Duchovná obnova pre mladých mužov

 Nejeden z účastníkov (aj vďaka obnove) uvažuje o povolaní do kňazstva, niektorí sa utvrdili v presvedčení, že chcú byť svätými manželmi, no azda každý z nich ešte väčšmi zatúžil po svätosti a láske ku Kristovi. Z Božej milosti vidíme veľké ovocie týchto duchovných obnov, čoho dôkazom sú aj svedectvá chlapcov, ktorí na takejto víkendovej akcii pod vedením pátrov vincentínov boli po prvýkrát:
„S čím ste prišli na túto duchovnú obnovu? S akým úmyslom? Ak ste sem prišli s tým, že čosi nie je v poriadku, že potrebujete niečo obnoviť, tak ste tu správne. Nejako takto zneli úvodné slová pátra Pavla. Našťastie som sa v týchto slovách našiel, čiže nenamýšľal som si klamne, že všetko je OK. Vnímal som, že veci jednoducho nie sú tak, ako by mali byť a to hlavne vo vzťahu so samotným Bohom, z čoho majú vychádzať všetky ďalšie kroky v našich životoch. Chcel som už zanechať ten zmätok, všetky tie hriechy, ľahostajnosť, vlažnosť a žiť s Kristom. Preto som sa aj rozhodol pre generálnu spoveď, kde som sa viac zamyslel nad svojimi skutkami, vyznal sa z hriechov a tak urobil čiaru, za ktorou som nechal všetko, čo ma držalo a opäť očistený, posilnený kráčal v ústrety Bohu, ktorý v ústrety mne uteká.“ (Marek Neupauer)
„Na duchovnej obnove v Banskej Bystrici som bol po prvýkrát. Veľmi sa mi páčili a môj duchovný život obohatili duchovné prednášky, sväté omše, adorácia i zoznámenie sa s novými kamarátmi. Som veľmi rád, že som mohol hlbšie spoznať i sv. Vincenta de Paul a z jeho životopisu si zobrať príklad: hlavne vďačnosť za všetko, čo nám dáva Pán. Som Pánovi veľmi vďačný, že ma jeho cesty uprostred rušného sveta zaviedli do spoločenstva, kde som mohol načerpať sily a Božie požehnanie do ďalšieho života.“ (Lubko Staník)
„Toto bola moja prvá duchovná obnova a bol to úžasný zážitok. Prišiel som ako stratená ovca, ktorá si už ani neuvedomovala, kým je na tomto svete. Jediný, mocný a milosrdný Boh sa postaral o to, aby vo mne zmiatol všetky pochybnosti. Konal prostredníctvom kňazov, chalanov a prihováral sa mi v modlitbách a chvíľach ticha. Nechal som sa len viesť a žasol som nad tým, aké sa diali veci. Svetskými očami nepochopiteľné a nevysvetliteľné. Spoznal som ľudí, ktorí sú mojím povzbudením. Medzi účastníkmi neboli žiadne bariéry, akoby to boli moji priatelia už dávno predtým, ako sme sa stretli. Vychutnával som si tú výnimočnú atmosféru, keď sa toľko mladých mužov spolu modlilo, mohutne spievalo, jednoducho už len to, že sme sa zhromaždili nakope ako bojovníci a vytvorili hradby, cez ktoré sme nedali šancu diablovi preniknúť. Cítil som pocit úplného bezpečia. Tento víkend bol pre mňa inšpiráciou ako žiť vieru, ako sa modliť inak než som bol zvyknutý a udržať si kontakt s Bohom každý deň. Aj mimo toho duchovného bolo o nás výborne postarané, vynikajúce jedlo, pingpong, futbalový turnaj, útulné ubytovanie... za všetko som nesmierne vďačný. Mnoho vecí sa ani nedá opísať, lebo sa dajú iba cítiť. Preto odporúčam a povzbudzujem každého jedného, nech niečo takéto zažije na vlastnej koži.“

(Juraj Hodál)