Na začiatku bolo uvedené, že 17. mája 1658 bol dôležitý deň v živote Misijnej spoločnosti, lebo vtedy sv. Vincent odovzdal svojim spolubratom "Všeobecné pravidlá", podľa ktorých sa vlastne riadili už počas celých tridsať rokov.Keď Francúzsko roku 1658 porazilo Španielsko v bitke pri Dürnkirchene, ležalo v lazarete v Calais vyše 700 ranených. Na žiadosť kráľovnej prišli tam štyri sestry vincentky, ktorým Vincent pri rozlúčke povedal, že vlastne idú naprávať zlo, čo spôsobila vojna.
V roku 1659 sa zdravotný stav sv. Vincenta viditeľne zhoršil. Najmä bolesti nôh sa stupňovali. Neprestával však plánovať ako pomáhať vojnou spustošeným krajom, aby aj tí najbiednejší sa mohli vrátiť domov na svoje polia a zotaviť sa po dlhom utrpení.
Rok 1660 bol pre vincentínsku rodinu poznačený bolesťou, ale aj veľkou kresťanskou nádejou. 14. februára 1660 zomrel páter Anton Portail, jeden z prvých najbližších dôverníkov a spolupracovníkov sv. Vincenta. Spoznali sa už roku 1612 na Sorbone a roku 1625 spolu podpísali zakladaciu listinu Misijnej spoločnosti. Pán Portail najprv konal duchovnú službu pri galejníkoch, potom horlivo pracoval na duchovnej obnove kandidátov kňazskej vysviacky a nakoniec sa stal duchovným dcéram kresťanskej lásky.
O mesiac neskôr, 15. marca 1660, zomrela sv. Lujza de Marillac, spoluzakladateľka a prvá predstavená Spoločnosti dcér kresťanskej lásky. Po jej smrti mal sv. Vincent pre dcéry kresťanskej lásky konferenciu o čnostnom živote Božej služobnice. To už bola aj jeho rozlúčka. Hovoril o poslaní ženy a novom štýle zasväteného života, tak ako to chápala aj sv. Lujza de Marillac: "...za kláštor budú mať domy nemocných...za klauzúru poslušnosť....za kláštorne mreže bázeň Božiu..."