Správa z misie na Hondurase 2022

Milí naši rodáci doma i vo svete, drahá vincentská rodina, ctení dobrodinci aj sympatizanti...

Milosť a pokoj nášho Pána Ježiša Krista na príhovor sv. Vincenta, sv. Lujzy aj všetkých Vašich patrónov, nech sú vždy s Vami…
Od poslednej správy z našej misie spoza veľkej mláky :), na brehoch Karibského mora, ktorá je datovaná 29. apríla, tohto roku, sa u nás už toho veľa udialo. A tak sa s Vami znovu môžeme podeliť, čím tu žijeme s ľuďmi s ktorými sa stýkame, ale aj ako komunita medzi sebou.. Takže poďme na to...:

Otec a brat náš, páter Jozef je teraz je teraz pracovne vyťažený v USA v Los Angeles, aby ako superior domu, pokračoval v šľapajach svojich predchodcov, – čo preňho znamená, ¬– hľadať zdroje aj pre hmotnú obživu našej misie. Projekt (MPC – PROGRAMMA DE COOPERACIÓN MISIONÉRA) realizovaný s Arcidiecézou v Los Angeles, predstavuje duchovnú pastoráciu spojenú s osvetou našej misie v jednotlivých dopredu určených farnostiach s možnosťou dať tamojším veriacim príležitosť podporiť našu misiu vo farnosti sv. Apoštolov Petra a Pavla v Sangrelaya v Hondurase. Keďže farnosť je rozsiahla, a projektov stále pribúda aj vo výstavbe aj v pastorácii, je potrebné okrem všetkých milodarov domácich i s cudziny, hľadať ďalšie zdroje finančného i duchovného zabezpečenia.
Páter Ján, bol v posledné dni nadmieru zamestnaný putovným maratónom našej Matičky Suyapskej, (len pre orientáciu – Nuestra Señora de Suyapa, patrónka Hondurasu), ktorej putovná kópia v posledných dňoch putovala aj po našej farnosti, tak som sa ujal tejto milej povinnosti informátora ja... Začnime teda od posledných udalostí:
Naša mama – ako to otec Ján často citoval vo svojich príhovoroch – k nám prišla od našich východných susedov z Mosquitie, z farností Puerto Lempíra a Barra Patuca, kde slúžia naši bratia vincentíni, a teda jednoznačne po vode… :) Prijali sme ju v komunite Pueblo Nuevo, kde môžete na priložených fotografiách z uvítacieho ceremoniálu vidieť aj stav našej polo-zrútenej otvorenej kaplnky, ktorá žiaľ už svoju neoceniteľnú službu po strete s hurikánmi Eta a Yota, nechtiac ukončila. Podmoknutý breh lagúny totiž už ťarchu múrov neudržal, základy sa zlomili a múry sa začali pomaly ale isto zosúvať do jazera. Tu sme s malou dušou, no predsa s dôverou v zázračnú pomoc našej mamy po krátkom ceremoniáli a modlitbe, oficiálne prevzali putovnú schránku z miniatúrnou sochou Matičky Suyapskej a pokračovali k prvej zastávke na miestnu obecnú tribúnu, kde nás zakrátko rozohnal riadny lejak. Potom sme pokračovali do kostola sv. Mateja v Batalli, kde nasledovala sv. omša a po nej vyžrebovanie piatich šťastlivcov súťaže o najkrajšie výtvarné práce vyobrazenia národnej patrónky. Na druhý deň skoro ráno sme naložili putovnú schránku so sochou Panny Márie do poľnej sanitky a zamierili v kolóne vozidiel do Iriona Puerto, kde nás už čakali naši farníci zo Sangrelaya. Čo nasledovalo, to Vám už lepšie priblížia priložené fotografie a videá…

Socha Panny Márie Suyapskej tak postupne prešla všetkými štyrmi sektormi, na ktoré je naša farnosť rozdelená: Batallu, Sangrelayu, Ciriboyu a Planes. V obci San José de la Punta, potom nasledovalo už samotné odovzdanie putovnej sochy Panny Márie susedom z farnosti Sico. Putovanie bolo vskutku milostivé v mnohých oblastiach. Napríklad aj tým, že napriek každodennému daždivému počasiu s výdatnými zrážkami, nás Pán Boh pri presunoch do jednotlivých kostolov takmer vždy uchránil od nemilých spŕšok a tiež podnietilo miestnych veriacich k tvorivému prejavu ich zbožnosti... Viď foto:

Spätne podľa kalendára z výraznejších udalostí u nás prebehla akcia putovania obrazov sv. apoštolov Petra a Pavla po jednotlivých sektoroch našej farnosti a v komunite Rio Miel to bolo spojené aj s prvým sv. prijímaním: …

Z ďalších udalostí ktorú môžeme i obrazovo doložiť z mesiaca jún, bola Slávnosť Božieho Tela v komunite Sangrelaya a následná procesia po obci...

Na fotografiách z mesiaca máj Vám priblížime Národnú svätyňu v Tegucigalpe, z našej nedávnej návštevy a tiež neočakávanú, ale vskutku omilostenú situáciu do ktorej sa dostali bratia Jozef a Ján. Keďže sme mali v pláne vykonať si tohoročné duchovné cvičenia spolu s vincentínmi, ktorí pastoračne pôsobia v Hondurase v Casa de retiro Madre Nazaría v Siguatepeque, ktorá leží na pol cesty zo San Pedro Sula do Tegucigalpy a páter Jozef ako diecézny koordinátor pastorácie rodín, tam mal v tých dňoch práve celonárodné stretnutie, rozhodli sme sa po spoločnom zvítaní sa a dobrom obede cestovať ďalej do Tegucigalpy a navštíviť národnú svätyňu. Cestou sme navštívili aj náš vincentínsky seminár, kde sme prenocovali zo soboty na nedeľu a keďže sme sa chceli v nedeľu zúčastniť na sv. omši v bazilike, rozhodli sme sa tam po spoločných raňajkách zo seminaristami zamieriť. Prišli sme tam na konci prvej sv. omše. Napriek výdatnému lejaku sa bazilika do 10:00 h. naplnila ľuďmi. Hlavná sv. omša bola o 11:00 h. a tak sa páter Jozef pokúsil cez usporiadateľov dostať sa do sakristie a informovať sa o možnosti koncelebrácie. Prítomní kaplán využil situáciu s poznámkou že hl. celebrant aj káže, a jednoducho sa vytratil. A tak sa páter Jozef ocitol v situácii – byť, či nebyť, – ponuku nakoniec prijal s dôverou v pomoc Matičky Suyapskej, ktorá tam bola tak citeľne a veľmi na blízku... Jozef a Ján sa však ocitli pred kamerami miestnej televízie, ktorá vysielala sv. omšu satelitom pre celý Honduras. No ochotu a dôveru ako vždy Boh odmenil svojou milosťou a homília bola podľa svedectva diakona v seminári pri spoločnom obede nad všetku spokojnosť. Podľa svojho zvyku bratia Jozef a Ján požehnávali po sv. omši deti a rady pútnikov malých i veľkých, zdravých aj chorých, nemali konca...

A tak sme sa dostali až na začiatok udalostí, teraz už našej predposlednej správy…

Keďže sa začal v našich krajoch čas prázdnin a dovoleniek, prajeme a vyprosujeme Vám milí naši krajania, blízky i vzdialení, mladí i starí, stálu Božiu ochranu na príhovor Panny Márie všade kde ste, alebo budete putovať, aby poznávajúc krásu a harmóniu stvorenia, ktorú Stvoriteľ vložil do svojich diel v každom kúte našej planéty, rástol neustále i náš obdiv a dôvera spojená s láskou k Nemu. A tak ponorený v tejto láske sme mohli vytvárať rodinné spoločenstvá s bratmi a sestrami všade vo svete. A ak si na nás spomeniete duchovne, či hmotne, nech Vás Boh prehojne odmení tu na Zemi i v nebi...

Z Hondurasu Vám žehnajú † † † Vaši vďační misionári sv. Vincenta, … Jozef § Ján a Ľubomír