Komunita Loštice - Česká republika
Římskokatolická farnost – Loštice
Členovia komunity – Loštice
P. Alojz Šeliga, CM
administrátor farnosti Loštice a Moravičany, superior
P. Miroslav Vaľko, CM
superior, direktor ľudových misií v ČR
Farnosť Loštice
Farnosť Loštice patrí medzi najstaršie farnosti severnej Moravy. Jej duchovným centrom je Kostol svätého Prokopa, ktorého vznik sa spája už so začiatkom 13. storočia. Pôvodný kostol bol postavený v románskom slohu a slúžil ako farský chrám pre široké okolie. Najstaršie písomné zmienky o Lošticiach a miestnej fare pochádzajú zo 14. storočia, keď obec patrila medzi významnejšie sídla v oblasti Mohelnicka.
Počas husitských vojen a náboženských nepokojov v 15. a 16. storočí prešla farnosť viacerými zmenami. V určitých obdobiach tu pôsobili aj nekatolícki kazatelia, čo bolo na Morave pomerne bežné. Po bitke na Bielej hore v roku 1620 však nastala rekatolizácia a farnosť sa opäť pevne začlenila do katolíckej cirkevnej správy pod olomouckým biskupstvom.
Veľký rozmach kostola prišiel v období baroka. Chrám bol rozšírený, prestavaný a získal dnešnú podobu s výraznou vežou a bohato zdobeným interiérom. V 18. storočí sa Loštice stali dôležitým duchovným aj hospodárskym centrom regiónu. Okrem náboženského života boli a stále sú známe aj výrobou tradičných olomouckých tvarůžkov.
Po druhej svetovej vojne a najmä počas komunistického režimu čelila farnosť podobne ako celá Cirkev obmedzeniam. Rehoľné spoločnosti boli prenasledované, mnohí kňazi nesmeli verejne pôsobiť a cirkevný život bol kontrolovaný štátom. Po roku 1989 nastalo postupné obnovenie farského života, opravy kostola.
Od roku 2000 prevzali správu farnosti vincentíni. Priniesli dôraz na duchovné obnovy, prácu s mládežou, misijné aktivity a sociálnu pomoc. Farnosť dnes zahŕňa okrem Loštíc aj okolité obce Palonín, Pavlov, Obectov a Žádlovice a patrí do Olomouckej arcidiecézy. Dodnes zostáva významným duchovným miestom regiónu a pokračuje v tradícii, ktorá trvá už viac než sedemsto rokov.
Kostol sv. Prokopa
Kostol svätého Prokopa patrí medzi najvýznamnejšie historické a sakrálne pamiatky regiónu Mohelnicka. Jeho dejiny siahajú až do začiatku 13. storočia a sú úzko spojené s rozvojom mesta Loštice i celej miestnej farnosti.
Pôvodný kostol bol postavený pravdepodobne okolo roku 1208 v románskom slohu. Z tohto obdobia sa zachovali najstaršie murivá a časti stavby, ktoré dokazujú stredoveký pôvod chrámu. Kostol bol zasvätený svätému Prokopovi Sázavskému, jednému z najvýznamnejších českých svätcov, známeho svojim pustovníckym životom a podporou slovanskej liturgie.
Prvá písomná zmienka o kostole pochádza z roku 1396. V tom období už Loštice patrili medzi významné mestečká severnej Moravy a kostol slúžil pre široké okolie. Počas gotického obdobia bol chrám rozšírený a upravený, aby vyhovoval rastúcemu počtu veriacich. K významnej prestavbe došlo v 16. storočí za podpory šľachtického rodu Podstatských z Prusinovíc, ktorí mali v kraji veľký vplyv.
Počas husitských vojen a reformácie prechádzal kostol náboženskými zmenami podobne ako mnohé moravské farnosti. Po roku 1620, keď sa po bitke na Bielej hore obnovila katolícka správa krajiny, bol kostol znovu upevnený ako centrum katolíckeho života. Nasledovalo obdobie barokových úprav, ktoré výrazne ovplyvnili jeho dnešný vzhľad.
Najväčšia prestavba prebehla v rokoch 1787 – 1792, keď kostol získal svoju dnešnú neskorobarokovú podobu. Bola rozšírená loď chrámu, upravený interiér a vznikla dominantná kostolná veža. Interiér bol obohatený o nové oltáre, sochy a výzdobu typickú pre moravský barok. Hlavný oltár je zasvätený svätému Prokopovi a patrí medzi umelecky cenné časti chrámu.
V 19. a 20. storočí sa kostol stal prirodzeným duchovným centrom mesta. Prežíval obdobia rozkvetu aj ťažké časy počas vojen a komunistického režimu, keď bola činnosť Cirkvi obmedzovaná. Napriek tomu zostal miestom pravidelných bohoslužieb, pútí a farského života.
Po roku 1989 prešli kostol aj fara viacerými opravami a rekonštrukciami. Od roku 2000 sa o duchovnú správu stará Misijná spoločnosť. Dnes je kostol nielen významnou sakrálnou stavbou, ale aj kultúrnou a historickou dominantou Loštíc. Svojou architektúrou spája románske základy, gotické prvky a bohatú barokovú výzdobu, čím predstavuje živé svedectvo viac než osemsto rokov trvajúcej histórie kresťanstva na severnej Morave.
Kňazi, ktorí pôsobili v Lošticiach a ovplyvnili miestny duchovný život
Vo farnosti Kostol svätého Prokopa počas stáročí pôsobilo mnoho kňazov, ktorí výrazne ovplyvnili duchovný i spoločenský život mesta. Hoci sa mená všetkých duchovných správcov nezachovali, farské kroniky a historické záznamy spomínajú viaceré významné osobnosti.
Jedným z najstarších známych farárov bol Jan Ješek z Poruby, ktorý je doložený pri loštickej fare už v roku 1406. V tom období bola fara dôležitým centrom vzdelanosti i správy mesta a farári patrili medzi najvýznamnejších obyvateľov Loštíc.
Počas 15. a 16. storočia prežívala farnosť náročné obdobie husitských vojen a reformácie. Kňazi sa často menili podľa náboženských pomerov v krajine. Niektorí podporovali reformné myšlienky, iní zostávali verní katolíckej cirkvi. Po roku 1620, počas rekatolizácie Moravy, prichádzali do Loštíc noví katolícki duchovní, ktorí obnovovali náboženský život, farské slávnosti a úctu k sviatostiam.
Významnú úlohu zohrali farári v období baroka, keď sa kostol prestavoval a rozširoval. Okrem duchovnej služby sa podieľali aj na organizovaní opráv kostola, vedení farskej školy a pomoci chudobným. Fara bola v tom čase centrom kultúrneho života mesta.
V novodobej histórii je významnou osobnosťou P. Jozef Černý, ktorý bol posledným farárom bývajúcim trvalo na loštickej fare pred príchodom vincentínov. Po jeho smrti v roku 1991 bola farnosť určitý čas spravovaná z Dubicka.
Loštická fara bola počas stáročí nielen miestom modlitby, ale aj centrom vzdelanosti, kultúry a pomoci ľuďom. Kňazi často zapisovali udalosti do farských kroník, vyučovali deti, organizovali procesie a chránili duchovné tradície mesta. Aj vďaka nim sa podarilo zachovať kontinuitu farského života počas vojen, náboženských konfliktov i totalitných režimov.
Farnosť Moravičany
Malá, ale krásna obec neďaleko pretekajúcej rieky Moravy leží asi 3km od mesta Mohelnice. Podľa darovacích listín biskupa Alberta zo Šternberka je isté, že už v 14. storočí bol v Moravičanoch kostol aj fara.
Najstaršia časť kostola sv. Juraja je presbytérium v gotickom slohu s hviezdicovou klenbou. Farnosť patrila do majetku kartuziánov. Veľká prestavba kostola bola v 17. storočí.
Obec, ktorá má dnes asi 850 obyvateľov prežila pohnutú históriu: husitské vojny, nájazdy Švédov i katastrofálnu povodeň v r. 1997.
Posledný farár, ktorý býval na fare, P. Jozef Novák zomrel v r. 1993 a potom až do r. 2001 bola farnosť spravovaná exkurendo farárom z Dubicka.
Od r. 2001 správa farnosti bola zverená našej Misijnej spoločnosti. Do tejto farnosti dochádzame z blízkych Loštic. Sväté omše tu bývajú pravidelne každý štvrtok a to v letnom období o 18.00h a v zimnom období o 17.00h, a každú nedeľu o 8.00h.
Farský kostol sv. Juraja je po rekonštrukcii v posledných rokoch v dobrom stave aj vďaka štedrosti a ochote tunajších veriacich. Do moravičanskej farnosti patrí obec Doubravice s kaplnkou Najsvätejšej Trojice a obec Mitrovice s kaplnkou Panny Márie. Výročné sväté omše bývajú druhú nedeľu júnovú v lese v Doubravě pri kaplnke svätého Jozefa a Huberta.
Ľudové misie
Jedno z dôležitých poslaní našej komunity sú práve ľudové misie alebo ako ich iní nazývajú farské misie. Podľa tradície našej Spoločnosti, ducha a charizmy sv. Vincenta pokračujú v tejto službe aj v súčasnej dobe jeho synovia.
Sv. Vincent nám hovorí: „Láska je vynaliezavá.“ Práve skrze túto formu novej evanjelizácie sa chceme priblížiť súčasnému človeku a byť mu nápomocní. Rôzne formy chudoby, ktoré sú prítomné aj v súčasnej dobe a našej kultúre nás nútia stáť v blízkosti človeka a napĺňať jeho vnútro Kristovým duchom.
Dnes, tak ako aj vždy Cirkev potrebuje svätcov, potrebuje misionárov, ktorí budú jednoduchí, pokorní, láskaví, pripravení obetovať sa a plní efektívnej lásky, kazateľov, ktorí prinášajú Božiu prítomnosť. Veľký misionár nie je človek pekných slov, ale človek, ktorého život sa stáva presvedčivým. V srdci pravého misionára musí horieť zanietená túžba a vášeň nasledovať Krista ohlasujúceho evanjelium chudobným.
