Kázne P. Ľubomíra Stančeka, CM

Prežiť nový cirkevný rok tak, ako sa na kresťanov patrí.

Ocitli ste sa niekedy doma či v zahraničí na letisku, vlakovej, autobusovej či inej stanici a zaznel oznam: Pozor, pozor! Attenzióne, attènti! Achtung! Attention! Uwaga! Čo vo vás vyvolal? Stali ste sa ostražitejšími, spozorneli ste, začali ste si všímať okolie, alebo ste opustili miesto, pretože vám hrozilo nebezpečie. S určitými výzvami sa nežartuje.

Dnes na prvú nedeľu adventnú zaznieva pre nás veriacich podobný oznam.

Evanjelista sv. Marek píše: Ježiš povedal svojim učeníkom: „A čo hovorím vám, hovorím všetkým: Bdejte“ (Mk 13,37)!

„Majte sa na pozore, bdejte“ (Mk 13,33) sú kľúčovými slovami nielen začínajúceho adventu, obdobia prípravy na najkrajšie sviatky roka, ale sú výzvou do celého cirkevného roka, ktorý dnes začíname.
Aj týmito slovami nám Ježiš prejavuje svoju lásku. Nebezpečenstiev hrozí veľa. Všetci traja synoptici píšu, aby nás vystríhali. Evanjelista sv. Matúš slovami „Bdejte teda, lebo neviete, v ktorý deň príde váš Pán“ (Mt 24, 42) pripomína, že nik z nás nevie, či práve začínajúci cirkevný rok nebude náš posledný, a preto je správne, aby sme ho žili v priateľstve, v spojení s Kristom. V hodine smrti by sa nám ťažko počúvala výčitka Pána Ježiša: „To ste nemohli... bdieť so mnou“ (Mt 26,40)? Preto dnes radšej prijmime Ježišove slová: „Bdejte a modlite sa, aby ste neprišli do pokušenia“ (Mt 26,41;Mk 14,38). Apoštol sv. Peter taktiež pripomína: „Buďte triezvi a bdejte! Váš protivník, diabol, obchádza ako revúci lev a hľadá, koho by zožral. Vzoprite sa mu, pevní vo viere“ (1 Pt 5,8-9).
Advent a nastávajúci rok prežitý v týchto intenciách Krista bude obohatením a nádejou, aby sme mohli mať účasť v Božom kráľovstve.
„Bdieť“ znamená «nezaspať». „Aby vás nenašiel spať, keď príde nečakane“ (Mk 13,36).
„Bdieť“ znamená aj «starať» sa. Boh nám v evanjeliu zveril svoj dom, dal moc, určil každému prácu a prikázal bdieť (porov. Mk 13,34).
„Bdieť“ znamená aj «očakávať». Nerozhoduje, „kedy príde pán domu: či večer, či o polnoci, či za spevu kohúta, alebo ráno“ (Mk 13,35).

Boh je ten istý, včera, dnes i naveky. V spojení s adventom o bdení dá sa hovoriť o trojakom advente:
«historickom advente» keď cez prorokov Boh vyzýval vyvolený národ bdieť, aby očakávali prisľúbeného Mesiáša, Vykupiteľa. Boh v Ježišovi prišiel na svet v plnosti času. Ako a kto ho prijal, kto bdel pri narodení Ježiša, hovoria evanjeliá.
«Advent nášho života» znamená, že celý život máme bdieť, pretože nevieme dňa a ani hodiny, kedy nás Boh odvolá z tohto sveta a budeme musieť vydať svedectvo zo svojho života.
«Liturgický advent» rok čo rok pripomína svojou liturgiou krásu, veľkosť, význam bdenia pre našu spásu.

Boh i napriek aktuálnosti výzvy „bdieť“ nám ponecháva slobodu rozhodovania. Je to dar, ktorým Boh obdarúva len človeka. Jeho využitie oprávňuje človeka mať nádej, že bude Bohom odmenený. Advent je čas prebudiť sa zo sna, aby sme napravili, ak sme neboli ako nerozumné panny či boháč, ktorému sa urodila bohatá úroda a on sa staral len o hodnoty prirodzené, dočasné. Boh na nikoho nezabúda. Preto v žiadnom veku nemožno žiť vypočítavo proti Bohu. Príslovie pripomína, že starý musí a mladý môže zomrieť. Bdieť, žiť v priateľstve s Bohom je povinnosťou každého človeka. Muž múdry, ktorý stavia dom na skale, bdie a nedá sa pomýliť pomalým napredovaním, keď kladie dôraz na základ domu do skaly. Povinnosti kresťana sa môžu zdať nepotrebné, možno ich odložiť na neskoršie pod vplyvom zdania, že je ešte čas plniť vôľu Božiu, že je zdravý, mladý, má svoje plány, ale toto je obyčajné pokušenie. Preto kto pochopil výzvu bdieť, verne plní povinnosť dať cisárovi cisárovo a Bohu Božie. Uvedomuje si: „Bdejte a modlite sa, aby ste neprišli do pokušenia“ (Mt 26,41;Mk 14,38).
„Bdieť“ je aj «radosť». Učia nás o tom spomínané alternatívy adventu. Advent nám pripomína radosť Panny Márie, ktorá očakávala a prijala Božieho Syna. Rovnako sv. Ján Krstiteľ či sv. Jozef. Advent nám pripomína pripraviť sa na najkrajšie sviatky roka. Kto ich chce s úžitkom prežiť, musí prežiť primerane aj prípravu na tieto sviatky. Kto zažil radosť zo spojenia s Kristom, z priateľstva a stretnutia s ním vo sviatostiach, svätej omši, skutkoch milosrdenstva, tomu nerobí ťažkosť znova vstať ako márnotratný syn, keď sa prehrešil proti láske otca. Radosť je prínos, obohatenie, nádej, hoci neraz rukolapne platí: „Kto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba, vezme svoj kríž a nasleduje ma“ (Mk 8,34). S Ježišom je každý kríž ľahký a každé bremeno príjemné a najmä verný prístup k nim spôsobuje veľkú radosť.
Preto „bdieť“ znamená aj «vyjsť» zo seba, aj z kostola a byť kresťanom všade, kde nás posiela Ježiš. Hora blahoslavenstiev so svojimi výzvami ohľadom chudobných, smútiacich, tichých, lačných, smädných, milosrdných, čistých, šíriacich pokoj, prenasledovaných, hanobených, sú potrebným echom „bdenia“. Boh hovorí skrze nich ku nám. V nich Boh čaká na našu službu. K Bohu sa ide mnohými cestami, ktoré majú jedno spoločné: plnia príkaz lásky. Môže chýbať na konci takejto cesty života pravá radosť? Nie! Pretože Boh je spravodlivý.
Je pravdou, že počas liturgického adventu vynechávame Glória. To preto, aby počas sviatkov Narodenia Pána sme Glória viac, hlbšie a radostnejšie prežili.
Bdieť znamená «tvoriť».

Obchodník s nehnuteľnosťami sa márne usiloval predať dom, ktorý stál mimo dediny na samote. Raz sa však objavil záujemca, a tak sa hneď išli na túto nehnuteľnosť pozrieť. Obchodníka však čakalo nepríjemné prekvapenie. Vandali zničili dvere, rozbili sklo na oknách a ani interiér domu nenechali nedotknutým. Okamžite si uvedomil, že s cenou bude musieť ísť podstatne dole, čo by znamenalo, že na tomto obchode poriadne prerobí. Pokúsil sa ešte zachrániť situáciu tým, že prisľúbil zabezpečenie opravy poškodených častí domu. Záujemca však iba mávol rukou: „S tým sa netrápte. Mňa dom nezaujíma. Chcem ho zbúrať a postaviť tu niečo iné. Mne ide o pozemok.“

Aj my sa pýtajme: O čo nám ide v advente a novom cirkevnom roku? Boh nám dáva nové milosti. My nechceme budovať na hriechu, ktorý všetko zničí, robí bezcenným. Keď je to potrebné, chceme staré, ktoré je zlé, odstrániť a začať kvalitne od začiatku, naplno, zodpovedne. Nám ide o našu spásu, o dušu a večný život.

Bohu záleží na nás. Možno, že sme dovolili hriechu, aby náš život zdevastoval svojím pustošivým pôsobením a usilovne rozmýšľame, ako “poopravovať“ tieto škody. Ak je však návrat do Otcovho domu naším úprimným rozhodnutím, veľmi rýchlo pochopíme, že Boh chce v našom živote vybudovať niečo úplne nové. Všetko, čo chce, je náš súhlas a ochotnú spoluprácu. „Kto je teda v Kristovi, je novým stvorením. Staré sa pominulo a nastalo nové“ (2 Kor 5, 17). Ježišovo „bdejte“ (Mk 13,37) ostáva.
Každoročným slávením adventnej liturgie Cirkev aktualizuje očakávanie Mesiáša. Preto nám dáva Cirkev v adventnej dobe znovu čítať a prežívať udalosti dejín spásy, ku ktorým patrí aj výzva „bdieť“. V Ježišovi je Božie kráľovstvo veľmi blízko. On výzvou „bdieť“ volá k obráteniu a ku viere, ale taktiež k bdelosti. V modlitbe bdieme a očakávame toho, ktorý je a ktorý prichádza.
Čítania prvej nedele nás oslovujú, aby sme vzali vážne druhý príchod Krista. On skutočne príde, príde nepozorovateľne, a preto je treba „bdieť“, čiže žiť vo svetle. Tento príchod je blízko, pretože noc sa končí a pomaly začína svitať.

Je adventným zvykom, aspoň jeden večer v týždni spoločne v rodine sa stretnúť pri modlitbe ruženca. Apoštolský list pripomína, aby sa rodina spolu modlila a zostávala spolu (RVM 41). Advent je vhodnou príležitosťou na takéto stretávanie sa pri modlitbe, konštatujú biskupi v pastierskom liste k adventu. Vieme, že slovo advent pochádza z latinského „adventus“ a znamená príchod. Preto nech symbol adventného obdobia, ktoré trvá štyri týždne, je adventný veniec so štyrmi sviecami, ktoré postupne zapaľujme počas štyroch adventných nedieľ a takto pripravujme si srdcia, rodiny i farnosť na sviatky Narodenia Pána.

Čo na tom, že história adventného venca siaha do začiatku 19. storočia, kedy evanjelický pastor vyrobil drevený veniec s 23 sviečkami, symbolizujúcimi jednotlivé adventné dni. Takýmto spôsobom sa rozhodol dať odpoveď na zvedavé otázky detí v ním spravovanom útulku, ktoré sa ustavične pýtali, koľko dní zostáva do Vianoc.

Pre nás je veniec pomôcka, ako hlbšie, opravdivejšie prežiť advent, bdieť, prežiť prípravu nielen na sviatky pokoja a lásky, ale prežiť celý rok, celý život s Bohom.

Celý náš život je možné prirovnať k letiskovej hale, vlakovému nástupišťu či autobusovej zástavke. Musíme „bdieť“, aby sme nezmeškali. A my nechceme zmeškať ani v duchovnom živote. Pretože sa nevráti nielen rok, ale ani deň a ani sekunda. Preto sa modlíme:
Pane, našou úlohou je bedliť: vidieť jasnejšie skutočnosť, v ktorej žijeme, a skutočnosť, ku ktorej spejeme. Tou skutočnosťou si ty, Pane, už teraz pre nás prítomný v slove, sviatostiach, ale i v bratoch a sestrách.
Amen.