Tretia pôstna nedeľa

Pôstny čas využiť na zmenu života za pomoci pokánia.

AI
Zablúdili ste už niekedy? Čo robíme keď zablúdime? Zásada je; zastaviť sa, premýšľať a vrátiť sa na miesto, kde došlo pravdepodobne k strate smeru.
V duchovnom živote dochádza tak isto k poblúdeniam. Pripomeňme si poblúdenie ako Božie deti, ako priatelia Boží. Pôstna doba nám pripomína, aby sme sa uzobrali, stíšili a premýšľali o vzťahu k Bohu, blížnym i sebe samým. Ak zistíme, a to môžeme veľmi rýchlo, že sme sa previnili proti láske k Bohu, blížnemu i sebe samým, je potrebné vrátiť sa späť, robiť pokánie, vyznať svoj hriech a začať nový život.

KE
Zamyslíme sa nad slovami Pána Ježiša: „Ak nebudete robiť pokánie, všetci zahyniete“ (Lk 13,5).

DI
Aj v týchto slovách nám Ježiš prejavuje svoju lásku. Prvý prejav lásky adresuje Ježiš svojím bratom a sestrám, Židom, ktorí sa stavali na odpor slovám o Božom kráľovstve. Tí totiž videli nesprávny ideál pozemského kráľovstva svojho národa, a nechceli prijať pozvanie k pokániu, návratu, ako prvej príčiny vstupu do Božieho kráľovstva. Trest, všetci zahyniete, Ježiš predpovedá, sa na národe Židov splnil. V roku 70 bol dobitý Jeruzalem rímskym vojskom.
Za Ježišom prišli Židia a pýtali sa, či nešťastia, ktoré sa stávajú človeku sú božským trestom za neveru a neposlušnosť, hriech od ľudí? Tak uvažujú aj dnes ľudia, ako vtedy pýtali sa Ježiša. Ježiš v Evanjeliu ich presvedčenie ani neodmieta a ani nepotvrdzuje. To neznamená, že si Ježiš počína diplomaticky, že chce uniknúť predstavenému problému. Ježiš sa nastoleným problémom zaoberá, ale v iných súvislostiach. Na predstavených udalostiach, keď Pilát dal vykonať masaker pri konaní obetí, kde sa krv obetí v chráme zmiešala s krvou obetujúcich a druhej udalosti, keď veža v Siloe spadla zabila osemnástich, upozorňuje Ježiš na potrebu pokánia. Ježiš nerieši, či tí pozabíjaní vojskom Piláta v chráme a tí zabití vežou v Siloe boli hriešnejší ako iní. Ježiš učí o potrebe žiť v priateľstve s Bohom, žiť v milosti posväcujúcej, ak nie sme, ak nežijeme tak, tak je potrebné robiť pokánie. Ježiš to vyjadrí slovami: „Ak nebudete robiť pokánie, všetci zahyniete podobne“ (Lk 13,5). Ježiš povzbudzuje k zamysleniu, že pozerajúc na tie nešťastia čo sa odohrali, o ktorých mu hovoria, sa majú všetci chrániť, aby nedošlo ešte k väčšiemu nešťastiu a to je následok za hriechy, večné zatratenie.
Na podobenstve o figovníku, na ktorom majiteľ hľadá ovocie, ale nenachádza, Ježiš rozvinie poučenie. Majiteľ vinice je Boh. Záhradníkom je Ježiš a figovníkom Židovský národ a každý človek. Boh ako majiteľ, vlastník vinice má právo žiadať ovocie. Boh stvoril človeka a Boh má právo od človeka žiadať dobré hodnoty. Keď ich niet, je treba aby si národ i každý človek uvedomil slová: „Pozri, už tri roky chodím hľadať ovocie na tomto figovníku, a nič nenachádzam. Vytni ho! Načo ešte aj zem vyčerpáva“ (Lk 13,7)? Boh stvoril človeka a určil mu hodnoty, pre ktoré má žiť. Keď ich Boh u človeka nevidí, že sa o ne neusiluje, Boh má právo trestať. Ježiš sa predstavuje ako vinohradník. Národ i človek dnes si musí uvedomiť a osvojiť, poslanie Ježiša. Prišiel spasiť ľudí, ale prišiel aj pripomenúť, čo ľudia majú robiť, aby boli spasení. Ježiš ako záhradník prosí: „Pane, nechaj ho ešte tento rok. Okopem ho a pohnojím. Možno nabudúce prinesie ovocie. Ak nie, potom ho vytneš“ (Lk 13,8-9). Týmito slovami Ježiš vyjadruje svoju lásku k nám. Kto z nás nepotrebuje robiť pokánie? Ježiš sa o nás stará? Čo mal Ježiš ešte urobiť a neurobil, aby sme robili pokánie? Zomrel za nás! Boh právom od nás žiada úrodu, Ježiš urobil všetko, aby sme túto úrodu prinášali. Každý z nás nesieme preto zodpovednosť sám za seba. Takýmto obrazom dnes ako aj vtedy svojim súčasníkom, Ježiš poučuje zatvrdlivých hriešnikov.

PAR
Človek poznačený dedičným hriechom si musí podobenstvo znova pripomínať a zaujať následne správny postoj k pokániu. Podobenstvo hovorí aj to, ako veľmi Boh túži po našom pokání. Dáva nám rôzne možnosti, napomína, učí, i karhá, len preto, aby sme sa obrátili, robili pokánie, aby sme nemuseli byť Spravodlivým Bohom, Sudcom trestaní. Pôstna doba je čas milosti, pokánia a spásy. Návrat k Bohu, zanechanie cesty hriechu, vrátenie sa k priateľstvu s Bohom, je výzva k nám a naša povinnosť. Cirkev v pôstnej dobe nás motivuje konať a snáď až rázne a rozhodne, neodkladať s pokáním, čiže vrátiť sa k Bohu. Keď tlačia okolnosti života, je potrebné znova a znova konať pokánie, robiť návrat späť. Najtragickejšie je, keď človek zostáva hluchý vo výzve na pokánie, keď si nerobí nič z toho, že nežije ako od neho žiada Boh, keď neprináša ovocie, keď je strom bez ovocia. Modlime sa za zatvrdlivých hriešnikov. Robme pokánie aj za nich.

MY
Možno sa pýtať, prečo Boh hneď nereaguje na zlo človeka, prečo hneď netrestá tých, čo páchajú hriech? Odpoveď je jasná. Boh miluje hriešnika, a chce aby človek opustil svoj hriech. Boh rešpektuje slobodu človeka. Boh však trestá, ak nie na zemi, tak po smrti isto, pretože je Spravodlivý Boh. Raz žiaden hriešnik nebude sa môcť vyhovárať, že nemal čas sa vrátiť, keď poblúdil.

Vzdelávací program v televízii predstavoval sopky. Zaujalo ma delenie sopiek na aktívne, spiace a mŕtve. Aktívne v ktorýkoľvek čas môžu vychŕliť vriacu lávu. Mŕtve už nikdy chrliť nebudú a ich čas sa pominul. Spiace sopky sú nateraz nečinné, odpočívajúce, ale musia byť pod kontrolou. Ich aktivita sa môže prejaviť aj po rokoch nečinnosti.
Vtedy som si spomenul, že postoj kresťanov k hriechu je tiež trojaký. Ježiš nás varuje pred aktivitou k hriechu. Kto nie je priateľ Boha, kypí a je schopný v ktorúkoľvek dobu urážať Boha, blížneho i seba. Nie je schopný prinášať ovocie, je strom bez ovocia. Mŕtve duše hriechu, chránia sa akéhokoľvek zla a utekajú pred akýmkoľvek hriechom. Ich život sa mení na záhradu, kde stromy rodia ovocie. Boh ich požehnáva. Spiace duše okamžite nepáchajú hriech. Musia však bdieť, aby sa neprebudili k hriechom, pretože pokušení je veľa. Záhradník bdie nad sadom, vinicou, aby jej nik neuškodil.

Do ktorej skupiny patrím? Uvedomujeme si, že Boh nás miluje. Očakáva od nás spoluprácu na diele spásy. Zaangažovanie sa nielen v čase pôstu, chrániť sa od každého vedome a dobrovoľne spáchaného hriechu je Ježišova výzva, na ktorú očakáva od každého odpoveď. Je to vlastne návrat k hodnotám, prečo sme boli Bohom Otcom stvorený, Ježišom vykúpený a Duchom Svätým posväcovaný.

ADE
Zablúdiť je ľudské, ale vrátiť sa je hrdinské. Vypozorovať čím skôr svoj nesprávny smer. Bohu milé je zanechať hriech a vykročiť na cestu spásy. Pôst je čas rozhodnúť sa prestať blúdiť, vrátiť sa na cestu bezpečnú, istú, cestu, ktorá vedie k Bohu.

Amen.