Vincentini.skSpiritualitaÚvod do vincentianizmu (Mezzadri)Zdroje, životopisy a štúdie Vincentínskej duchovnostiListy duchovného vedenia

Listy duchovného vedenia

Sv. Luise pred 1632 SV I, 173s.

Ďakujem za peniaze, ktoré ste poslali, slečna. Prosím prineste obetu sebazaprenia a nezúčastnite sa na rannej omši tu, pretože ju budem mať o štvrtej hodine ráno, a vy nemôžete o tejto skorej hodine vstať bez nebezpečenstva upadnutia do choroby.
Pre zvyšok, prosím vás raz a navždy nerozmýšľať nad sebou, až kým náš Pán Vám nedá, jasne najavo čo chce, aj napriek tomu, že Vám teraz dáva zažiť opačné pocity. Niekedy si prajeme veľa dobrých vecí s túžbou, ktorá sa zdá byť v súlade s Bohom, a napriek tomu to nie je vždy tak, ako sa nám to môže zdať. Ale Boh to dovolí, aby sa duša pripravovala na to, na čo túži. Saul hľadal oslicu a našiel kráľovstvo, zatiaľ čo sv. Louis vyšiel dobyť Svätú zem a dobyl pritom sám seba a získal veniec nebeskej slávy. Snažíte sa stať služobníčkou týchto chudobných dcér (poznámka), a Boh chce, aby ste boli Jeho, a možno oveľa väčší počet ľudí, než by malo byť po vašom; a keď by ste neboli iné ako Jeho, nie je to vari dosť pred Bohom, že naše srdce si ctí pokoj nášho Pána? Len tak bude čisté aby mu slúžilo. Božie kráľovstvo je mier v Duchu Svätom, a On bude kraľovať vo vás, ak je vaše srdce v pokoji. Buďte taká slečna, a tím si uctíte vo zvrchovanej miere Boha lásky a pokoja.
Odporúčam sa do vašej modlitby a prajem vám pekný večer s veľkou nehou svojho srdca ako som aj ja, v láske nášho Pána, váš služobník.

Komentár

Keď svätý stretol Louisu de Marillac, na začiatku si zrejme nerozumeli. Ako keby žili na dvoch rôznych planétach. Ona sa snažila nájsť seba v mystike, on hľadal Boha v láske. Vincent vyhral.
Vincent nemal doktrínu Camusa alebo sladkosť sv. Františka Saleského, erudovanosť Saint-Cyrana alebo zamätovú nadradenosť Bérulla.
Zdalo sa, že bol skromný, jednoduchý, dokonca až povrchný vo svojich odporúčaniach. Ale bol ostrý, dobre vedel citovať, nikdy nebol vzletný. Bol nohami pevne na zemi. Aj s duchovnými dcérami. Stačí porovnať jeho listy s veľa jeho súčasníkmi a samozrejme rozdiel nájdeme v tóne a štýle. Vincent mal pokoj a rozdával pokoj, lebo "Božie kráľovstvo je pokoj v Duchu Svätom." Tón jeho listov je určite nežný, ale neobsahuje prehnane kvetnaté nežnosti ako badať u mnohých jeho súčasníkov, ktorí sa v listoch duchovným dcéram priam rozlievali. Pre nich písať listy bola radosť, pre Vincenta povinnosť, a častokrát mu boli na obtiaž. Pre nich to bola možnosť stretnutia, pre neho príležitosť robiť dobro. Bol v spojení so sv. Luisou nie vďaka sympatii, ale pre Božiu lásku. Chce aby bol Boh stredom jej života.
Nato, aby uzdravil Luisu venoval ju chudobným. Posielal ju navštevovať Charity. Ani skutočnosť, že sa toľko hovorilo o chorobe a chorobách z tohto povolania, mu nezabránila ju v tom naďalej povzbudzovať. Zistil, že je akoby vymodelovaná z tvárnej hliny. V tomto vedení bol aj pozorný ku znameniam, ktoré naznačovali Boží úmysel v jej živote. Tak roku 1628 začal tušiť, že niečo v Luise rastie a dozrieva. Bolo to v modlitbe kde vycítil, že ju Boh volá slúžiť chudobným. No Vincent nenahrádza Boha. Duchovné vedenie, neslúži na prikazovanie, ale na rozpoznávanie. Malo by slúžiť viac ako zrkadlo, nie ako príručka. Dobré duchovné vedenie sa rozpozná podľa toho, že osoba vodcu sa stane nadbytočnou, pretože splnil úlohu a naučil samostatne kráčať duše, ktoré mu boli zverené.

Je ťažké nájsť pri tomto svätom presný projekt vedenia. Poskytuje len jednoduché rady. Nie v zmysle povrchnosti, ale v rámci sedliackeho rozumu, ktorý bude slúžiť človeku ako keď sa naučí chodiť sám. Pri tomto štýle majú dôležitú úlohu aj slabosti.
List zo dňa 5. 1631, je veľmi silný: k Bohu sa nedá priblížiť, pokiaľ sa zdržiavame mimo spoločenstiev. Vrchol dokonalosti nie je, aby sme zažívali Božiu prítomnosť, ale plnili Božiu vôľu. Nasleduje list, ktorý je už klasikou. Začne akoby v nahnevanom tóne. Napomína Portaila, pretože je spokojný s úspechom. Služba nemá byť na sebaoslávenie. Ak chceme žiť, musíme najprv zomrieť, pretože len ak sme zomreli môžeme žiť. Misionár musí žiť v Kristovej pokore, jedine potom bude schopný ekumenicky sa otvoriť (z pokory sa rodí rešpekt) pre protestantov a aj pre chudobných, ktorí nepoznali evanjelium.



webmail