Najsvätejšieho Kristovho tela a krvi

Prežiť slávnosť ako dar pre život prirodzený i nadprirodzený.

Veda v oblasti medecíny a uzdravovania robí veľké pokroky. Stačí vojsť do lekárne či vziať do rúk knihy s názvami liekov, liečiv a presvedčíme sa, že človek nezaháľa. Choroby, na ktoré sa prednedávnom zomieralo, dnes sa úspešne liečia. Lekári dnes poznajú a úspešne transplantujú umelé chlopne, umelé kĺby... Koľkým už transfúzia krvi zachránila život! A predsa sú ľudia, ktorí vo svojom fanatizme transfúziu krvi odmietajú a radšej volia smrť. Krv sa ešte nepodarilo umelo vytvoriť. Bude to dlho ešte trvať, ak sa podarí vôbec vytvoriť umelú krv. Preto počujeme výzvy lekárov i masmédií, aby prišli darcovia krvi a pomohli zachrániť ľudské životy. Právom sa takéto darovanie považuje za veľký humánny čin.

Ako nazvať počínanie Pána Ježiša, ktorý pri Poslednej večeri ustanovil Eucharistiu, v ktorej pod spôsobmi chleba a vína ostáva s nami skutočný Boh s telom a krvou. Preto dnes pripomeňme si Ježišovu vôľu: „Potom vzal kalich, vzdával vďaky, dal im ho a všetci z neho pili. A povedal im: „Toto je moja krv, novej zmluvy, ktorá sa vylieva za všetkých...“ (Mk 14,23-24).

Už na začiatku Svätého písma čítame, že Boh dal človeku rozum a prikázal si podmaniť svet. Človek vo svojej pýche často zabúda na Boha a prekračuje jeho príkazy. Spôsobuje si smrť prirodzenú a volí si i smrť duchovnú, zatratenie. Boh vo svojej láske k nám nezabúda na dar a prísľub, ktorý nám dal. Ježiš Kristus nám pripomína znova a znova, aby sme si uvedomili, čo je Eucharistia, čo pre nás znamená a aby sme mali k nej správny prístup.
Učiteľka Cirkvi sv. Terezka z Lisieux povedala, že keby ľudia pochopili podstatu Eucharistie, kostoly by boli preplnené. Prečo tomu tak nie je? Veríme v premenenie a v slová Pána Ježiša? Zovšedneli nám. Zabúdame, že nebeské kráľovstvo začína na zemi. Už na zemi je predsieň neba. Ak skutočne chceme raz večnosť prežívať s Ježišom v jeho kráľovstve, mali by sme už na zemi sa s ním stretávať v Eucharistii. Kráľom nebeského kráľovstva tu na zemi je eucharistický Kristus. Ako veľkolepo to vymyslel Boh. Dal nám Kráľa, ktorý je ochotný byť nablízku každému človeku. Nechce byť iba väzňom bohostánkov. On je Kráľ a my sme jeho synmi a dcérami. Byť synom, dcérou Boha, bratom a priateľom Ježiša Krista, k tomu je potrebné sa vychovávať. Časté prijímanie a uctievanie si eucharistického Krista si vyžaduje pracovať na sebe, vedieť a chcieť si nájsť čas, chrániť sa každého hriechu, nezanedbávať Bohom ponúkané dary. Pred Eucharistiou sa dobre otvárajú hlbiny duše. Keď vo viere prijímame tajomstvo Eucharistie, živú prítomnosť osláveného Krista, poznávame veľkosť Božej lásky.

Od najstarších čias bola živá prítomnosť Pána Ježiša pod spôsobmi chleba a vína zdrojom sily a radosti. Kult Oltárnej sviatosti sa rozvinul najmä v 12. storočí. V tomto období začalo pozdvihovanie konsekrovanej hostie po premenení. Pápež Urban IV. v roku 1264 zaviedol sviatok na počesť Eucharistie. Sv. Tomáš Akvinský spracoval liturgické texty ku svätej omši, ktoré sa používajú dodnes. Dnešný sviatok Najsvätejšieho tela a krvi Pána Ježiša vyjadruje opravdivú túžbu urobiť Eucharistiu stredobodom aspoň jedného dňa v roku. Na Zelený štvrtok, keď si pripomíname ustanovenie Eucharistie, prežívame prípravu na umučenie a smrť Pána Ježiša. Dnešný sviatok je výzvou, keď sa zastavuje sprievod na štyroch miestach, aby sme si uvedomili nielen skutočnú prítomnosť Krista v Eucharistii, ale aby sa úcta vzdávala na celom svete.

Počas sprievodu si uvedomujeme dary, ktorých sa nám dostáva od samého Boha. Požehnáva naše ulice dedín a miest. Potrebujeme požehnanie našich domácností, ale i všetkých zariadení, kde žijeme, pracujeme či študujeme. Uvedomujeme si, že smrť Pána Ježiša sa dotýka každého z nás. Je to memento, aby sme v Eucharistii si ctili a milovali živého Krista. Eucharistia v chápaní našej viery nie je len spomienkou na Poslednú večeru. Eucharistický Kristus je skutočne celý a stále prítomný pod spôsobom chleba a vína. Naša účasť na dnešnej slávnosti a prežitie sprievodu s eucharistickým Kristom je príležitosťou, aby sme si uvedomili našu povinnosť, zodpovednosť, vďačnosť voči láske Boha Otca, Boha Syna a Boha Ducha Svätého k nám.

Predstavte si, že niekde v Indii vypukla zvláštna chrípka. Na jej následky zomrelo niekoľko desiatok ľudí. Správu si povrchne vypočulo mnoho ľudí. Ostali pokojní. India je ďaleko. Na druhý deň chorobe venuje spravodajstvo viac pozornosti, pretože zomrelo už 30 tisíc ľudí. TV CNN vysiela zástupy uchodiacich ľudí z miest, kde sa choroba objavila. Francúzsky rozhlas urobí prehlásenie, že pre dobro krajiny uzatvárajú sa hranice pre ľudí prichádzajúcich z krajín, kde vypukla choroba. V ten istý večer mimoriadne spravodajstvo hovorí o chorobe už aj vo Francúzsku, ale výskyt choroby hlási Londýn, Rím, Atény, Praha. Ľudia si kupujú rôzne ochranné prostriedky, viac a častejšie počuť, že je to trest od Boha. Lekári svetových výskumných ústavov hľadajú zvláštnu krv človeka, neskazenú, čistú... Ľudia na celom svete sú vyzývaní, aby prišli do nemocníc, kde zdravotnícky personál rýchlo a bezpečne urobí skúšku krvi každému.
Predstav si, že ako otec rodiny ideš s celou rodinou i svojím malým synom do najbližšej nemocnice. Sestričky a lekári pichajú do prstov, odoberajú krv a lepia každému človeku číslo. Žiadajú vás, aby ste počkali na parkovisku, zavolajú vaše meno a môžete ísť domov. Po chvíli ktosi vybieha z nemocnice a kričí meno. Skôr ako sa spamätáš, syn hovorí: „Ocko, volajú moje meno.“ Schytia chlapca a priam nesú dnu. Lekár vám povie, že chlapec má hľadanú krvnú skupinu, ktorá môže zachrániť ľudstvo. Ľudia sa okolo smejú, radujú, tešia... Lekár zvážnie. Čakali sme, že darcom bude dospelý človek a váš syn je dieťa. Potrebujeme podpísať od vás prehlásenie... Lekár zbledne. My potrebujeme všetku krv vášho syna. Nemôžeme mu dať transfúziu. Prosím, podpíšte, rýchlo. Premýšľaš a podpíšeš. Keď sa z kancelárie riaditeľa nemocnice vrátiš, synček sa pýta: „Ocko, čo sa deje?“ Berú vám syna z náručia. Skôr ako sa za tímom lekárov, ktorý odnáša vášho syna zatvoria dvere, počujete: „Ocko, prečo ma opúšťaš?“ Svet sa zachránil. Po roku sa koná v centre svetového zdravotníctva slávnosť na počesť tvojho syna. Svetové spravodajstvo o udalosti prináša v závere spravodajstva len malú správičku. Ľudia jej nevenujú pozornosť. Majú svoj svet, život. Nezaujíma ich, že preto, aby oni žili, musel zomrieť váš synček.

Dnes na Sviatok tela a krvi Pána Ježiša počujme slová Boha Otca: „Zomrel za vás môj Syn a vás to nezaujíma. Prečo ste tak ľahostajní k obete, ktorú pre vás, aby ste mohli žiť, podstúpil môj Syn? Čo robíme preto, aby sme si uvedomili veľkosť obete Božieho Syna za našu spásu? Boh Otec sa pre nás zriekol Syna. Syn z lásky k nám zomrel.

Viera a veda si neprotirečia, keď správne s rozumom a slobodnou vôľou k nim pristupujeme. Práve naopak. Veda v medecíne nám pomáha pochopiť a prijať nový život. Ako transplantácia, transfúzia vykonaná v duchu daru sú prínosom, novým životom, tak Eucharistia je upevnením sa vo vďačnosti Bohu. Nech každý z nás s vierou, nádejou a láskou prejavuje svoj vzťah ku Kristovi v Eucharistii.

Amen.