Pätnásta nedeľa "cez rok"

Pohnúť poslucháčov k správnemu chápaniu prikázania lásky.

AI
Vieme o čom a ako prebiehali prípravy prechodu na euro na prelome rokov 2008 a 2009. Mnohí vtedy rozmýšľali, aké to bude mať dôsledky. Bude sa žiť ľahšie? Aké budú ceny v obchodoch? Čo bude s mojimi úsporami? Aby sme vedeli odpovedať, vieme si poradiť. Zoberieme kalkulačku a začneme počítať. Naťukáme konverzný kurz, vynásobíme výškou úspor a cien. A je to.
Hmotné záležitosti si vieme vyrátať. Ale čo s životom večným? Tu už presne nevieme, na čom sme. Matematika sa použiť nedá. Máme Desatoro, Pätoro, sedem hlavných hriechov. Ale nemôžeme si jednoducho povedať: „Splním Desatoro to a to, a môžem ísť do neba.“ Boží zákon nie je taký jednoduchý, ako sa zdá na prvý pohľad. Musíme mu dobre rozumieť, aby sme ho mohli plniť.

KE
Ježiš sa dnes pýta zákonníka, aj nás: „Čo je napísané v zákone. Ako tam čítaš“ (Lk 10,26).

DI
Chce vedieť, ako zákonník pochopil Božie príkazy. Ukazuje tiež, ako im rôzni ľudia rôzne rozumejú. Kňaz a levíta milovali Boha. Slúžili mu v chráme. Snažili sa, aby aj ich život bol v zhode s tým, čo konajú. Vždy sa usilovali plniť prikázania. Židia mali svoj zákon. Tento zákon obsahoval symbolických 613 predpisov. Každý Žid ich musel zachovávať. Týkali sa každej oblasti života.
Jeden z nich hovorí: „Kto sa dotkne mŕtveho, alebo nejakej mŕtvoly, bude sedem dní nečistý“ (Num 19,1). Ak sa v budúcich pokoleniach niekto z vášho potomstva v stave nečistoty priblíži k posvätným darom, ktoré Pánovi zasvätia Izraeliti, „ten človek musí byť vyhubený spred mojej tváre“ (Lv 22,3).
Kňaz šiel po ceste do Jeruzalema iste kvôli tomu, aby konal službu v chráme. Tu zbadal polomŕtveho človeka. Je živý? Nie je živý? Ak je a ja sa ho dotknem, nebudem môcť slúžiť v chráme. Jasná matematika. Musím zachovať príkaz o čistote. Tak budem môcť slúžiť v chráme a tak budem milovať Boha. Tak sa stanem dedičom večného života. To isté platí aj o levítovi.
Samaritán má však inú matematiku. Aj samaritáni majú taký istý zákon. Aj pre nich platí púť kníh Mojžišových. Aj on sa snaží splniť prikázanie lásky. A robí to najlepšie, ako sa to dá. Vynakladá čas a prostriedky. Finančné i materiálne. Jeho počínanie si zasluhuje uznanie Ježiša, i zákonníka. A som presvedčený, že má aj uznanie každého z nás. Inak to je s kňazom a levítom, ktorí sa dosť prerátali.

PAR
Čo robiť, aby sme sa nepomýlili v matematike božích príkazov? Ježiš nám ponúka skúšku správnosti. Príkaz lásky k blížnemu. Je dobré, ak sa niekto rád a často modlí, pravidelne chodí do kostola, primerane obetuje na zbierky a vie žiť skromným životom. To všetko je potrebné. Bez týchto vecí ťažko možno hovoriť o láske k Bohu. Ale stále je to málo. Rovnako je potrebné milovať aj blížneho.
Čo myslíte, aké problémy majú dnešní ľudia? Ťažko nájdeme na ceste polomŕtveho ozbíjaného človeka. Dnes sa viac stretávame s opustenosťou, nezáujmom, individualizmom, sebectvom iných. Možno ste takéto starosti zakúsili aj na sebe.
Príkaz lásky k blížnemu od nás požaduje, aby sme sa zaoberali týmito nedostatkami. Nemôžme ich obchádzať. Ak sme k nim ľahostajní, prerátame sa, ako služobníci oltára z dnešného podobenstva. Ozbíjaného pokladali za prekážku lásky k Bohu. Blížnych nikdy nemôžeme považovať za príťaž, akési bremeno. Naopak. Práve oni sú vynikajúcou možnosťou, ako sa naučiť milovať Boha. Ježiš to sám hovorí: „Čokoľvek ste urobili jednému z týchto mojich najmenších bratov, mne ste to urobili“ (Mt 25,40).
Takýchto najmenších bratov, ktorí potrebujú pomoc, je veľmi veľa. Ľudia v Afrike stále hladujú. Vo svete zúri mnoho vojen. Mnohých postihujú prírodné katastrofy. To všetko „vyrába“ núdznych, ktorí potrebujú pomoc iných. My máme rôzne prostriedky, nadácie, misijné burzy. Je zlé, ak ich nevyužívame z ľahostajnosti.
Evanjelium nás ale upozorňuje na jednu dôležitú vec. Ku blížnym nemáme ďaleko. Musíme chodiť s otvorenými očami. Ježiš sám hovorí: „Chudobných a chorých máte vždy medzi sebou“ (Mk 14,6). Či sme v práci, škole, alebo trávime čas medzi príbuznými a známymi. Kňaz a levíta mali zraneného priamo na ceste, a predsa ho obišli. V dejinách máme však aj kňazov, ktorí neboli slepí na potreby ľudí. Viete kto bol krstným patrónom Svätého Otca Jána Pavla II.? Bol ním sv. Karol Boromejský.

MY
Pápež Pius IV. menoval svojho synovca Karola za arcibiskupa v Miláne. Toto menovanie malo isté nedostatky. Svoj úrad musel vykonávať z Ríma. Navyše, mal len 23 rokov. Ale najväčší problém bol, že ešte nebol ani kňazom. Poviete si: Čo to sú za poriadky? A máte pravdu. V tom čase sa cirkev borila s veľkým problémom, rodinkárstvom. Tento prípad však dopadol veľmi dobre.
Borromeo sa vzorne pripravoval na duchovný stav a prijal kňazskú a biskupskú vysviacku. Svoje povinnosti plnil vzorne. Zaslúžil sa o šťastné ukončenie tridentského snemu. Jeho uznesenia celý život uvádzal do života. Milánska diecéza bola v katastrofálnom stave. To preto, že osemdesiat tri rokov nemala vlastného pastiera. Dal do poriadku diecézu, aj biskupský palác. Pre jeho obyvateľov zaviedol morálku. Jeho snahy prerušila vážna udalosť. V roku 1576 vypukol v meste mor. Všetci mestskí úradníci, šľachtici a bohatí mešťania zutekali. Arcibiskup bol práve na vizitácií, keď sa dozvedel túto smutnú správu. Rýchlo sa ponáhľal domov. Pri bránach mesta ho už vítali ľudia, zalamovali rukami, bedákali a prosili o pomoc. Jeden úradník ho presviedčal, aby ušiel z mesta. Karol odpovedal: „Dobrý pastier dáva svoj život za svoje ovce, iba nájomník uteká, lebo ovce nie sú jeho.“ Ostal v nešťastnom meste. Aby miernil núdzu, rozpredal celý majetok. Dokonca predal aj vlastnú posteľ a spával na holých doskách. Udeľoval sviatosti chorých, zriadil nemocnice, chorým poskytoval každú možnú pomoc. Často odtrhol od pŕs mŕtvych matiek živé deti a nosil ich do svojho paláca. Celé noci preplakal a pôstom a modlitbami sa snažil uzmieriť Boha za tento trest. Na vianočné sviatky v roku 1577 oznámil, že Boh sa nad mestom zmiloval. A mor skutočne prestal. Ľud oslavoval Karola ako záchrancu mesta a otca vlasti.

Karol pochopil správne lásku k Bohu. Obetoval čosi viac, ako dva denáre a pár kvapiek oleja a vína. Riskoval vlastný život.. Mohol si povedať: „Boh mi daroval múdrosť, mnohé talenty. Čo ak sa nakazím a zomriem. Všetky jeho dary vyjdú nazmar. Živý budem svetu viac užitočný, ako mŕtvy. Vedel, že príkaz lásky je prepojený s láskou k blížnym. Práve službou tým najbiednejším môže získať Božiu lásku.

ADE
Milovať Boha nemožno bez lásky k blížnemu. Učíme sa to po celý život. Niekedy to vyžaduje veľa úsilia. Preto ho prosme, aby nám dal k tomu silu, ale aj múdrosť a vnímavé oči. Denne máme veľa príležitostí pre službu a prejavy lásky. Prosme ho, aby nás naučil spoznávať ich. Nie matematika, ale práve vnímavosť a ochota nám pomôže zabezpečiť večný život.

Amen