Evanjelizovať podľa vzoru Krista

"Pracovať na spáse chudobných ľudí z vidieka, to je kapitál nášho povolania a všetko ostatné je druhoradé. Nikdy by sme sa neopovážili venovať ordinandom ani cirkevným seminárom, keby sme si neboli istí, že je to nevyhnutné pre pomoc ľuďom a pre zachovanie ovocia misií, aby tu boli dobrí kňazi. Podobáme sa v tom veľkým dobyvateľom, ktorí z obavy, aby nestratili územia, ktoré dobyli s toľkou námahou, nechávajú v nich svoje posádky. Nie sme šťastní, bratia moji, že môžeme jednoduchým ľuďom vyjaviť povolanie Ježiša Krista? Pretože kto lepšie vyjadruje spôsob života Ježiša Krista, ktorý viedol na tejto zemi, ako misionári?... Ó, kiež by boli šťastní tí, ktorí budú môcť v hodine povedať tieto pekné Ježišove slová: Pán ma poslal hlásať evanjelium chudobným! Vidíte, bratia moji, že podstatné pre nášho Pána bolo pracovať pre chudobných..." .

To, čo hneď udrie do očí pri čítaní tohto textu, je to, že väčšiu časť misionárskej úlohy zaujíma Kristus.

Žijeme v období, ktoré je priaznivé voči svätému Vincentovi: francúzska škola spirituality je úplne postavená na Kristovi, ktorý sa nachádza v centre každého duchovného života. Vincent žije "s očami upretými na Ježiša Krista" ako to urobili poslucháči v nazaretskej synagóge. Jeho jedinou starosťou je Spasiteľ a zásobuje nás pôsobivými obrazmi, ktoré sú schopné živiť našu meditáciu: Ježiš je "naša sila", "náš život", "náš pokrm" ; on je živým miestom všetkých čností: "pokory, láskavosti, znášanlivosti, trpezlivosti, bedlivosti, opatrnosti a milosrdnej lásky" ; on je "pravidlom Misijnej spoločnosti" ; "večnou slasťou ľudí aj anjelov" ; "naším otcom, našou matkou a naším všetkým" ; "životom nášho života a jedinou túžbou našich sŕdc" ; "veľkým neviditeľným obrazom, podľa ktorého musíme riadiť všetky naše činnosti" . A zakončiť môžeme slovami, ktoré o Vincentovi vyjavil jeho prvý životopisec: "Nič sa mi nepáči, ak to nie je v Ježišovi Kristovi" . Nad každú pochybnosť nasledovanie Krista je pre neho podstatné v každom okamihu, je "jeho knihou a jeho zrkadlom", ako to pekne povedal biskup z Rodez .

Svätý Vincent napísal spolubratovi, ktorý bol žiarlivý na pastoračné úspechy iného spolubrata: "Či by nemusel zomrieť od hanby kňaz, ktorý by čakal slávu od služby, ktorú robí pre Boha a či by mohol zomrieť vo svojej posteli ten, kto vidí Ježiša Krista ako ho odmeňujú za jeho námahu potupou a šibenicou? Pamätajte si, pane, že žijeme v Ježišovi Kristovi skrze smrť Ježiša Krista, a že musíme zomrieť v Ježišovi Kristovi, aby sme žili v Ježišovi Kristovi, a že náš život musí byť ukrytý v Ježišovi Kristovi a plný Ježiša Krista, a že ak chcem zomrieť ako Ježiš Kristus, treba žiť ako Ježiš Kristus" . Objavujeme tu skutočnú zhodu s Pascalom, jeho súčasníkom; neklamným znakom je jednotný objekt ich záujmu a ich spoločná aplikácia. Pascal argumentuje takto: "Nielen že nepoznáme Boha ak nie cez Ježiša Krista, ale ani seba samých nepoznáme, ak nie cez Ježiša Krista; ani život, ani smrť nepoznáme, ak nie cez Ježiša Krista. Bez Ježiša Krista nevieme čo je náš život, ani naša smrť, ani kto je Boh, ani kto sme my sami". Jeden je viac filozof, druhý viac duchovný teológ, avšak obidvaja sú muži meditácie, ponorení do kontemplácie Ukrižovaného.

Ježiš Kristus je v centre vincentínskej spirituality, ale aj misionárskej stratégie. My sme jeho pokračovateľmi a on je prvý činiteľ a Otcov misionár. On je Poslaný. V tých málo textoch, ktoré od neho máme, Vincent osemkrát používa pasáž, ktorú našiel u Lukáša: "Poslal ma hlásať evanjelium chudobným" . Je silne zasiahnutý týmto Ježišom Spasiteľom a cíti sa byť povolaný k tomu istému poslaniu: "V tomto povolaní sme vážne pripodobnení Ježišovi Kristovi, nášmu Pánovi, ktorý, ako sa zdá, prijal za svoju prvoradú činnosť, keď prišiel na svet slúžiť chudobným a starať sa o nich: 'Poslal ma hlásať evanjelium chudobným'. A keby sme sa pýtali nášho Pána: 'Čo si prišiel robiť na túto zem? - Slúžiť chudobným. - A čo ešte? - Slúžiť chudobným', atď." . My sme teda jednoznačne misionári, ktorí nasledujú jediného a dokonalého Misionára. Evanjelium je podstatné posolstvo, ktoré treba ohlasovať chudobným: "V tom je naša prvoradá úloha" . Nemôže byť preto vykonaná nedbalo.

Tieto myšlienky sa u Vincenta upresňovali a vyjasňovali v meditácii nad evanjeliovými tajomstvami. Keď túto prácu zavŕšil, hľadal spôsob ako to vyjadriť. Vyhýbal sa veľkým slovám a bombastickým frázam, ktoré boli typické pre jeho dobu. Uviedol do praxe "malú metódu", pretože "je to metóda, ktorú používal Ježiš Kristus na ohlasovanie svojho evanjelia chudobným . Okrem mechanizmu, ktorý dnes vyvoláva úsmev: povaha, motívy, prostriedky, Vincent odporúča jednoduchú, konkrétnu, familiárnu a bežnú formu. Ohlasovanie sa musí strániť toho, aby "prekrúcalo a falšovalo Božie slovo" . Kto by si neuvedomil aktuálnosť takéhoto nariadenia?

Veď Misijná spoločnosť sa obracia na chudobných, na maličkých, jednoduchých, na tých, ktorí majú hlad po Bohu a nie na estétov, ktorí dbajú na literárne vyjadrovanie. Preto Vincent zdôrazňuje príklad všetkých príkladov: "Náš Pán, keď sedel na kameni blízko studne... začal, aby mohol poučiť túto ženu, tak, že si pýtal od nej vodu. 'Žena, daj mi vody', povedal jej, potom sa pýtal na jedno, potom na druhé: 'Ako sa držia vaše kone? Ako sa darí tomu, ako tamtomu? Ako sa máte vy?'" .

Vec prvého záujmu pravého misionára je život. Vychádza z každodenných vecí, udalostí, situácie dotyčného človeka, jeho potrieb, jeho starostí a jeho konkrétnych túžob. Citlivo, tak ako Ježiš pri samaritánke, potom prechádza od konkrétnej situácie k vnútru, od toho, čo je viditeľné k tomu, po čom sa naozaj túži, od zdanlivého k skutočnému.