Pohreb dieťaťa

12

Prečo? (Jn 11,32-38.40)

Povzbudiť, aby sme sa stali ľuďmi žijúcimi nádej.

AI
Prečo? Kto z nás tu prítomných si ešte nepoložil otázku; Prečo? Prečo musel zomrieť, veď bol tak mladý, plný síl. Toľko toho mohol dokázať, život mal pred sebou. Naše srdcia sú naplnené smútkom. Hľadáme odpoveď a nenachádzame. Pýtame sa ľudí a nevedia nám odpovedať. Chceme poznať príčinu a nie sme toho schopní. Podobnú bolestivú situáciu vo svojom živote zažili aj sestry z Betánie Mária a Marta. Ich stav, ich bolesť nad smrťou Lazára vyjadrujú slová, ktoré zazneli pri ich stretnutí s Kristom.

KE
Keď Mária prišla ta, kde bol Ježiš, a zazrela ho, padla mu k nohám a povedala mu: „Pane, keby si bol býval tu, môj brat by nebol umrel“ (Jn 11,32).

DI
Úryvok z Jánovho evanjelia, ktorý sme si práve vypočuli je z 11. kapitoly. Kapitola sa označuje ako Vzkriesenie Lazára. Je dobré ak si všimneme svätopiscov štýl, ktorý postupuje od všeobecného ku konkrétnemu. Hneď úvodný verš iba jednoducho konštatuje. Bol chorý istý Lazár z Betánie, z dediny Márie a jej sestry Marty. Nasledujúce verše však nezostávajú na tejto rovine, ale idú do hĺbky vzťahov, ktoré boli medzi Ježišom, Lazárom, Máriou a Martou. Ježiš mal rád Martu i jej sestru a Lazára. Tento vzťah však nebol jednostranný, iba zo strany Ježiša. Čo napokon potvrdzuje aj odkaz sestier. Preto mu sestry poslali odkaz: „Pane, ten, ktorého miluješ, je chorý.“ Po tomto všetkom, vzhľadom na ich vzájomnú lásku sa nám, ale i sestrám zdá nepochopiteľná reakcia Ježiša. Keď teda počul, že je chorý, zostal ešte dva dni na mieste, kde bol. Učeníkom a nám, ktorý dnes počúvame a čítame Božie slovo však Ježiš ozrejmuje príčinu svojho konania. Vtedy im Ježiš povedal otvorene: „Lazár zomrel. A kvôli vám sa radujem, že som tam nebol, aby ste uverili.“ Lazárova smrť a jeho následné vzkriesenie je jedným z dôvodov viery učeníkov. Sestry však nepoznali tento dôvod Pánovho konania a tak pri stretnutí s ním zaznieva s ich úst identická, no jemná výčitka. Pane, keby si bol býval tu, môj brat by nebol umrel. Inými slovami: „Keby si okamžite reagoval na naše volanie a nie až po dvoch dňoch náš brat a ten, ktorého si miloval, by dnes žil.“ Ak by Marta po týchto slovách odmietla komunikovať s Kristom, tak svätopisec by nemohol zaznamenať jeden z najkrajších dialógov, ktorého výsledkom je, nielen viera učeníkov, ale aj Marty. „Áno, Pane, ja som uverila, že ty si Mesiáš, Boží Syn, ktorý mal prísť na svet.“ Výsledkom stretnutia s Ježišom, aj v takejto hraničnej situácii nemusí byť len viera Mnohí z tých Židov, čo prišli k Márii a videli, čo urobil, uverili v neho. Teda nie všetci, ale mnohí. Viera je totiž dar, voči viere je potrebné sa otvoriť.

PAR
Prostredníctvom dnešného Božieho slova aj nám Pán chce dať odpoveď. Odpoveď na všetky naše „Prečo“. Situácia keď sa slzy lesknú v očiach, keď hlas sa tak ťažko derie z hrdla, nie je výsledkom toho, že by Boh nemal rád Janka. Nie je ani výsledkom Božieho hnevu voči jeho rodine, či voči nám, ktorý sme ho poznali a mali radi. Veď Boh podrobil tejto skúške aj Máriu a Martu, ktorých miloval. Cez túto bolestivú skúšku však získali dar viery. Aj dnes koľkí z nás môžu získať dar viery. Skúsenosť s ľudskou pominuteľnosťou nás môže otvoriť pre vieru. Vlažný sa stanú horlivými, tí čo vieru stratili ju získajú a viera ostatných sa upevní. Je však potrebné stretnúť sa Ježišom. Toto stretnutie musí byť osobné. Pri tomto stretnutí možno od nás zaznie výčitka a nemusí byť práve jemná. No skúsme aj napriek všetkému nášmu bôľu počuť: „Tvoj syn, brat, miništrant, kamarát... vstane z mŕtvych.“ Naša odpoveď nech je odpoveďou viery. Viem, že vstane v posledný deň pri vzkriesení. Neplačme, nenariekajme ako ľudia, ktorí nemajú nádej. Staňme sa v tejto chvíli, tu a teraz ľuďmi nádeje. Ľuďmi nádeje, ktorí vedia komu uverili a sú si istý. Ja som vzkriesenie a život. Kto verí vo mňa, bude žiť, aj keď umrie. A nik, kto žije a verí vo mňa, neumrie naveky. Uverme Ježišovým slovám! Uverme!

MY
Jim bol americký chlapec s malého mesta v štáte Ohio. Počas futbalového zápasu si nešťastne zranil ruku, ktorú mu museli operovať. Pri tejto operácii sa nakazil vírusom HIV. Choroba sa čoskoro prejavila testy ukázali, že chlapcovi zostáva len niekoľko rokov života. Čakali by sme, že sa stiahne do ticha rodiny a v pokoji prežije posledné roky svojho mladého života. Namiesto toho a však tento chlapec stal zdrojom radosti pre nešťastných a chorých po celej USA. Povzbudzoval a dával nádej tým, ktorí boli chorí ako on. Nikto mu nemohol vyčítať, že dáva prázdne nádeje, že hovorí sladké reči. Hoci bol mladý, jeho zjav bol znakom nádeje v beznádeji mnohých ľudí. Jeho krátky život bol požehnaním pre iných. Bolesť, utrpenie pomohli iným pochopiť krásu života.

X. život bol iste aspoň trochu podobný Jimovmu. Aj on bol pre mnohých z nás radosťou.

ADE
V tejto chvíli spoločne modlitbou poďakujem Nebeskému Otcovi sa dar jeho života. Poďakujme za všetky tie spoločne strávené chvíle. Poďakujme, no nezabudnime. Často krát si naň v modlitbách spomínajme.
Bože, ty dávaš ľuďom život a vymeriavaš jeho čas; žialime nad skorým odchodom tohto tvojho služobníka Jána a pokorne ti ho odporúčame: nech nájde u teba blažený domov a nech u teba prežíva večnú mladosť. Skrze Krista, nášho Pána.

Amen.

*Porov.: TOMAGA, M.: Seminár, Spišská Kapitula, 2008


webmail