Ďakujem aj za úprimné sväté spovede. Samozrejme, nemôžem hovoriť o ich obsahu 😊, ale mal som silný dojem, že farníci úprimne hľadajú odpovede pre svoj život a veria, že práve cez misionára môže k nim prehovoriť Boh.
Vždy hovorím, že najväčšou odmenou pre kňaza vo spovednici je pohľad na kajúcnika, ktorý odchádza s úsmevom na tvári.

K farnosti Nový Jičín patria aj filiálky Šenov a Kunín, kde prebiehal program podľa možností. Nesmie sa zabudnúť ani na časť mesta Žilina – nie slovenskú, ale tú, ktorá patrí k Novému Jičínu. Aj tam sme mali sväté omše ráno i večer, jednu dokonca v miestnom penzióne.

Veľmi pekným zážitkom bol večer chvál hudobnej skupiny Adoráre z Valašských Klobouk, ako aj vystúpenie skupiny Alfa Štramberk, ktorá spracovala život svätej Terézie z Lisieux.
Na misiách nám s veľkou láskou pomáhali aj sestry vincentky – sestra Gabriela Ostřížová DKL z Mendryky a sestra Magdalena Koscelanská DKL z Hradca Králové.

Ďakujem všetkým otcom za pozvanie a za starostlivosť, vďaka ktorej sme na fare mohli načerpať nové sily.
Keď sa ma pýtali, čo ma na týchto misiách najviac oslovilo, nevedel som odpovedať jednou vetou. Ale najhlbšie sa ma dotýkalo ticho po kázni. To ticho, ktoré zostalo, mi bolo znakom, že ľudia skutočne načúvali.
A práve v tom tichu sa dalo vnímať osobné otvorenie sa Božiemu slovu, ktoré zaznievalo cez naše ústa.

Verím, že kto sa naučí načúvať Bohu, ten sa v živote nikdy nestratí.
Ďakujem za tento čas, za každé stretnutie i slovo – a dúfam, že sa o rok opäť uvidíme.

Nech je Bohu chvála za všetko, čo počas týchto misií vykonal.