Keď mala Zoe deväť rokov, zomrela jej matka. Stratenú materinskú lásku hľadala u Panny Márie. Istého dňa Zoe vystúpila na stoličku, vzala z kozuba sošku Panny Márie a so slzami v očiach ju tuho zovrela vo svojom náručí: "Odteraz ty budeš mojou matkou". Od tej chvíle sa stávala čoraz silnejšou.
O tri roky neskôr jej staršia sestra Mária Lujza, ktorá sa starala o domácnosť, odišla do rehoľnej spoločnosti Dcér kresťanskej lásky. Dvanásťročná Zoe prevzala celú starosť o dom, maštaľ, záhradu, pekáreň, kurín a holubník. Pomáhala jej pritom mladšia sestra Antónia. Dorastajúce dievča príkladne plnilo úlohu gazdinej. Keď mala Zoe 14 rokov, k pravidelnej modlitbe začala vždy v piatok a sobotu pripájať aj pôst. Keď mohla, chodila aj vo všedné dni na svätú omšu do jedného chudobinca.
Plná zaujatosť prácou a inými povinnosťami jej nedovolila chodiť do školy. Čítať a písať sa naučila až neskôr. No zato už pri dospievaní vážne uvažovala o svojej budúcnosti.
Chcela sa stať rehoľníčkou. Preto odmietala ponuky k sobášu. Pri voľbe rehoľnej spoločnosti jej pomohol živý sen, v ktorom ju svätý Vincent de Paul povzbudil k vstúpeniu do spoločenstva Dcér kresťanskej lásky, ľudovo nazývaného vincentky.
Zoe vstúpila do noviciátu vincentiek 21. apríla 1830. S rehoľným rúchom prijala rehoľné meno Katarína. Práve v tom čase sa mohla zúčastniť na slávnostnom prenesení ostatkov svätého Vincenta de Paul z chrámu Notre Dame do kaplnky lazaristov na ulici rue de Sevres. Už v tom čase sa začali prejavovať mimoriadne omilostenia mladej rehoľníčky v podobe videní. V súvislosti s prenesením ostatkov zakladateľa apoštolských spoločenstiev lazaristov a Dcér kresťanskej lásky Sestre Kataríne Labouré sa po tri dni zjavovalo srdce svätého Vincenta nad malou schránkou s jeho ostatkami v kaplnke noviciátneho domu sestier na ulici rue du Bac.
V tom istom roku mala Sestra Katarína v júni videnia Pána Ježiša v Eucharistii a Krista Kráľa. Okrem toho od septembra do decembra zažila tri zjavenia Panny Márie. V prvom zjavení bolo Kataríne odhalený osud rehole lazaristov počas najbližšieho prevratu, obsahovalo tiež upozornenia a pokyny ohľadom rehoľných pravidiel a výzvu pre Kataríninho spovedníka, aby založil "Združenie mládeže pod ochranou Nepoškvrnene Počatej", taktiež obsahovalo nemenej dôležitú výzvu na to, aby všetci, ktorých bude niečo trápiť prichádzali do kaplnky na rue du Bac, kde majú dostať od Panny Márie veľké milosti.
27. novembra 1830, sa Panna Mária zjavila v podobe, podľa ktorej neskôr vyhotovili medailu Panny Márie s nápisom "Bez hriechu počatá Panna Mária, oroduj za nás, ktorí sa k tebe utiekame!", dnes známu na celom svete ako Zázračnú medailu. Táto medaila sa rozšírila najmä po podivuhodnom obrátení židovského advokáta a bankára Alfonza Ratisbonna v januári 1842. Alfonz Ratisbonne bol veľkým odporcom kresťanstva, ale po prijatí Zázračnej medaily od priateľa sa pod vplyvom zjavenia Panny Márie stal kresťanom, katolíckym kňazom, a spolu s bratom Teodorom založil rehoľné sestry a spoločenstvo kňazov Notre Dame de Sion (Sionskej Panny Márie) na obrátenie Židov. Náhle a nečakané obrátenie Alfonza Ratisbonna vyvolalo veľký ohlas a viedlo k cirkevnému schváleniu Zázračnej medaily. Sestra Katarína sa s mimoriadnymi omilosteniami nezdôverila nikomu okrem svojho spovedníka pátra Aladela. Iba po jeho smrti pokladala za potrebné povedať o nich svojej predstavenej. Počas noviciátu na nej nik nezbadal nič mimoriadne. Bola síce nevšedne nábožná, ale pritom jednoduchá a pokojná. Preto pri ukončení noviciátu predstavení zaznačili o nej takýto posudok: "Katarína Labouré, silná, strednej postavy, vie slabšie čítať a písať. Má dobrú povahu a priemerný úsudok. Je nábožná a usiluje sa o čnosť."
S takýmto hodnotením ju poslali do chudobinca na parížskom predmestí svätého Antona. Tam strávila 45 rokov rehoľného života. Konala najnižšie práce okolo starých, v kuchyni, v krajčírskej dielni, na gazdovskom dvore a na vrátnici. Jej jednoduchosť, poníženosť a pokoj boli najsilnejším dôkazom toho, že omilostenia, ktoré dostala, boli pravé. Keď sa predstavená dozvedela o jej mimoriadnych zážitkoch a vyjadrili svoj obdiv, skromná sestra jej dala najavo, že sa nemá čím pýšiť.
Sestra Katarína Labouré zomrela 31. decembra 1876, teda 70-ročná. Pápež Pius XI. ju v máji 1933 vyhlásil za blahoslavenú a Pius XII. v júli 1947 za svätú. Pri exhumácii pred blahorečením našli jej telo neporušené. Uložili ho pod oltárom v kaplnke, kde sa jej zjavovala Panna Mária.
Dcéry kresťanskej lásky slávia aj sviatok Zjavenia nepoškvrnenej Panny Zázračnej medaily, a to deň pred sviatkom svätej Kataríny Labouré, to znamená 27. novembra.
Upravené podľa životopisu na stránke www.zmm.sk