Biela sobota

Aby Kristovo zmŕtvychvstanie bolo mementom počas celého nášho života.

Denne mnohí sledujeme s napätím televízne spravodajstvo. Viackrát počas dňa dávame sa informovať z rozhlasu o udalostiach z celého sveta. Každé ráno či večer mnohí siahame po našich obľúbených novinách, aby sme si prečítali, čo nové vo svete. Tak to už robíme denne niekoľko rokov. Je to zvyk? Už je to samozrejmé! Je to potrebné? Potom medzi sebou vedieme dialógy o politike, športe, kultúre... Vyvoláva to často hnev, roztržky, rozchody... Často si neuvedomujeme, že masmédiá nás kŕmia tým, čo oni chcú a ako chcú a dávame sa ovplyvniť, manipulujú s nami... Meníme svoje zmýšľanie, postoje, názory... Zabúdame na to, čo bolo a často aj na to, čím dnes máme byť.
Tak je to aj v oblasti duchovného života, života viery, potrieb pre dušu... Kedy sme si naposledy uvedomili, načo sme na svete? Čo je podstatné, prvé, najpotrebnejšie a dôležité?
Tešme sa, že sme si našli v zhone čas na dnešnú slávnosť. Dnešná vigília nám pripomína najväčšie udalosti z dejín spásy, ale i z celých dejín ľudstva.

Je potrebné, aby sme sa aj my na tieto udalosti rozpamätali ako ženy z dnešného evanjelia pri prázdnom Kristovom hrobe. Evanjelista svätý Lukáš o tom píše: „Tu sa rozpamätali na jeho slová, vrátili sa od hrobu a toto všetko zvestovali Jedenástim i všetkým ostatným“ (Lk 24,9).

Dnes večer si zvlášť uvedomujeme, že eucharistická modlitba je stredobodom a prameňom života Cirkvi, spočíva na istote viery, že vzkriesený Kristus je prítomný pod eucharistickými spôsobmi chleba a vína. Liturgia dnešnej noci nám zvlášť dáva možnosť prežiť zvolanie po premenení, aby sme s nádejou volali: „Smrť tvoju zvestujeme a tvoje zmŕtvychvstanie vyznávame, kým neprídeš v sláve.“ Alebo druhú možnosť zvolania odpovede: „Spasiteľ sveta, zachráň nás, veď ty si nás vykúpil svojím krížom a zmŕtvychvstaním.“ Táto noc nám pripomína najdôležitejšiu historickú udalosť, Kristovo zmŕtvychvstanie, ktoré až do konca čias je zlatou nitkou kresťanskej nádeje. Zmŕtvychvstanie je korunovaním dejín a potvrdením, že spása človeka nie je utópia, lež skutočnosť. Kristovo víťazstvo nad všetkým zlom je prísľubom nášho zmŕtvychvstania.

Vieme, že každá nedeľa počas celého roka je pre nás kresťanov katolíkov dňom, keď si spomíname na túto udalosť. Je pravdou, že mnohé veci, udalosti i ľudia nám hriešnym a slabým často zovšednejú. Práve táto noc a zajtrajší deň máme využiť na to, aby sme si viac uvedomili význam a nadšenie apoštolov, učeníkov, žien a všetkých, čo uverili v Kristovo zmŕtvychvstanie. Táto realita bola od začiatku kresťanstva základom viery a podstatným obsahom ohlasovania. Kresťania o Kristovom zmŕtvychvstaní vždy rozprávali: „Veríme, že Ježiš zomrel a vstal z mŕtvych...“ (1 Sol 4,14); „...veríme v toho, ktorý vzkriesil z mŕtvych Ježiša, nášho Pána, vydaného za naše hriechy a vzkrieseného pre naše ospravedlnenie“ (Rim 4,24-25). Ježišovo zmŕtvychvstanie je vrcholnou pravdou našej viery v Krista. Od prvej Cirkvi je pravdou a ostáva aj dnes ako podstatná časť tajomstva našej spásy. Pavlove slová: „Ak Kristus nebol vzkriesený, potom je márne naše hlásanie a márna je naša viera. A potom sa zistí, že sme falošnými Božími svedkami, lebo sme svedčili proti Bohu, že vzkriesil Krista, ktorého nevzkriesil“ (1 Kor 15,14-15), považujeme za uholný kameň tajomstva o Kristovi a za absolútne kritérium pravdy jeho evanjelia. Je úžasné uvedomiť si apoštolove slová: „Odovzdal som vám predovšetkým to, čo som aj ja prijal: že Kristus zomrel za naše hriechy podľa Písma: že bol pochovaný a že bol tretieho dňa vzkriesený podľa Písma“ (1 Kor 15,3-4). Pavol píše aj o ďalších udalostiach, že sa Kristus zjavil Kéfasovi – Petrovi, potom Dvanástim, ďalej viac ako päťsto bratom naraz, ako aj Jakubovi a o sebe píše: „... a poslednému zo všetkých, ako nedochôdčaťu, zjavil sa aj mne“ (1 Kor 15,5-8). Vo vyznaní viery vyznávame, že Ježiš „zomrel a bol pochovaný... tretieho dňa vstal z mŕtvych“. Presne sa hovorí, kedy Ježiš vstal z mŕtvych a taktiež, že bol skutočne mŕtvy. Smrť Ježiša však nevyvolala rozklad tela, ako to bolo u naimského mládenca, Jairovej dcéry či Lazára. Lazárove telo na štvrtý deň už zapáchalo. Ježiš s konečnou platnosťou porazil smrť svojím zmŕtvychvstaním. Po ňom sa Ježiš zjavil viacerým ľuďom. V nedeľu na svitaní trom ženám: Márii Magdaléne, Márii Jakubovej a Salome. Apoštolom najprv bez Tomáša a druhý raz aj v prítomnosti Tomáša. Zvlášť apoštolovi Petrovi. V nedeľu ráno dvom učeníkom odchádzajúcim do Emauz. Viac ako päťsto bratom naraz, o ktorých apoštol poznamenáva, že mnohí ešte žili. Skutky apoštolské spomínajú Jakuba apoštola, zvaného “mladší“, ktorý patril medzi príbuzných Pána Ježiša alebo “bratov“, a ktorý v Jeruzaleme požíval veľkú pozornosť. Na ceste do Damasku sa zjavil Ježiš Šavlovi, a tak Pavol sa stáva po nanebovstúpení Pána rovnako svedkom Zmŕtvychvstalého. Z Písma vidíme, ako sa mení správanie svedkov po stretnutí so Zmŕtvychvstalým. Stav malomyseľnosti, sklamania a rozrušenia nad neslávnym koncom Majstra sa mení natoľko, že sú pre Krista ochotní položiť svoje životy.

Zmŕtvychvstanie Krista nie je len akési znovuoživenie, návrat do pozemského života s nevyhnutnou druhou smrťou, ako to bolo v prípade tých, ktorých Ježiš vzkriesil z mŕtvych, pretože tí museli znova zomrieť. Zmŕtvychvstanie neznamená len nesmrteľnosť duše, ako to chápali gnostici, čo bolo v prvých časoch kresťanstva dosť rozšírené. V takom prípade by išlo len o akési “polovičaté vzkriesenie“. Zmŕtvychvstanie Krista chápeme ako vstup celého Ježišovho tela, čiže celej jeho ľudskej stránky do života bez konca. Teda zmŕtvychvstanie Ježiša nie je ani prevtelenie, reinkarnácia, samsára, v aké sa verí napríklad v hinduizme alebo budhizme, pričom sa hovorí o znovuzrodení alebo návrate človeka do ďalšieho pozemského života prechádzaním alebo presídľovaním duše z jedného tela do druhého v rade nespočetných opakovaní. Dnes si len nespomíname na zmŕtvychvstanie Krista, pretože toto zmŕtvychvstanie nie je obyčajná spomienka na Ježiša a jeho učenie, ale o jeho prítomnosti. Zmŕtvychvstanie nie je dajakým psychologickým výtvorom učeníkov, ale konkrétnou udalosťou, ktorú Ježiš učeníkom predpovedal. O zmŕtvychvstaní Krista od začiatku kresťania hovorili ako o ozajstnej skutočnosti: „Pán naozaj vstal z mŕtvych a zjavil sa Šimonovi“ (Lk 24,34). Neverili teda v podvod, halucináciu. Je potrebné si dnes pripomenúť, že viera učeníkov v Krista sa bezprostredne opiera o dve konkrétne skutočnosti. Je to prázdny hrob a opakujúce sa Ježišove zjavenia. Evanjeliá podávajú dva druhy rozprávania o zjaveniach Krista a to: súkromné, podávané voľne, keď sa Ježiš zjavuje ženám, Magdaléne, emauzským učeníkom a oficiálne, keď sa zjavuje apoštolom, pričom sa používa všeobecná pevná schéma, ktorá v sebe zahrňuje Ježišovo objavenie sa a jeho pozdrav, nasleduje nedôverčivé reagovanie učeníkov, Ježišova výčitka, potom dôkaz, že je to skutočne on a potvrdenie ich poslania.

Dnes prijímame zmŕtvychvstanie Pána Ježiša ako odpoveď Boha Otca na Ježišovo odsúdenie a utrpenie, ktoré mu ľudia spôsobili. Zmŕtvychvstanie odhaľuje Ježiša ako „Pána a Mesiáša“ (Sk 2,36); „Pána a Boha“ (Jn 20,28) a: „Božieho Syna“ (Sk 13,33). Dnes veríme a vyznávame, že Ježiš je naozaj „vzkriesenie a život“ ( Jn 11,25). Taktiež, že „bol usmrtený, ale duchom oživený“ (1Pt 3,18). Ježišovo zmŕtvychvstanie predchádza naše budúce vzkriesenia ako ich prvotina. Chápeme zmŕtvychvstanie ako nastolenie priateľstva medzi Bohom a ľudstvom. Áno, zmŕtvychvstanie je i naplnením ľudského očakávania nesmrteľnosti a transcendencie. Je to i zážitok nášho povolania, poslania, oslobodenia a odpustenia. Zmŕtvychvstanie je skutočnosť pozdvihnutia ženy ako učeníčky, poslucháčky a posolkyne Božieho slova. Vernosť a zbožnosť dodali ženám odvahu.

Uvedomujeme si, čo Kristovým zmŕtvychvstaním získavame. Je správne, keď k tejto udalosti pristupujeme verne, čestne, zodpovedne. Bohu sa takéto správanie od nás páči a odmení ho. Môže nám niečo napovedať príklad:
O kardinálovi Alexandrovi Farnese, neskoršom pápežovi Pavlovi III. sa rozprávalo, že bol veľmi štedrý. Raz ho chudobná žena prosila o päť strieborných, ktoré potrebovala v núdzi. Kardinál poslal svojho sekretára, ktorý jej priniesol 50 strieborných. „To je omyl, prosila som len o päť,“ hovorila žena. Sekretár ju uisťoval, že na lístku má napísané skutočne 50. Táto žena s lístkom v ruke šla za kardinálom a hovorila: „Eminencia, vy ste sa pomýlili o jednu nulu.“ „Skutočne, máte pravdu,“ usmial sa kardinál. Zobral pero a pripísal ďalšiu nulu. Žena dojatá čítala: 500 strieborných.
Keď prijímame Kristovo zmŕtvychvstanie s vierou, stáva sa pre nás najväčším bohatstvom, nádejou a istotou.

Naša dnešná účasť na liturgii nás obohacuje. Pripomíname si najvýznamnejšiu udalosť dejín ľudstva. Kristus skutočne vstal z mŕtvych, aleluja.

Amen.