Tretia fáza: Vyjednávanie

Tretia, viac menej zdanlivá fáza, nieje až taká známa. Pre pacienta je však veľmi často dôležitá, pretože na ňu spolieha, ako na nejakého svojho pomocníka.
Keď v prvej fáze nenachádzame pevné miesto pod nohami a nie sme schopní si uvedomiť skutočnosť, alebo sa k nej nechceme priznať, v druhej fáze sa hádame s Bohom a celým svetom, no v tretej sa pokúšame odhaliť príchod nevyhnutného, takzvaným "obchodným vyjednávaním." Keď sa Boh rozhodol vziať si nás k sebe, a našu zlobu, ktorej sme plní, neberie moc na vedomie, dúfame že snáď by sa dal obmäkčiť úpenlivými prosbami.

Každý z nás pozná takú detskú reakciu, v ktorej deti najskôr žiadajú, potom úpenlivo prosia, ale nakoniec na naše "nie", reagujú vzdorom, dupnú nohou, zatvoria sa vo svojej izbe a snažia sa nás ignorovať. Keď prejde nejaký čas si všetko rozmyslia. Uvažujú nad tým, že musia ísť na to iným spôsobom, teda zmenia taktiku. Dieťa sa nám opäť objaví, a začne dobrovoľne pracovať, a podľa možnosti tie práce, ku ktorým ho za normálnych okolností nemôžeme donútiť a potom navrhne: "Keď budem celý deň dobrý a každý večer budem umývať a utierať riad - môžem potom...?" Pochopiteľne, že s týmto obchodom budeme súhlasiť a dieťa dosiahne to, čo sme sa mu nejako bránili dať. Smrteľne chorý pacient používa tiež podobnú metódu a čaká, že za dobré správanie bude odmenený. Jeho hlavné prianie je takmer vždy predĺženie života a často také, aby aspoň niekoľko dní nepociťoval bolesti a ťažkosti vyplývajúce z jeho choroby.

Pacient v podstate o oddialení uvažuje vždy, sľubuje že bude dobrý a sám určí termín, po ktorý, ako sľubuje, si už nebude nič priať. A napriek tomu žiadny z pacientov svoj sľub nedodrží. Každý sa v tejto situácii správa ako ten malý chlapec, ktorý si povie: "Keď ma dnes pustíš von, nikdy nebudem biť svoju sestru." Samozrejme, že to časom opäť urobí.

Väčšinou sa tento "obchod" uzatvára s Bohom a chorý sa snaží utajiť ho, aby sa o ňom nik nedozvedel. Možno sa chorý niekedy preriekne kňazovi, alebo niekomu dôverne blízkemu, ale nie v plnej miere. Teda Boh je v tejto hraničnej situácii pre chorého stále hodnoverným partnerom a s nim sa snaží "vybaviť" nejaký pokrok, ktorý by mohol pocítiť vo svojom osobnom živote.