Postavy vo Svätom Písme a ich skúsenosť s utrpením

"Sväté písmo je veľkou knihou utrpení." V ňom svätopisec opisuje mnoho rôznych životných osudov a udalosti, ktoré človek vo všeobecnosti prežíva s veľkou námahou a častokrát až zo zúfalstvom. Z kníh Starého zákona predstavím iba niekoľko príkladov a prípadov poznačených utrpením, a to predovšetkým duchovným utrpením:

- nebezpečenstvo smrti aké zakúsil Ezechiáš (Iz 38,1-3)

- smrť vlastných detí akého sa obávala Agar, Jakub či Dávid (Gn 21,15-16), (Gn 37,33-35) (Gn 37,33-35), (2Sam 19,1)

- smrť prvorodeného a jediného syna ako sa obávala Anna matka Tobiáša (Tob 10,1-7)

- bezdetnosť Abraháma, Ráchely, alebo Anny matky Samuelovej (Gn 15,2) (Gn 30,1) (1Sam 1, 6-10)

- túžba po vlasti a vyhnanstvo v Babylonskom zajatí opisuje žalmista takto (Ž 137)

- prenasledovanie a nepriateľstvo ako o ňom hovorí Jeremiáš (Jer 18,18)

- posmech a pohŕdanie trpiacim Jóbom (Jób 19,18) (Jób 30,9)

- osamotenosť a opustenosť Trpiaceho Služobníka (Iz 53,3)

- Dávidove výčitky svedomia (Ž 51,5)

- ťažkosť pochopiť prečo sa zlým vedie dobre a dobrým zle (Ž 72, 13-14)

- nevernosť a nevďačnosť priateľov a príbuzných (Jób 19,19)

- nešťastie vlastného národa (Ez 21.11-12)

"Ako vidno z uvedených príkladov, Sväté písmo nám podáva dlhý zoznam možností rozličných ľudských bolestí. Tento pestrý zoznam zaiste nevyčerpáva všetko, čo o utrpení už povedala a neustále opakuje kniha dejín človeka ( čo je skôr "nenapísaná kniha") a ešte viac kniha dejín ľudského pokolenia, ak nazrieme do životného údelu každého človeka. Možno povedať, že človek trpí vtedy, keď prežíva nejaké zlo. Podľa slovníka Starého zákona sa utrpenie a zlo stotožňujú. Terminológia nemala osobitné slovo na vyjadrenie "utrpenia". Preto "zlom" nazývali všetko, čo človek trpel.