Vincentínské sľuby
„Sľuby nie sú putá, ale sloboda lásky: chudoba, čistota a poslušnosť nás robia celkom Kristovými a voľnými pre chudobných.“
Sľuby sú odpoveďou lásky na Božie pozvanie. Nie sú len záväzkom, ale cestou, ktorou sa človek stáva celkom Kristovým – v službe, jednoduchosti a slobode srdca.
Sv. Vincent de Paul učil, že sľuby nezväzujú, ale oslobodzujú: dávajú človeku vnútornú voľnosť, aby mohol patriť Bohu a byť naplno pre druhých.
Vincentíni sa zasväcujú Bohu štyrmi sľubmi: chudoby, čistoty, poslušnosti a vytrvalosti vo svojom povolaní.
Tieto sľuby vyjadrujú túžbu kráčať cestou Krista, ktorý sa stal služobníkom všetkých. Nie sú to len slová vyslovené raz v živote, ale každodenné rozhodnutie žiť evanjelium v duchu pokory a lásky k chudobným.
V nich sa odhaľuje tajomstvo duchovnej slobody — človek sa vzdáva seba, aby mohol získať všetko v Kristovi.
chudoba
Svätý Vincent de Paul pozýval svojich spolubratov, aby žili jednoducho a srdcom slobodne. Sľub chudoby pre Vincentína neznamená biedu, ale vnútornú slobodu — schopnosť žiť z Božej prozreteľnosti a zdieľať všetko s tými, ktorí majú menej.
Sv. Vincent hovoril: „Chudoba je naša sila, lebo nás robí podobnými Kristovi.“
Žiť chudobu znamená dôverovať Bohu v každodenných potrebách, nehromadiť, neviazať sa na veci a všetko používať pre službu blížnym. Takáto chudoba dáva radosť – pretože človek objavuje, že všetko, čo má, patrí Bohu a že práve v zdieľaní sa s chudobnými sa stáva skutočne bohatým.
Svätý Vincent de Paul často pripomínal, že chudoba nie je cieľom, ale cestou k Bohu. Neznamená žiť v biede, ale v jednoduchosti srdca. Chudoba podľa neho nespočíva v tom, že nič nemáme, ale v tom, že nič nás nemá.
Vincent hovoril svojim spolubratom, že ten, kto sa zriekne prepychu a prebytočných vecí, otvára v sebe priestor pre Boha a pre lásku k blížnym. „Sľub chudoby,“ povedal, „je často nesprávne chápaný. Neznamená život v núdzi, ale život, ktorý je prostý, bez hromadenia zbytočného majetku, a zdieľaný s druhými.“
Pre Vincenta chudoba nebola bremenom, ale darom – spôsobom, ako byť slobodný pre službu. „Ak chceš nájsť Boha,“ hovoril, „choď k chudobným.“ V nich sa Boh zjavuje najčistejšie.
Žiť sľub chudoby preto znamená žiť s dôverou, že Boh sa postará o všetko, čo potrebujeme. Znamená mať ruky prázdne, aby mohli rozdávať, a srdce otvorené, aby mohlo milovať.
Takáto chudoba nie je stratou, ale ziskom: človek sa vzdáva vecí, ktoré pomíňajú, a objavuje poklad, ktorý trvá naveky – Božiu prítomnosť v jednoduchosti a v službe.
Čistota
Sľub čistoty je vyjadrením túžby mať srdce nerozdelené – srdce, ktoré patrí celkom Bohu, aby mohlo milovať každého bez hraníc.
Pre sv. Vincenta de Paul čistota nebola uzavretosťou, ale otvorenosťou. Učil, že „čisté srdce je prameňom pokoja, pretože je celé v Bohu a všetko robí z lásky k Nemu.“
Vincentínska čistota nie je len telesná, ale aj duchovná. Ide o vernosť povolaniu, o vernosť v myšlienkach, slovách a postojoch. Čistota formuje spôsob, akým sa človek pozerá na iných – nie očami túžby, ale očami lásky.
Ten, kto žije čistotu, učí sa pozerať na druhých ako na Božie dary, nie ako na predmety túžby či vlastnenia. Takéto srdce sa stáva slobodným pre službu, pre úprimnosť a pre nezištnú lásku.
Vincent hovoril: „Boh má rád čisté srdce, ktoré ho hľadá vo všetkom, čo robí. Čistota otvára cestu svetlu, ktoré nikdy nezhasne.“
Preto čistota nie je len sľubom zdržanlivosti, ale aj vnútorným postojom človeka, ktorý sa necháva formovať Božou láskou – aby v ňom mohol prebývať Kristus a konať cez neho dobro.
Čistota je tajomstvo vnútorného svetla. Nie je to len sľub, ale spôsob života – každodenné rozhodnutie patriť Bohu celým srdcom. Svätý Vincent de Paul ju chápal ako lásku, ktorá nepozná hranice, pretože sa neviaže na seba, ale sa celá dáva.
Čisté srdce nie je prázdne – je plné Boha. Z takého srdca vyžaruje pokoj, jemnosť a dobrota, ktoré priťahujú iných.
Vincent hovoril, že „čistota je ako krištáľové okno: cez neho preniká Božie svetlo do sveta“.
Ruky, ktoré sa otvárajú v darovaní, a srdce, ktoré žiari z lásky, sú obrazom tejto čnosti. Čistota oslobodzuje človeka, aby mohol milovať úprimne, bez vypočítavosti, a stáť s Kristom v svetle pravdy.
Poslušnosť
Sľub poslušnosti je darom dôvery. Pre svätého Vincenta de Paul znamenala poslušnosť viac než príkaz či povinnosť – bola to cesta, ako nechať Boha viesť svoj život. Hovoril, že „poslušnosť je najistejšia cesta k pokoju srdca, lebo ten, kto poslúcha, nehľadá seba, ale Boha.“
Vincent chápal poslušnosť ako spoluprácu, nie ako podriadenosť. Kto sa zriekne vlastnej vôle, aby prijal Božiu, stáva sa slobodným – zbavuje sa nutkania mať všetko pod kontrolou a otvára sa pre dielo Ducha Svätého. Poslušnosť v jeho duchu je aktom lásky: znamená byť v súlade s Božím plánom, prijímať rozhodnutia predstavených s vierou, že aj cez ne koná Boh. Takýto človek už nehľadá svoju vôľu, ale Božie dobro v každej situácii. Vtedy poslušnosť prestáva byť bremenom a stáva sa vnútorným pokojom, pretože duša, ktorá sa dá viesť, je dušou, ktorá dôveruje.
Vincent učil, že „Boh hovorí skrze tých, ktorých nám dal za vodcov,“ a že pravá poslušnosť má korene v pokore a láske.
Nie je to ticho zo strachu, ale ticho z dôvery — ticho, v ktorom človek počúva hlas Boha v každodennosti.
Svätý Vincent de Paul vnímal poslušnosť ako jeden z najjemnejších spôsobov nasledovania Krista.
Pre neho nebola slepým plnením rozkazov, ale vedomým rozhodnutím nechať sa viesť Bohom, ktorý často hovorí cez ľudí okolo nás.
„Poslušnosť je obeta rozumu a vôle, a preto je jednou z najdrahších obiet, ktoré môžeme Bohu priniesť,“ hovoril svojim spolubratom.
V tejto obete sa človek učí zriekať sa seba – nie zo strachu, ale z lásky. Tak sa rodí vnútorná sloboda: kto poslúcha, nehľadá svoju vôľu, ale Božiu.
Vincent pripomínal, že v poslušnosti sa človek učí dôverovať. Nie všetkému rozumieme, ale môžeme veriť, že Boh vie, kam nás vedie.
„Keď poslúchame, dávame Bohu svoje srdce – a On ho napĺňa svojím pokojom,“ napísal vo svojich listoch.
Poslušnosť teda nie je pasivita, ale aktívne načúvanie Duchu Svätému.
Je to postoj učeníka, ktorý stojí pred Bohom s otvoreným srdcom a hovorí:
„Pane, nauč ma kráčať tvojou cestou, aj keď ju ešte celú nevidím.“
Vytrvalosť v povolaní
Sľub vytrvalosti je sľubom vernosti v povolaní, ktoré Boh daroval.
Nie je to len rozhodnutie začať, ale odhodlanie zostať – aj v čase skúšok, nepochopenia či únavy.
Svätý Vincent de Paul vnímal vytrvalosť ako jeden z najväčších darov milosti:
„Dokonalosť spočíva v stálej vytrvalosti pri nadobúdaní čností a v zdokonaľovaní sa v ich praktizovaní; na Božej ceste nepostupovať vpred znamená upadať.“
Vytrvalosť je odvaha veriť, že Boh dokončí to, čo v nás začal. Vincent učil, že povolanie sa nežije jedným rozhodnutím, ale tisíckami malých „áno“ v každodennosti. Nie je to teda len o trpezlivosti, ale o vernosti v malých veciach – v modlitbe, službe, láskavosti a spoločenstve.
Ten, kto je verný v malom, dozrieva v tichosti do veľkej lásky. Vytrvalosť znamená kráčať ďalej aj vtedy, keď necítime nadšenie, pretože láska sa rozhodla zostať. Svätý Vincent povzbudzoval svojich bratov, aby hľadeli na Krista, ktorý bol verný až po kríž:
„Vytrvajme, bratia, až do konca; Boh je našou silou, a On odmení tých, ktorí mu zostali verní.“
Vytrvalosť je svetlo, ktoré neprestáva horieť. Nie je to plameň nadšenia, ktorý rýchlo zhasne, ale tiché svetlo, ktoré zostáva verné aj v tme. Svätý Vincent de Paul videl vytrvalosť ako znak Božej milosti – nie ako našu zásluhu, ale ako ovocie lásky, ktorá sa nevzdáva.
„Dokonalosť,“ hovoril, „spočíva v stálej vytrvalosti v dobrom.“ Kto kráča s Bohom, ten sa učí znova vstávať, aj keď padne. Vytrvalosť znamená veriť, že aj malý krok vpred má cenu – lebo smeruje k Nemu.
Ako lampa, ktorá svieti v noci, aj verný človek rozsieva svetlo tam, kde iní vzdali nádej.
Nie preto, že má silu, ale preto, že Boh sám je jeho silou.
Každý deň sa tak stáva novým „áno“ povolaniu, ktoré Boh vložil do srdca – až do posledného dychu.
Chudoba
Sloboda pre službu chudobným
„Nemôžeme lepšie zaistiť našu večnú blaženosť, než keď žijeme a zomierame v službe chudobným, v náručí Prozreteľnosti a vo vernom zrieknutí sa seba samých, aby sme nasledovali Ježiša Krista.“ (preklad)
„Ak zanecháš modlitbu či svätú omšu kvôli službe chudobným, nestrácaš nič; lebo v nich ideš k Bohu a máš ho v nich vidieť.“ (preklad)
Čistota srdca (čistota úmyslu)
Všetko konať v Bohu a pre Boha
„Ľudské skutky sa stávajú Božími skutkami, keď sú konané v Ňom a skrze Neho.“ (preklad)
„Na začiatku každého diela si utvorte úmysel — zvlášť, keď sa venujete službe chudobným; Pán tieto služby počíta, akoby boli vykonané Jemu samému.“ (preklad)
Poslušnosť
Hľadať Božiu vôľu
„Dokonalosť spočíva v jedinom: konať Božiu vôľu. Podľa slov nášho Pána stačí k dokonalosti zaprieť seba.“ (preklad)
„Ak tvoji ľudia klesajú v práci alebo sa vzpierajú poslušnosti, znášaj ich; dosiahni, čo sa dá jemne a primeranými prostriedkami.“ (preklad)
Vytrvalosť
Zotrvať v povolaní
„Dokonalosť spočíva v stálej vytrvalosti pri nadobúdaní čností a v zdokonaľovaní sa v ich praktizovaní; na Božej ceste nepostupovať vpred znamená upadať.“ (preklad)
„Boh nám dáva príležitosť cvičiť dve krásne čnosti: vytrvalosť, ktorá vedie k cieľu, a stálosť, ktorá pomáha prekonávať ťažkosti.“ (preklad)
Vincentínske čnosti
Jednoduchosť
Túto čnosť mal svätý Vincent najradšej. „To je moje evanjelium“, opakoval rád. Svätý Vincent charakterizoval jednoduchosť takto:
„Pán Ježiš žiada od nás jednoduchosť holuba, čo v podstate znamená, že všetko podávame priamo tak, ako to máme v srdci, bez zbytočných vytáčiek všetko robíme bez pretvárky a vypočítavosti, majúc na zreteli iba Boha. Nech každý vynaloží čo najväčšie úsilie, aby všetko vykonával v tomto duchu jednoduchosti, a nech si uvedomuje, že Boh sa priatelí s jednoduchými a že nebeské tajomstvá skrýva pred múdrymi a obozretnými tohoto sveta, ale zjavuje ich maličkým.
Keď nám Kristus odporúča jednoduchosť holuba, zároveň tiež prikazuje osvojiť si opatrnosť hada. Táto čnosť nás učí obozretne hovoriť a konať. Preto múdro zamlčíme všetko, čo netreba prezradiť, najmä ak sú to už samy o sebe veci hriešne a nedovolené. Z toho však, čo je dobré alebo dovolené, zamlčíme okolnosti, ktoré smerujú proti Božej úcte a ku škode blížneho, alebo ktoré nám môžu srdce zlákať k márnej sláve. V konaní táto čnosť volí také prostriedky, ktoré vedú najistejšie k cieľu. Nech je preto našou svätou a nezmeniteľnou zásadou v Božích záujmoch používať len sväté prostriedky a o všetkom zmýšľať a ususdzovať len podľa zmýšľania a usudzovania Krista a nie sveta, ba ani podľa nášho slabého rozumu. Iba tak budeme opatrní ako hady a jednoduchí ako holuby.“
Svätý Vincent navrhol svojim duchovným synom čnosť jednoduchosti ako prvý charakteristický rys. Rád o nej hovoril. „Boh je jednoduchý … Kto chodí jednoducho, kráča isto. A naopak, tí čo používajú chytráctvo a pretvárku sa stále boja, že ich prefíkanosť výjde najavo a že im viac nik nebude veriť.“
„Z vlastnej skúsenosti viem, že pravú vieru majú chudobní. Boh ich obdarúva živou vierou. Oni veria, hmatajú, oni vychutnávajú slová života. V chorobe nie sú nikdy príliš zarmútení, neklebetia, nie sú netrpezliví, nešomrú a nesťažujú sa. Vôbec nikdy alebo iba zriedka.“
„Povedzme aj to, že všetci majú radi jednoduchých, čisté duše, neprefíkané, ktoré neklamú, správajú sa prirodzene, hovoria jednoducho a tak ako myslia. Všetci ich majú v úcte.“
Priateľ, v duchu svätého Vincenta hovor aj ty jednoducho, aj keď ti je niekedy nepríjemné povedať pravdu. To nie je ľahká čnosť. Snaž sa plniť vždy len Božiu vôľu. Čo najmenej sa zaoberaj sebou! Nehľadaj úctu iných. Boh hovorí s jednoduchými, malými.
Poníženosť
„Všetci si svedomito osvojujme aj túto Kristovu náuku: Učte sa odo mňa, lebo som tichý a pokorný srdcom. Vedzme, že – ako to On sám zdôrazňuje – tichosťou sa podmaňuje zem. Pôsobením tejto čnosti sa srdcia ľudí zbližujú a obracajú k Pánovi. To sa nepodarí tým, čo zachádzajú s blížnym tvrdo a panovačne. Poníženosťou sa zas zmocňujeme neba, kam nás môže vyzdvihnúť z našej vlastnej skazenosti iba láska. Ona nás vedie akoby po stupňoch od jednej čnosti k druhej, až kým nedosiahneme cieľ“.
Poníženosť je základom spirituality, ktorá čerpá z Evanjelia. Božie kráľovstvo patrí chudobným v duchu. Boh ponižuje pyšných a povyšuje ponížených. Svätý Vincent vedel mnoho o týchto veciach. Bol presvedčený, že poníženosť je „základom evanjeliovej dokonalosti a stredobodom každého duchovného života“. Preto túto čnosť zdôrazňoval viac ako iné. Priateľ, uvedom si hlboké presvedčenie, ktoré vložil do svojich slov, keď hovoril o tejto téme. „Prečo je tak málo tých, ktorí sa ju snažia si osvojiť, a ešte menej tých, ktorí ju naozaj získajú? Preto, lebo ju len obdivujú, ale s jej získaním sa nenamáhajú. Pri obdivovaní očarúva. V praxi nadobúda podobu, ktorá sa protiví ľudskej prirodzenosti. Cvičiť sa v nej sa nám nezdá byť v poriadku, pretože by sme si museli voliť najnižšie miesto, stavať sa za ostatných, strpieť ohováranie, vyhľadávať pohŕdanie, milovať opovrhovanie. K tomuto všetkému máme prirodzený odpor. A predsa musíme premôcť tento odpor a usilovať sa cvičiť v tejto čnosti. Inak ju nezískame nikdy.“
Pri každodennej modlitbe sa pokor pred Bohom. Maj postoj služobníka. Nech ti nie je ani jedna práca taká nízka, aby si ju neprijal s radosťou. Maj srdce preplnené vďakou k Bohu i tvojim bratom. Veď si dostal mnoho darov. Božia moc vykonala divy. Pri každodenných prácach sa nedaj premôcť rutinou.
Svätý Vincent žiada, aby aj celá komunita bola ponížená. Chce, aby sme považovali našu Spoločnosť za malú. Preto, že ju Boh utvoril vo svojej láske a dobrote, že nie je schopná urobiť niečo sama, ale s Božou pomocou dokáže všetko. Veľmi dôrazne napísal: „Pochopte, bratia, že táto malá Spoločnosť, najmenšia zo všetkých, musí spočívať na poníženosti ako na svojej najcharakteristickejšej čnosti. Ináč neurobíme nič, čo by malo cenu v Spoločnosti ani mimo nej. Bez poníženosti nemôžeme čakať, že pokročíme duchovne, alebo že urobíme niečo na osoh blížnemu … Ak však bude v nás žiť, buďte si istí, páni, že nás urobí schopnými konať Božie diela, lebo Boh koná veľké skutky pomocou malých nástrojov.“
Láskavosť
Svätý Vincent tvrdil o sebe, že sa ľahko nahnevá. Keď sa skúmal ohľadom evanjeliovej výzvy k tichosti a poníženosti srdca, prosil Boha, aby zmenil jeho srdce: „Prosil som Boha, aby zmenil moju tvrdú a odpudzujúcu povahu a dal mi tichého a láskavého ducha. S pomocou Pánovej milosti a vlastnou snahou pri potláčaní výbuchov prirodzenosti sa mi podarilo trochu upraviť moju zlú povahu.“
Boh naozaj pomohol tomuto svätcovi. Jeho súčasníci o ňom tvrdia, že bol láskavý a že sa všetci blížili k nemu bez strachu. Tichosť si zachoval aj pri napomínaní. Tak získal aj najzatvrdnutejšie srdcia.
Svätý Vincent presviedčal členov svojej Spoločnosti o tom, že ľudia a láskaví tichí nie sú slabí. „Niet stálejších a vytrvalejších v konaní dobra, ako sú tichí a láskaví. A naopak, tí čo sa dajú unášať hnevom a vášňami, sú zvyčajne veľmi nestáli, pretože pracujú pod vplyvom vrtochov a hnevu. Sú ako riavy, ktoré dokazujú svoju silu a prudkosť tým, že sa vylejú z brehov. No len čo sa rozlejú, strácajú sa. Naopak rieky, ktoré predstavujú ľudí dobrých, plynú tichučko, pokojne a nikdy nezanikajú.“
Usiluj sa byť tichý. V živote sa môže agresivita prejaviť ako sklon k dobrému alebo zlému. Je nesmierne potrebné kontrolovať ju a nájsť spôsob, ako ju usmerniť k dobrému.
Keď zameriame agresivitu podľa Ježišovho príkladu proti nespravodlivosti, stáva sa silou, ktorá nás núti odvážne bojovať, postaviť sa proti farizejom, „vyhnať predavačov z chrámu.“ Skúsenosť však potvrdzuje, že agresivita môže aj ničiť. Môže nás priviesť k poškodeniu slabého alebo nevinného.
Usiluj sa zistiť, aká je tvoja agresivita a usmerňuj ju k dobrému, k pravde a spravodlivosti. Tvoje úsilie môže občas stroskotať, ale uvedom si, že Božia moc je väčšia ako tvoja slabosť. Ježiš tvrdí, že tichí sú šťastní. Svätý Vincent uveril týmto Ježišovým slovám a získaval srdcia chudobných práve svojou tichosťou, ktorá sa prejavila ako srdečnosť, láskavosť, láskavé prijímanie iných, hlboká úcta k ľuďom. Jeho súčasníci tvrdili, že bol tichý a láskavý. Dokázal však, ako napísal svätej Lujze de Marillac „zmiešať ocot s medom“. Usiluj sa aj ty dosiahnuť pozoruhodné spojenie láskavosti s rozhodnosťou.
Umŕtvovanie
Ježiš žiada nasledovanie až na smrť. Žiada, aby si každý deň zomieral hriechu. Svätý Vincent poznal veľmi dobre tieto evanjeliové príkazy. Počúvaj, čo hovorí: „Kristus povedal: Kto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba a vezme každodenne svoj kríž. A svätý Pavol zas v tomto zmysle dodáva: Ak žijete podľa tela, zomriete, ale ak duchom umŕtvujete skutky tela, budete žiť. Nech sa teda každý usiluje vytrvale zapierať svoju vôľu a vlastný úsudok a všetky svoje zmysly.“
Nemusíš vyhľadávať mimoriadne umŕtvovanie. Nech je však umŕtvovanie súčasťou tvojho každodenného života. To je bezpodmienečne potrebný prostriedok na dosiahnutie tvojho cieľa. Umŕtvovanie ťa urobí schopným aj zomrieť za Krista.
Svätý Vincent ti navrhuje viacero prostriedkov vhodných aj pre súčasné pomery:
- Verne plň svoje stavovské povinnosti. Im daj prednosť pred tým, čo ti je príjemnejšie
- Pracuj vytrvalo ako služobník
- Buď skromný pokiaľ ide o materiálne dobrá, napr. odev, peniaze, zariadenie izby, v ktorej obývaš
- Ráno vstávaj ochotne v určený čas, aby si mohol chváliť Boha a povzbudiť spolubratov zapojením sa do spoločnej modlitby s nimi
- Len zriedka žiadaj dajaké privilégiá alebo uvoľnenie spod zachovávania predpisov Spoločnosti
- Chráň sa kritiky a výrazov, ktoré sú príčinou roztržiek
- Vyhľadávaj spoločenstvo tak s tými, ktorí sú ti nepríjemní, ako aj s tými, ktorí sú ti príjemní
- Buď mierny v pití a jedení. Chráň sa nespokojnosti a nešomri na stravu ani na nápoje
- Mierni sa a buď kritický v sledovaní televízie, rádia, filmov alebo iných médií
Horlivosť
„Ak je láska k Bohu ohňom, horlivosť je jej plameňom“, povedal svätý Vincent.
On miloval horúcou láskou. Členov svojej Spoločnosti takto prosil: „Boh otvára pred nami krásne pracovné pole na Madagaskare, na Hebridách, aj inde. Prosme Boha, aby roznietil naše srdcia túžbou slúžiť Mu. Svätý Vincent Ferrier sa tešil myšlienkou, že raz prídu kňazi, ktorí svojou horlivosťou roznietia celú zem. Ak si aj nezaslúžime, aby nás Boh zaradil medzi nich, prosme ho vrúcne, aby sme mohli byť aspoň ich predvojom. Nech to už bude akokoľvek, buďme si istí, že nebudeme pravými kresťanmi, kým nebudeme pripravení všetko stratiť a obetovať aj svoj život z lásky k Ježišovi Kristovi a na Jeho slávu a nerozhodneme sa so svätým Apoštolom zvoliť si skôr muky a smrť, ako dať sa odlúčiť od lásky k Božskému Spasiteľovi.“
Svätý Vincent pracoval horlivo až do smrti. Počujme, čo povedal už ako starec: „Uvedomujem si, že hoci som starý, nič ma pred Bohom nezbavuje povinnosti pracovať na spáse týchto chudobných ľudí. Kto mi v tom môže zabrániť? Keď nebudem môcť kázať každý deň, budem kázať dva razy v týždni. Keď nebudem môcť výjst na vysokú kazateľnicu, zadovážim si nízku. Ak ma nebudú počuť ani z nízkej, nič mi nebude prekážať rozprávať sa s týmito dobrými ľuďmi celkom priateľsky tak, ako sa rozprávam teraz s vami. Posadím sa s nimi do kruhu, ako teraz s vami.“
Slúžiť možno rozličným spôsobom. Zapamätaj si dobre tieto slová svätého Vincenta. Ako mladý využi svoje mladícke schopnosti, zanietenosť a entuziazmus v službe chudobným. Ako starý využi schopnosti, ktoré v tom veku budeš mať, svoju skúsenosť, vnímavosť, aby si dokázal plniť tebe zverenú prácu. Pracuj stále ako služobník chudobných. Vo všetkom buď verný až do smrti.
Svätý Vincent nás však aj vystríha pred nepriateľom, skrývajúcim sa v horlivosti. Volá sa „nemierna horlivosť“. Dnes by sme ho mohli pomenovať „preťaženosť“. Často vedie k znechuteniu, k hnevu voči tým, ktorí pracujú menej, k rozhorčenosti a napokon k apatii. Môže sa stať smrteľným nepriateľom.
Zisti medze svojich možností. Nech je tvoj život vyrovnaný, aby si si zachoval energiu, ktorá živí horlivosť. Pán žiada, aby si spolupracoval s ním na Jeho diele. Toto dielo však ostáva Jeho dielom. Keď príde čas, aby si si odpočinul, vlož svoju prácu do Jeho rúk. „Pán dáva svojim miláčkom odpočinok.“ (Ž 127, 2)