Tridsiata druhá nedeľa "cez rok"

123

Viera vo večný život (Lk 20,27-38)

Večný život.

AI
Opýtam sa vás. Koľkokrát ste dnes mysleli manžel na svoju manželku a naopak, rodičia na svoje deti? Koľkokrát ste vy mladí rozmýšľali nad svojou budúcou láskou? Alebo vy deti, koľkokrát ste si dnes spomenuli na rodičov? Denne rozmýšľame a zamýšľame sa nad rôznymi udalosťami svojho života, či už viac, či menej dôležitými. Rozmýšľal z vás niekto nad tým, čo bude po tomto pozemskom živote? Alebo je to ešte zdá sa privčas a neaktuálna téma?

KE
Ale práve dnešné Božie slovo nás k tomu vyzýva. Chce, aby sme si uvedomili svoju časnosť tu na zemi, ale predovšetkým svoje smerovanie k večnosti, k večnému životu. Lukáš nám pripomína: „A on (Ježiš) nie je Bohom mŕtvych, ale živých, lebo pre neho všetci žijú“ (Lk 20,38).

DI
Je nám ťažké rozprávať o tom, čo sme vo svojom živote nikdy nezakúsili, ani nevideli. A predsa je našou povinnosťou denne a stále viac a viac sa touto myšlienkou na večný život zaoberať.
Saduceji, ktorí neverili vo vzkriesenie, chceli v rozhovore s Ježišom zosmiešniť zmŕtvychvstanie. Ale Ježiš svojou odpoveďou nielen potvrdzuje existenciu života po smrti, ale zároveň nám odhaľuje nový rozmer života po smrti. Tí, čo sú uznaní za hodných tamtoho veku a zmŕtvychvstania, už sa neženia, ani nevydávajú. Sú ako anjeli v nebi. Ježiš nás chce poučiť aj o tom, aby sme nechápali vzkriesenie príliš na náš terajší spôsob. My sa často pozeráme na večnosť naším, ľudským a príliš telesným pohľadom.
Boží život, na ktorom budeme mať účasť, dá človeku takú blaženosť a duchovnú radosť, že to telesné bude už len dopĺňať našu radosť. Tento večný život je vlastne účasťou na živote samého Boha. Pán Ježiš hovorí: Večný život je v tom, aby poznali teba, všemohúceho Boha, a toho, ktorého si poslal. Večný život spočíva teda v účasti na Božom poznaní a láske.
PAR
Ak sme pozorne počúvali dnešné prvé čítanie, boli sme svedkami neobyčajne hlbokej a pevnej viery vo večný život. Sedem synov postupne stráca svoj život po krutých mukách. Ich viera v Boha je vyjadrená ochotou obetovať svoj život, ba stratiť ho preto, aby získali nový a navyše večný. Zmiatli tým samého mučiteľa, ktorý si myslel, že ich zlomí. Keby sme čítali ešte kúsok ďalej, videli by sme postoj ich matky, ktorá na vlastné oči vidí ako zomierajú jej siedmi synovia. Sväté písmo hovorí: „Nezvyčajne vzácna a hodna obdivu je však ich matka.“ Ako by sme my reagovali na jej mieste? Každá matka by chcela za každú cenu zachrániť svoje dieťa. Ale predsa to isté robila aj táto! S dôverou sa obracia k Bohu, lebo vie, že po týchto mukách čaká jej synov večná odmena, kvôli ktorej sa oplatí položiť aj vlastný život.
Čo zvláštne robili títo siedmi bratia a ich matka! Túžili po stretnutí s Bohom. Túžili po večnom spoločenstve s Ním. Ako my túžime po stretnutí s naším Nebeským Otcom? Veď je to našou povinnosťou, aby sme život prežívali v nádeji. Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby nezahynul nik, kto v neho verí, ale aby mal večný život.
Už tu na zemi máme možnosť denne sa s Ním stretať vo sviatostiach, v modlitbe, vo všetkých ľuďoch. Tieto prostriedky sú nám zárukou, že raz budeme môcť prežívať plné spoločenstvo s Najsvätejšou Trojicou. Budeme mať účasť na živote s Bohom.

MY
Jedna stredoveká legenda rozpráva: Keď Boh stvoril svet, spýtal sa zvierat, čo si každé z nich praje. Všetky vypočul a vyslovené priania im splnil. Keď sa o tom dozvedeli ľudia, zatvrdili sa, pretože ich sa nikto na priania nespýtal. „Nemôžeme byť s týmto tvojím svetom spokojní,“ oznámili Bohu tvrdo. „To ani nemusíte,“ odpovedal Boh. „Vaším domovom nie je predsa táto zem, ale jedine večnosť.“ A od tej chvíle chodia zvieratá s očami upretými na zem, ale človek kráča vzpriamený a pozerá na nebo.

ADE
Nevieme presne, ako bude náš život po vzkriesení vyzerať. Jedno je isté, na druhej strane nás čaká Ten, ktorého môžeme milovať už tu. Jeho láska nás čaká, aby nás vzkriesila a dala nám v plnosti účasť na svojom živote. Krásnym svedectvom našej viery vo večný život je aj toto obdobie, keď sa s veľkou dôverou modlíme za duše našich príbuzných. Pozdvihnime svoj pohľad k Bohu, aby sme sa s Ním po smrti stretli a žili večne. Tak bude naša radosť úplná! Veď náš Boh je Bohom živých a nie mŕtvych.

Amen.

webmail