Prvá pôstna nedeľa

123

Nie vždy je v staniole salónka (Mt 4,1-11)

AI
Predstavte si, drahí bratia a sestry, takúto situáciu. Spokojne sedíte doma pred televíziou a pozeráte zaujímavý film. Ale zrazu v polovičke deja film zastaví a na obrazovke sa vám objaví reklama na isté maslo. Producenti reklamy sa zaujímavým spôsobom sa snažia ohúriť a presvedčiť zákazníka, aby si výrobok kúpil, lebo len toto maslo je to pravé, ktoré nasýti a zaručí človeku šťastie a úspech do ďalších dní. Za pár sekúnd vám reklama predstaví návod na šťastie a úspech. A my pred televíziou buď začneme frflať, že práve v tom najlepšom dali reklamu, alebo nemo budeme sledovať dej reklamy, aj keď bez záujmu. A ak sledujeme televíziu celý víkend, túto reklamu i mnohé iné môžem vidieť aj 6-krát za deň. Nikdy predtým sme možno neuvažovali o tom, že by sme si práve toto maslo kúpili. V kútiku duše sme však po ňom zatúžili, pôjdeme v pondelok do obchodu a kúpime si ho len preto, aby sme ho ochutnali. Ani sme si nevšimli, že kúpou výrobku sme urobili presne to, čo už od začiatku bolo účelom reklamy. Mimoriadne šikovným pokúšaním nás zlákala, aby sme podľahli a výrobok si kúpili.

KE
Drahí bratia a sestry, všimli ste si, akým mimoriadne dobre vymysleným pokušením pristupuje v dnešnom evanjeliu satan k Ježišovi a ako diabol predkladá Ježišovi svoju reklamu na šťastie, úspech a bohatstvo? A nič iné si diabol nežiada, len aby Ježiš podľahol jeho reklame.

DI
Ale ako to vlastne bolo? Ježiš po krste v rieke Jordán cíti poslanie, naplnil sa čas, aby išiel hlásať ľuďom radostné posolstvo o Bohu. Ale keďže je to veľmi vážne poslanie, Duch Svätý vedie Ježiša na púšť, aby sa tam duchovne pripravil. Pôst nebol pre Židov nejakou zvláštnosťou, aj im kult nariaďoval pôst. Tento pôst trval od východu slnka až po západ, nejedlo sa ani nepilo. Naopak, v noci sa mohlo jesť a piť. Ježiš sa na púšti postí 40 dní, ale nielen nejedol 40 dní, ale, ako nám evanjelium predkladá, aj 40 nocí, a napokon vyhladol. Všimnime si taktiku diabla. Keď je človek najslabší, vtedy prichádza. Neprichádza na začiatku, necháva si čas, aby obeť pre pokušenie dozrela. A Ježiš, ako sa zdá, pre pokušenie dozrel. Diabol neprichádza zhurta, on prichádza s pokušením, ktoré vôbec nevyzerá ako pokušenie, veď ono vlastne vyzerá ako priateľská rada. Veď čo je na tom zlé: „Ak si Boží Syn, povedz nech sa z týchto kameňov stanú chleby.“ Čo je na tejto vete zlé? Veď diabol sa tu správa ako priateľ. Ale pozor! Všimnime si slová: „Ak si Boží Syn...“. Nevyjadrujú presne to, čo slová pri prvom pokúšaní v raji? Skutočne to Boh povedal? Diabol dáva pochybnosť. Ak si skutočne Boží Syn, nemusíš predsa hladovať. Veď hlad a vyčerpanie hovoria proti Božiemu synovstvu. Uplatni svoje zázračné dary, ktoré sú obsiahnuté v tomto synovstve! A Ježiš skutočne cíti svoju vyčerpanosť a pocit hladu je veľmi silný. Prečo nepoužiť dary, ktoré má, najmä keď je v núdzi? Veď dary sú na to, aby sa používali. A to je zmyslom satanovho pokúšania. Ježiš pochopil diablovu taktiku reklamy, aby ho oklamal a zničil v jednej sekunde všetko, čo úmorne a v pote tváre získal za 40 dní a nocí. Preto Ježišova odpoveď je rázne nie: „Nielen z chleba žije človek...“. Ježiš pochopil, že dary, ktoré sú mu zverené, nemôže využívať ľubovoľne podľa vlastného uváženia, ale na budovanie Božieho kráľovstva. Nemôže ich používať len pre seba, ale musí ich dať do služieb celého sveta, no hlavne do služieb toho, ktorý je darom všetkých darov. Ježiš sa týmto chce ako človek postaviť do radu ľudí. Nechce zaujať prednostné postavenie, lebo pochopil, že využitie Božích darov na osobné oslobodenie od nedostatku a utrpenia nie je božské.
Vidíme, bratia a sestry, ako sa snaží diabol v úlohe priateľa a formou reklamy pokoriť a zničiť Ježiša a s ním aj celý Boží plán, ktorý s ním má?

PAR
Môžeme si povedať, že nás sa to vôbec netýka. No nerobíme chybu už tu? Veď sme si mohli všimnúť, že diabol sa odvážil pokúšať samotného Božieho Syna. A my si myslíme, že sme voči diablovým pokušeniam imúnni? Čo sme my a čo je Ježiš? Keď si trúfol na Boha, žeby nás obišiel? Snažíme sa vystriehnuť našu slabosť, aby sme ju dobre poznali a aby sme mali pripravenú odpoveďou diablovi: „Odíď satan, nielen z chleba žije človek.“ Koľkokrát sa snažíme zakrývať naše slabosti, nielen pred druhými, ale aj sami pred sebou. A diabol využíva našu slabosť, on o nej vie a priateľsky mi bude chcieť pomáhať. Viete, prečo je reklama úspešná? Lebo využíva slabosti ľudí. Ona žije a naďalej klame ľudí. Pod zámienkou šťastia, úspechu a bohatstva predáva svoje výrobky. A my ich kupujeme, len škoda, že sa reklama nezhoduje so skutočnou realitou. A ak tvorcovia a producenti reklám poznajú, na čo človek zareaguje, myslíte si, že to diabol nevie prv ako my? Veď ako dlho nám trvá, aby sme niečo dosiahli? Možno dlhšie ako 40 dní a nocí, no keď si dám ruku na srdce, nezmiatne to diabol za pár sekúnd, len aby ma zneistil a zničil otázkou: „A skutočne je zlé to, čo robíš?“ A ako priateľ ma diabol zničí, ako o tom svedčí aj tento príbeh.

MY
Možno ste počuli už o tom, že v bosnianskom Medžugorí, známom pútnickom mieste, je jedna komunita bývalých narkomanov, alkoholikov a ľudí, ktorí jednoducho podľahli pokušeniu a reklame o šťastí, úspechu a bohatstvu. Jeden mladý muž z Talianska menom Antonio rozprával tento príbeh: „Rodičia nikdy nemali na mňa čas. Otec pracoval v noci, cez deň spal. Mama pracovala cez deň, prichádzala domov neskoro večer. Mňa vychovávala ulica. V 14-tich rokoch so išiel študovať za kuchára. Keď kamaráti, starší o 2 roky, začali fajčiť, začal som aj ja. Chcel som sa im vyrovnať, musel som byť ako oni. Doma som bol anjelom. Fajčili sme marihuanu, zvykol som si, aj keď nechtiac. Potom som pracoval v reštaurácii. Z našetrených peňazí som si na narodeniny kúpil auto, ale oco kvôli nemu veľmi vystrájal, a tak som z domu odišiel. Po dvoch týždňoch ma našla mama a vrátil som sa domov. Zvykli si na auto a stále som bol ich dobrý syn. Mal som dobrý zárobok a kamarátov ešte viac ako predtým. Začal som užívať heroín, lajdáčil som v práci, a preto ma vyhodili. Na drogu som minul všetky svoje peniaze. Nakoniec som ukradol peniaze a šperky z rodinného trezoru v stene a utiekol som z domu. Otec ma našiel na ulici po dvoch mesiacoch a dal mi dve možnosti, buď sa pôjdem liečiť, alebo sa domov už nemám vracať. Dal mi adresu tejto komunity a som tu už druhý rok. Nemodlil som sa, ale v tichu som sa začal. Našiel som tu aj priateľa, ktorý ma viedol ako malé dieťa, no aj ma sledoval ako policajt. Našiel som tu Boha, ktorý ma poháňa, aby som žil a tu som pochopil, aké je pokušenie lákavé, no klamlivé. Boli ma tu pozrieť aj rodičia, ktorí sa správali ku mne chladne. Objal som ich v autobuse a poprosil o prepáčenie, otec plakal. Aj keď som od nich vzdialený, srdcom som sa k nim vrátil.

ADE
Drahí bratia a sestry, diabol prichádza k nám ako priateľ a pokúša nás ako priateľ. Kiež by toto pokušenie bolo iba ako v reklame na maslo.

Amen.


webmail