Siedma veľkonočná nedeľa

1234

Múdry nahráva, hlupák hrá sám (Jn 17,1-11a)

AI
Drahí bratia a sestry! Určite mi dáte za pravdu predovšetkým vy, drahí bratia, že veľká väčšina Slovákov fandí ľadovému hokeju a našim hokejistom. A nájde sa málokto, kto by nevedel, že hokejisti ako Pálffy, Šatan, Gáborík nie sú nijakí amatéri, ale robia nám dobré meno i v tvrdej konkurencii v zahraničí. Dokonca aj mnohé spomedzi vás, milé sestry a dievčatá, vie naše národné mužstvo najmä počas majstrovstiev sveta doslova priklincovať k televízoru a spôsobiť náramnú radosť pri každom góle, najmä však pri výhre nad súperom. Keby sme si teraz zavolali niektorého z hokejistov a opýtali sa ho, čo je najdôležitejšie, aby mužstvo zdolalo protivníka, istotne by povedal, že každé víťazstvo je ovocím predovšetkým tímovej spolupráce. Teda nestačí hviezdne obsadenie, vynikajúci brankár. Najdôležitejšia je zohratosť mužstva. Tu nehrá každý sám pre seba, ale hrajú spoločne, jeden za všetkých a všetci za jedného. A góly môžu padať jedine po dobrých prihrávkach.

KE
A takúto rozhodujúcu prihrávku pre celé ľudstvo urobil už veľmi dávno aj Ježiš. Hoci sa uskutočnila pred dvadsiatimi storočiami, vôbec nestratila na význame, ba naopak.

DI
Túto prihrávku ľudstvu urobil Ježiš tesne pred svojím umučením. Lebo Ježiš nehrá svoj život len sám za seba, ale myslí aj na nás. A toto je pekné na Ježišovi, že prihráva v hre života človeku, aj keď vie, že ho ten, ktorému prihrá, zradí. Lebo Ježiš je kolegiálny a charakterný hráč, ktorý keď prihrá, čaká, že prihráš aj ty ďalšiemu, aby hra bola úspešná. Veď Ježiš má pred očami svoje umučenie, ťažobu, v ktorej by mohol myslieť iba sám na seba. Mohol by sa modliť iba sám za seba, aby mal silu, ale pozrite na jeho charakter férového hráča, ktorý v ťažkej životnej chvíli hovorí: „Za nich prosím..., za tých, ktorých si mi dal, lebo sú tvoji.“ Prosí za svoje oslávenie, ale aj za oslávenie tých, ktorých mu dal Otec. A to sme my všetci, čo patríme Ježišovi. Buďme naňho hrdí, tak ako sme právom hrdí aj na našich hokejistov, lebo Ježiš je hráč, ktorý nám svojou férovou a zodpovednou hrou, zakončenou rozhodujúcim kalvárskym „gólom“, vyhral zápas o večný život s tým najťažším súperom – diablom.

PAR
Ježiš nás dnes učí hre, aby sme spoločne ako jeden tím dosiahli víťazstvo, víťazstvo večného života. Naši hokejisti nám dávajú príklad tímovej hry, do ktorej sa zapájajú všetci s vedomím, že jednotlivec, čo akých kvalít, sám veľa nezmôže. A sú nám aj príkladom, ako možno dosiahnuť úspech nielen na ľade. Lebo ak budeme hrať len sami za seba, veľmi sa narobíme a úspech nepríde.

MY
Čítal som jednu starú ruskú legendu o bohatom lakomcovi, ktorý za celý život nikomu nepomohol. Jediné, čo robil, bolo, že zháňal kopejky do pokladnice. Aby ušetril, tak sa ani neoženil. Keď umieral na smrteľnej posteli, kázal slúžke, aby mu nezabudla do truhly pod vankúš dať tú malú truhličku. Boháč zomrel a slúžka urobila tak, ako je boháč kázal. Keď prišiel na druhý svet, bol tam veľký trh, kde si ľudia mohli nakúpiť všakovakých dobrôt. Prišiel k pultu, kde grilovali kurence, a pýta sa, koľko stoja. „Jednu kopejku,“ zaznela odpoveď. „A peceň chleba?“ „Jednu kopejku.“ „A syr?“ „Tiež jednu kopejku.“ A boháč sa v duchu zaradoval. „Ako dobre, že som si našetril, teraz si môžem dovoliť toľko dobrôt!“ Nakúpil si teda do zásoby potravín za jednu kopejku, ale keď chcel platiť, bol veľmi prekvapený, keď počul reakciu na svoje peniaze: „U nás sa kupuje za kopejky, ktoré ste za života dali.“ A keďže po celý život nikomu nič nedal, ani si nič nemohol kúpiť. Preto bol odsúdený večný život v hlade.

ADE
Pomáhajme si a prihrávajme ako kresťania, za ktorých sa Ježiš modlí, aby sme všetci spolu, slabší aj silnejší, ako Kristovo mužstvo zvíťazili na ľade pozemského života v zápase o život večný.

Amen.


webmail