Milí priatelia a sympatizanti misií.

 Pán nás však ochránil a spôsobené škody boli len minimálne. Naša práca na Pánovej roli mohla pokračovať. V októbri dočasne prerušili svoju misijnú činnosť mladí z MISEVI (laickí vincentskí misionári – vetva vincentskej rodiny), ktorých však v najbližšej dobe očakávame späť. Ku koncu liturgického roku a na začiatku adventného obdobia sme realizovali viaceré duchovné obnovy a formačné stretnutia pre našich laických spolupracovníkov. Je veľmi povzbudzujúce, ak sa človek môže oprieť o pomoc a podporu oduševnených pastoračných asistentov, ktorí tu odvádzajú veľký kus práce. Keďže sa v našej farnosti sv. Petra a Pavla organizovane ohlasuje evanjelium len niečo vyše stotridsať rokov, potreba neustálej formácie je veľmi veľká. Preto sme aj pozvali do farnosti tzv. Hnutie Ján XXIII., inšpirované pokrokovým pápežom, ktorý zvolal Druhý vatikánsky koncil, a tak začal veľkú reorganizáciu v Cirkvi, ktorá sa tak chcela viac priblížiť k srdcu veriaceho človeka. Toto hnutie organizuje trojdňové duchovné obnovy pre všetkých, ktorí chcú prísť, zvlášť pre tých, čo sú zmietaní rôznymi závislosťami. Ľudia prichádzajú aj na obnovu v prvý deň ešte opití alebo zdrogovaní, niektorí aj naschvál, lebo obnovou pohŕdajú. No väčšina po troch dňoch úplného odlúčenia od okolitého sveta odchádza zmenená. Počas tých troch dní jedia iba veľmi pôstne a jednoduché jedlá, od rána od šiestej do večera do desiatej majú stále prednášky, ktoré sa dotýkajú sŕdc a usvedčujú z hriechu, niekoľkokrát do dňa adorujú a modlia sa. Aj tí, ktorí ešte pred niekoľkými hodinami boli na mol. Tí, ktorí už obnovu predtým absolvovali prichádzajú v procesii kolenačky a modlia sa za obrátenie nových a tí dojatí ich obetou v slzách odovzdávajú svoj život Bohu. Áno, je to tak trochu o emóciách, ale latinoamerický ľud je veľmi emotívny a niekedy takéto „nakopnutie“ potrebujú.

O niekoľko týždňov sa skupiny ľudí, ktorí už absolvovali obnovu znova vydajú na farskú misiu návštevy viacerých dedín a osád z farnosti, aby počas niekoľkých dní motivovali nových ľudí k účasti na obnove. Veľmi zaujímavá skúsenosť. Hlavne keď človek vidí ako sú schopní jedni pre druhých vykonať veľké obete, modlitby a sebazápory. Nadarmo Písmo nehovorí: „láska zakrýva množstvo hriechov“ (1Pt4,8b) a „veľa zmôže naliehavá modlitba spravodlivého“ (Jak5,16b).
Ďalšie pastoračné aktivity nám vo veľkej miere zhatili prezidentské a parlamentné voľby. Konali sa síce už koncom novembra, ale ich dôsledky „strašili“ celý december a január. Kvôli volebným podvodom a nejednoznačnosti výsledkov začali v krajine značné nepokoje, ktoré znemožňovali akékoľvek cestovanie a robili ho veľmi nebezpečným. Ľudia rabovali, vypaľovali obchody a autá, zabili viacero ľudí a dokonca aj policajtov, čo nakoniec vyústilo do vyhlásenia výnimočného stavu v krajine a zákazu nočného vychádzania. Ľudia však aj naďalej pálili pneumatiky na cestách a robili barikády, vypálili všetky mýtne stanice v krajine a protestovali na uliciach. Spolu s našim diecéznym biskupom sme sa takmer týždeň nemohli dostať späť do našich pôsobísk. Nakoniec sme stihli aspoň na poslednú chvíľu ísť letecky. Do farnosti nás dopravil na malom lietadielku pilot Osman, ktorý si častokrát počas cesty vypisuje sms-ky a niekedy aj pospí, pričom cestujúcim prikáže sledovať správny smer, aby ho v prípade potreby zobudili. Ale pristával na rozbitých hlinených pristávacích plochách jemnejšie ako dopravné lietadlo na asfalte. Jednoducho profesionál.

Božia Prozreteľnosť dopriala, aby sa pár dní pred Vianocami nepokoje utíšili a ľudia si mohli spokojne nakúpiť, čo potrebovali, pretože už nebolo ani jedla, ani pohonných hmôt. Na sviatky pricestovali aj rodiny našich farníkov, a tak sme mohli sláviť Narodenie Pána s nádejou na pokoj. Ľudia si v dedinkách zorganizovali návštevy domovov a deti sa preobliekli za Svätú rodinu, ktorá hľadala prístrešie. Po Narodení Pána zase chodili spievať a tancovať „pastieri“, a tak zvestovať narodenie Pána. Počas Vianočnej oktávy sme navštívili veľkú časť z komunít farnosti a v niektorých dedinkách sme vyslúžili aj sviatosť krstu.
Po novom roku nás príroda prekvapila silným zemetrasením. V epicentre malo až 7,8 stupňa Richterovej stupnice. Toto zemetrasenie trvalo aj výrazne dlhšie ako tie predošlé, čo som tu zažil, no asi aj vďaka tomu, že tunajšie domy sú v porovnaní s našimi slovenskými oveľa ľahšie a aj hutnejšie (aspoň tie murované), nevznikli nijaké škody. Najhoršia bola výstraha pred tsunami, pretože už bola noc a silno pršalo. S nachystaným plecniakom s najnutnejšími vecami hrozba po niekoľkých desiatkach minút pominula, aj keď more na niektorých miestach o niekoľko metrov ustúpilo.

Nakoniec sa ozval aj ďalší živel – na toto obdobie už nečakané dažde, ktoré zničili natoľko cestu, že už momentálne tretí týždeň nejazdia ani autobusy a len minimum áut. Cesta, ktorá do najbližšieho mesta trvá v priemere 2 až 4 hodiny trvá momentálne 7 až 9 hodín. A to je len posledných 80 kilometrov. Máme však nádej, že sa situácia zlepší už v najbližších dňoch, pretože nás čakajú hodové slávnosti, formačné stretnutia, druhá pôstna duchovná obnova a tiež návšteva nášho otca provinciála Jaroslava.
Ako vždy, Božiemu dielu chce Boží nepriateľ klásť neustále prekážky, ale vytrvalá modlitba a život v odovzdanosti dáva svetlo do tmy a to ničí strach a beznádej. To sa deje aj keď behom pôstneho obdobia spoznávame naše slabosti a zlyhania. Keď ich s dôverou odovzdávame do Pánových rúk v úprimnom rozhovore srdca, On nás nenechá samých a stratených.
Chceme sa Vám opäť poďakovať za Vaše modlitby a obety aj za našu misiu a uistiť Vás, že sa za Vás tiež modlíme. Nech Vám Pán odmení Vašu lásku.

S úctou a vďakou

P. Jozef Kudla, CM