Duchovná služba vo väznici

Banská Bystrica – Kráľová


„Bol som vo väzení a prišli ste ku mne...“ (Mt 25, 36). Ježiš Kristus zaraďuje „navštíviť uväzneného“ medzi skutky milosrdenstva z ktorých sa človek pri poslednom súde bude zodpovedať či ich uskutočňoval alebo neuskutočňoval. On sám o sebe vyhlásil, že prišiel „ohlasovať evanjelium chudobným“. Niet pochýb, že medzi uväzneným a chudobným je znamienko „rovná sa“.

praca s vaznami

Sv. Vincent nasledujúc Ježiša Krista ohlasujúceho evanjelium chudobným uskutočňoval aj tento skutok milosrdenstva. Hnaný túžbou ohlasovať evanjelium chudobným prichádzal medzi galejníkov, odsúdených a prikovaných k veslu aby im sprostredkoval Božiu lásku. Sv. Vincent sám hovorí: „Kresťanská láska k väzňom je neporovnateľnou zásluhou pred Bohom.“ Stal sa generálnym duchovným správcom galejí.

Duchovná služba vo väzniciach, „za mrežami a ostnatými plotmi“ je nielen naplnením Ježišovho skutku milosrdenstva „bol som vo väzení a prišli ste ku mne“, ale je aj pokračovaním diela sv. Vincenta a napĺňaním vincentínskej charizmi.
Keď sa vysloví slovo „väzeň“ či slovo „väzenie“ väčšinou sa človekovi vybaví aj slovo „zlý“ a „zlo“. Vo väzeniach sú tí, ktorí urobili viditeľné zlo“ za ktoré ich spoločnosť musela izolovať od ostatných ľudí. Ale nie sú to ľudia „zlí“. Sú to tí, ku ktorým sv. Vincent prichádzal ako k „chudobným“ aby im ohlásil evanjelium. Sú to ľudia vychovaní bez rodičov, ľudia ktorí nezažili v živote skutočnú lásku, ľudia ktorým nikdy nebola preukázaná úcta a preto nemajú úctu k sebe ani k iným, jedným slovom ľudia „chudobní“.

Čo je poslaním duchovnej služby medzi týmito chudobnými? Poslaním je to čo robil Sv. Vincent – sprostredkovať Božiu lásku, objaviť úctu k sebe samému a k iným ľuďom, zobrať na seba zodpovednosť za „urobené zlo“ a tak vstúpiť do pravdy, ktorá oslobodzuje. Veď Ježiš hovorí: „Pravda vás vyslobodí“ (Jn ).

Prezentovať duchovnú službu vo väzeniach je ťažké. Neuskutočňuje sa pred „tvárou ľudu“ ako napríklad ľudové misie či pastorácia vo farnostiach. Je to služba skrytá a možno nenápadná.

Zákon o „duchovnej službe“ generálneho riaditeľstva zboru väzenskej a justičnej stráže rozlišuje dva druhy duchovnej služby: skupinovú a individuálnu. V ústave na výkon trestu odňatia slobody v Banskej Bystrici – Kráľovej ako väzenský kaplán uskutočňujem štyri formy skupinovej duchovnej služby. Na prvom mieste sú to sv. omše slávené v nedeľu za účasti 30 až 40 odsúdených a sv. omše slávené v týždni za účasti do desať odsúdených. Na druhom mieste sú to biblické katechézy za účasti do desať odsúdených. Na treťom mieste sú to modlitbové stretnutia (adorácie, meditácie) za účasti do desať odsúdených. Na štvrtom mieste sú to náboženské filmy za účasti do dvadsať odsúdených. Individuálna forma duchovnej služby sa uskutočňuje cez sviatosť zmierenia, náboženské rozhovory či jednoducho iba „rozhovory“, cez prípravu k sviatostiam. Pretože medzi odsúdenými sú značné intelektuálne rozdielny, zvolil som individuálnu prípravu k sviatostiam. Súčasťou individuálnej duchovnej služby je aj iba jednoducho „byť medzi odsúdenými“ na oddieloch a ich izbách. Tak trochu žiť to čo žijú oni. Preto neodmietam pozvania na kávu, večeru pripravenú na izbe či stolnotenisový zápas na „športovke“.

marek porubčanDuchovná služba vo väzeniach však nie je iba službou pre obvinených či odsúdených ale aj pre príslušníkov a zamestnancov väznice. Ja by som to nazval „pastoráciou prítomnosti“. Nevykonáva sa nejakou konkrétnou formou ale spoločným zdielaním problémov a radostí s príslušníkmi. Je to také objavovanie „zlomkovej viery“ medzi príslušníkmi i odsúdenými a pomalé a nenápadné stavanie na týchto „zlomkoch viery“.

Žalm 146 hovorí: „Pán vyslobodzuje väzňov....Tieto slová žalmu sa uskutočňujú možno nie doslovne ale práve cez tých, ktorí vstupujú do väzníc a pomáhajú tým, ktorí pochybili objaviť svoju dôstojnosť, Božiu lásku a tak sa stávať vnútorne slobodným.

P. Marek Porubčan, CM

webmail