I. (Mk 7, 7)

Prvý príkaz Boha

Boh hovorí o sebe

AI
Prvé Božie prikázanie sa začína slovami: „Ja som Pán, tvoj Boh... (Dt 5, 6). Napomína nás, aby sme v Boha verili a vyznávali ho. Je akýmsi strážcom nad našou vierou. To je výsostný Boží nárok na celý náš život. Hovorí to, že Boh chce byť pri nás: chce byť náš Boh.

KE
Prikazuje nám, aby sme v Boha verili, dúfali, milovali ho a klaňali sa mu.

DI
V Starom zákone čítame, že Boh nestrpel, aby nábožný Jakub svojho najmladšieho syna Jozefa veľmi miloval. Preto mu ho na čas odňal. Neskoršie sa to stalo aj s Benjamínom. V Knihe kráľov čítame, za akých okolností prehovoril prorok Eliáš na hore Karmel k zhromaždenému ľudu a jeho predstaviteľom: „Dokedyže budete pokrivkávať na dve strany? Ak Pán je Boh, choďte za ním, a ak Baal, choďte za tým!“ Dá sa tu priamo povedať, že tento ľud si ctí Boha svojimi perami, ale jeho srdce je ďaleko od neho.
Ďalej sa v knihe Exodus píše: „Ja som Pán, Boh tvoj...!“ (Ex 20, 2) Boh oznamuje svoje prikázania skrze Mojžiša na hore Sinaj. Hrmenie a blesky pri zjavení prezrádzajú, že Boh je pánom prírody, a označujú aj Božiu velebu.
Od tohto úvodného a základného prikázania musíme pozerať na celé Desatoro. Boh sa nám v ňom zjavuje a predstavuje. Boh, ktorý sa v minulosti ukázal ako nám pomáhajúci, ako s nami verne kráčajúci, sa zaručuje, že bude s nami aj v budúcnosti. Aj Ježiš sa ako starozákonní otcovia alebo proroci neuspokojil iba s dodržiavaním toho alebo oného predpisu od svojich nasledovníkov, ale vyžadoval, aby ich srdce bolo úplne Božie, aby patrilo úplne Bohu. Pre farizejov a zákonníkov boli všetky prikázania rovnako záväzné. Predsa sa však rozlišovalo, ktoré je dôležitejšie a ktoré menej dôležité. Dokonca sa robili pokusy o zhrnutie obsahu jednotlivých prikázaní. Je teda prirodzené, že chceli vedieť, ako sa k tomuto problému vyjadrí Ježiš Kristus. Padla teda otázka: „Učiteľ, ktoré prikázanie v Zákone je najväčšie?“ (Mt 22, 36)
Ježiš im odpovedal na túto otázku - najväčším prikázaním je: „Milovať budeš Pána, svojho Boha, celým svojím srdcom, celou svojou dušou a celou svojou mysľou! To je najväčšie a prvé prikázanie. Druhé je mu podobné: Milovať budeš svojho blížneho ako seba samého! Na týchto dvoch prikázaniach spočíva celý Zákon i Proroci“ (Mt 22,36-40).
Obidve tieto prikázania sa nachádzali vo Svätom písme, ktoré farizeji poznali. Neboli však uvedené spolu v takomto úzkom vzťahu. Ježiš však vyhlasuje oba zákony za „najväčšie prikázanie“. Je to nový zákon, v ktorom sú obsiahnuté všetky ostatné.
Išlo mu o to, čo je v živote človeka naozaj prvoradé, a to je láska k Bohu a blížnemu. Išlo mu o správnu orientáciu srdca človeka - nielen srdca, ale aj rozumu a vôle.

PAR
Opakom tejto správnej orientácie je pre Ježiša falošnosť. Aká to škaredá neresť v očiach Boha. Koľko nepríjemností a bolestí prináša život s falošným človekom. A podľa Ježiša je možné byť falošným aj voči Bohu. Práve tu táto neresť naberá mimoriadne odporný ráz. Lebo sa zdá, akoby chcel človek zaskočiť Boha, ktorý vie všetko. Jeho ústa sú plné pekných modlitieb, chvál, ba možno si aj myslí, že miluje Boha, ale pritom jeho srdce a jeho sklony, celé jeho vnútro je niekde úplne inde. Boh hovorí v 1. prikázaní aj slová: „Nebudeš mať iných bohov okrem mňa, aby si sa im klaňal.“ Tieto slová potom jednoznačne znamenajú, že človek sa klania niečomu inému. V Ježišovej náuke ide predsa o absolútny primát Boha, o lásku k nemu, a nie k niečomu inému. O oddanosť, o úprimnosť. Všetko ostatné je druhoradé. Ak je na tomto prvom mieste niekto či niečo iné, je to zlé. Je to klam, ktorým si druhý človek ospravedlňuje svoje „iné“ prvé miesta.
Pre koho bude táto Ježišova požiadavka prvou v živote, ten si vo svojom živote všetko zjednoduší. Pre toho stratia zákony a príkazy svoju nepríjemnú povahu a objavia sa vo svojej pravej podstate iba ako orientačné tabule, ktoré ukazujú človeku smer k Bohu. Dokiaľ nemilujeme Boha pravou a úprimnou láskou, dovtedy prikázania a Božia vôľa sú pre nás neznesiteľným bremenom. Preto sa stáva, že niektorí si z prikázaní vyberajú len to, čo im vyhovuje, a ostatné odmietajú ako neprimerané požiadavky pre dnešnú dobu. A to len preto, že im chýba láska k Bohu.

MY
Povieme niekoľko príkladov zo života svätých, ako treba milovať Boha, a teda ako chápať prvé Božie prikázanie:
Sv. Bernard hovorí: „Boha máme milovať, pretože si zaslúži našu lásku pre svoju nekonečnú dokonalosť, je náš nebeský Otec, od ktorého pochádza každé dobrodenie a každý dokonalý dar.“ A ďalej: „Príčinou milovať Boha je Boh sám.“
Sv. Gregor hovorí o pustovníkovi, ktorý, unavený a znechutený márnosťami sveta, utiahol sa do jaskyne v horách. Ale vedomý si svojej nestálosti, dal si na nohu pripevniť reťaz, ktorú prikoval ku skale. Kladivo potom hodil do rieky, aby sa nikdy nemohol odtiaľ odpútať. Keď sa o jeho čine dozvedel sv. Benedikt, povedal mu: „Priateľ, ak chceš byť pravým Božím sluhom, nepotrebuješ žiadnu reťaz. Láska k Bohu ti musí byť dostatočným putom.“ Pustovník pochopil. Reťaz dal odstrániť a uvedomil si, že láska k Bohu je ďaleko silnejšou reťazou, než sú všetky reťaze sveta.
Don Columba Marmion vo svojej knihe Kristus, život duše, ktorá patrí medzi najhodnotnejšie diela o spiritualite, komentuje prvé prikázanie takto: „Boha máme milovať totaliter et totum - úplne a celí.“ Milovať Boha totaliter, úplne, znamená milovať ho celou svojou dušou, celou svojou mysľou, celým svojím srdcom, zo všetkých svojich síl. To znamená prijať v celom rozsahu všetko, čo vyžaduje jeho svätá vôľa. Milovať Boha totum znamená milovať Boha a všetko, čo má vzťah k Bohu.

ADE
Nech sa všetci kresťania usilujú o to, aby ich srdce patrilo Bohu úplne. Ak iba jemu jedinému sa budú klaňať, tak in Boh sľubuje stonásobne viac tu na zemi a po smrti príbytok, ktorý nám on sám išiel pre nás pripraviť. Všetko pre nás, aby sme naveky žili spolu s ním. A aj preto dáva Židom príkaz: „Milovať budeš Pána svojho Boha celým svojím srdcom, celou svojou dušou a celou svojou silou. A tieto slová, ktoré ti ja dnes hovorím, budú v tvojom srdci, budeš ich opakovať svojim synom a hovoriť o nich, či budeš sedieť vo svojom dome alebo cestovať, či budeš líhať alebo vstávať, aby si sa mal dobre a aby sa ti dobre vodilo.“

Amen.


webmail