Krista Kráľa

Poukázať na Kristovo kráľovstvo, ktoré je kráľovstvom pravdy.

V čase, keď sa svet po prvej svetovej vojne dvíhal z trosiek a ohliadal, na akom princípe, pod akým vedením sa má spoločnosť usporiadať, vtedy pápež Pius IX. v roku 1925 vyhlasuje sviatok Krista Kráľa. Týmto chcel zdôrazniť všetkým vládam a režimom, že Kristus kraľuje nad celým svetom i keď nemá za sebou moc zbraní, neovláda mediálne prostriedky a neovláda politické strany. Jeho kraľovanie a kráľovstvo je založené na pravde.

V evanjeliu sme počuli svedectvo apoštola Jána o súdnom procese, ktorý viedol Pilát, predstaviteľ vtedajšej rímskej moci, s Ježišom z podnetu židovskej veľrady. Pričom mu predkladá dôležitú otázku, či je predsa židovský kráľ. Ježiš mu odpovedal: „Sám hovoríš, že som kráľ. Ja som sa na to narodil a na to som prišiel na svet, aby som vydal svedectvo pravde. Každý, kto je z pravdy, počúva môj hlas“ (Jn 18,37).

Židia chceli Ježiša predstaviť ako politického rebela, ako falošného Mesiáša, ktorý ohrozuje práva Ríma v Palestíne. Preto sa Pilát pýta, či Ježiš je „kráľ židovský“. Tak mohol otázku formulovať iba pohan, lebo žid by hovoril o „kráľovi Izraela“. Pilát vyslovuje hlavný dôvod súdneho procesu – Ježišovo kráľovstvo. Ježiš na túto otázku nemôže odpovedať jednoduchým ÁNO, lebo v tejto situácii by to bolo nanajvýš zavádzajúce. Je skutočným kráľom, ale nie v zmysle „svetskom“, takže tomu Pilát nemôže rozumieť. Jeho kráľovská vláda a jeho kráľovstvo nemajú s pozemskými predstavami o kráľovstve nič spoločného. Jeho kráľovstvo nie je z tohto sveta. V jeho ríši platia iné pravidlá ako v svetských ríšach, neplatia tam zákony moci, násilia, panovania a útlaku. Ježiš neprišiel preto, aby si pomocou svetských mocenských prostriedkov zriadil panstvo. Jeho moc je božského pôvodu; zmyslom jeho života na zemi a cieľom jeho príchodu je „vydať svedectvo pravde“ tým, že zjaví Božiu prítomnosť vo svete ako moc milosrdnej lásky. To ale neznamená, že by jeho „kráľovstvo“ bolo čisto vnútorné a nemalo s týmto svetom vôbec nič spoločného. Ježišov príchod a pôsobenie má za cieľ premenu tohto sveta a jeho mocenských štruktúr na kráľovstvo pravdy. Každý, kto počúva a uznáva Ježišovu pravdu, patrí do jeho kráľovstva, do kráľovstva pravdy. Každá pravda znamená vo svete hodnotu. Lenže pravdu, ktorú nám Ježiš dosvedčil, má najvyššiu hodnotu. Grécke slovo „aletheia“ v slovenčine znamená „pravda“. Nie hocijaká pravda, ale pravda o tom, že Boh je duch, ktorý nie je ďaleko od nás, ale v ňom žijeme, hýbeme sa a sme. On je láskyplný Otec, ktorý nás miluje, a keď zotrváme v jeho láske, budeme žiť šťastne a večne. Toto svedectvo pravdy nám priniesol Ježiš a toto svedectvo potvrdil nielen svojou smrťou na kríži, ale aj svojím zmŕtvychvstaním. Preto jeho svedectvo je pravdivé a vierohodné.

Ježiš sa nebojí ani pred Pilátom vyznať svoj kráľovský majestát. A tým dokazuje, že pravda ostáva pravdou, aj keď je ponížená a pribitá na kríž. Za vernosť pravde sa vždy bude platiť obetami, niekedy aj tou najväčšou obetou, a to vlastným životom. Veď si len všimnime, koľko ľudí bolo ochotných obetovať svoj život za pravdu. Dejiny sú toho svedkami.
Ježiš k nám prišiel, aby vydal svedectvo o pravde. Keď chceme poznať pravdu o Bohu i o človeku, musíme sa obrátiť na Ježiša Krista. On jediný môže o sebe povedať: „Ja som cesta, pravda a život“ (Jn 14,6). Prežil aj všetkých svojich nepriateľov a prenasledovateľov, lebo ten, ktorý vstal z mŕtvych, viac už neumiera. Nemôžeme prejsť okolo neho len tak, bez povšimnutia. Musíme k nemu zaujať postoj, rozhodnúť sa pre neho, alebo proti nemu. Ježiš nikoho z nás nenúti, aby ho prijal do svojho života. Rešpektuje slobodu každého.
Zaiste mi dáte za pravdu, že Ježišova pravda je životne dôležitá. Keď prijmeme jeho pravdu, staneme sa milovanými synmi a dcérami Nebeského Otca a na každého z nás sa budú vzťahovať tieto jeho slová: Ty si môj milovaný syn, v tebe mám zaľúbenie. Ty si moja milovaná dcéra, v tebe mám zaľúbenie.
Niektorí môžu odmietať Krista a zároveň neprijímať jeho náuku a jeho pravdu o živote. Môžu si vytvoriť vlastný filozofický systém, vlastnú životnú filozofiu. Je samozrejmé, že ak to nebude preniknuté Ježišovou pravdou, potom s vlastnou filozofiou, s vlastnou pravdou nám nie vždy bude všetko vychádzať.
Kristus zveril svoje kráľovstvo pravdy Cirkvi, ktorá ho má uskutočniť v sile a s pomocou „Ducha pravdy“. Každý je krstom včlenený do Cirkvi. Stali sme sa Božími deťmi, členmi Božieho kráľovstva, alebo ešte lepšie povedané, toho kráľovstva, ktorého kráľom je Ježiš. Nesieme ho vo svojom srdci, vo svojom živote. Je uprostred nás a my sa denne modlíme za jeho rozšírenie a sme súčasne zaviazaní prinášať svedectvom svojho života tieto hodnoty do sveta, v ktorom žijeme.

Pozrime sa, čo zažila osoba, o ktorej sa dnes veľa hovorí, Edita Steinová. Bola rodom židovka. Až do dvadsiateho prvého roku bola ateistkou. Nevedela uveriť, že jestvuje Boh. Ale bola mimoriadne nadaná a študovala filozofiu a dejiny. Stala sa vedeckou pracovníčkou a vynikajúcou univerzitnou profesorkou a hľadala poctivo pravdu.
Do hľadania pravdy jej vstúpila táto udalosť. Dostala správu, že na fronte padol jej univerzitný asistent. Navštívila jeho manželku, našla ju síce v čiernom, ale úplne spokojnú. To ju prekvapilo. Dozvedela sa, že viera v Boha ju robí takou spokojnou. Profesorka nič také v živote nepočula a nezažila. Zatúžila teda spoznať vieru v Boha. Prečítala knihu sv. Terézie z Avily za celý deň a celú noc na jeden dúšok. Keď na druhé ráno trochu privrela oči, aby si odpočinula, vzdychla si nahlas: „Toto je pravda, ktorú som hľadala. Boh človeku stačí.“ A dala sa pokrstiť. Viera, že Boh nás miluje, ju tak uchvátila, že zatúžila sa zasvätiť celá Bohu. A preto vstúpila do kláštora karmelitánok. Vravievala: „Som super šťastná, prešťastná, našla som všetko, dosiahla som cieľ života.“
Jej radosť vyplývajúca z viery láskyplného Boha bola taká úžasná, že sa nezlomila ani vtedy, keď ju odvliekli do lágru uväznených židov, ani vtedy, keď ju viedli ako židovku na popravu plynom. Umrela šťastná, pretože Boh jej ukázal cestu do nebeskej blaženosti.

Na tomto životnom príbehu sme mohli vidieť, aká veľká zmena nastala v jej živote a aká veľká radosť naplnila túto ženu, keď našla pravdu. A kvôli tejto pravde neváhala podstúpiť ani smrť. Vedela, že to čo získala, je omnoho viac. Nebeská blaženosť – kráľovstvo pravdy je cieľom, ku ktorému má smerovať náš život.

Milovaní, rozhodnime sa v dnešný sviatok hlbšie prijať Kristovo kráľovstvo pravdy a tým prispejeme k nášmu osobnému a rodinnému šťastiu, a pripravíme sa na život vo večnom Božom kráľovstve.

Amen.