Sv. Vincent de Paul pochádzal z chudobnej vidieckej rodiny. Narodil sa 24. apríla 1581 v obci Pouy vo Francúzsku.
Vincent bol nadaný a bystrý, ale spočiatku nemohol myslieť na štúdium, lebo musel pomáhať rodine. Až ako štrnásť ročný začal študovať na františkánskom kolégiu v Daxe. Chcel byť kňazom.
Teológiu začal študovať v roku 1597 v Toulouse a 23. septembra 1600 bol vysvätený za kňaza.

Hlavná etapa jeho života začala v Paríži. Významnú úlohu v nej zohrali duchovní, oddaní cirkevnej obnove, s ktorými sa Vincent spriatelil a spolupracoval. Jedným z nich bol kardinál Berulle. Na jeho podnet prevzal vedenie vidieckej farnosti Clichy pri Paríži, kde mal možnosť lepšie spoznať problémy dušpastierskej služby na vidieku. Za krátky čas sa táto farnosť veľmi zmenila.
Ale v Clichy neostal Vincent dlho. Už po roku, síce nerád, prevzal miesto duchovného v bohatej rodine generála Gondiho. Usiloval sa využiť všetky možnosti, aby viedol k dobru malých i veľkých tohto sveta. Jeho najväčšou láskou ostali však chudobní, ktorým pomáhal nielen v duchovnej, ale aj v hmotnej biede.

Osobitná príležitosť sa mu naskytla, keď sa v roku 1617 stal farárom v Chatillon – les – Dombes. Bol tam asi mesiac, keď medzi jeho farníkmi ochorela jedna chudobná rodina a ostala bez akejkoľvek pomoci. Vincent vyzval farníkov, aby pomohli, ako môžu. Tí tak veľkodušne odpovedali na výzvu, že chorú rodinu doslova zasypali darmi. Vincent sa potešil, ale videl, že je to iba krátkodobé riešenie: dnes majú tí chudobní viac, ako môžu potrebovať, ale o niekoľko dní budú zasa v tej istej biede ako predtým. Vtedy sa v ňom zrodila myšlienka charitatívneho bratstva, ktoré by sa plánovite staralo o chudobných vo farnosti. Pre túto ideu získal viaceré ženy, ktoré sa nazývali „služobníčky chudobných“.

V tom istom roku 1617 mal Vincent prvé ľudové misie v obci Folleville. Kázal s takým úspechom, že kňazi z okolia nestačili spovedať všetkých kajúcnikov. Tiež v tom istom roku urobil sľub, že zasvätí život chudobným.

Z Chatillon – les – Dombes sa Vincent znova vrátil k rodine Gondi. Bol duchovným rodiny a kaplánom sedliakov na gondiovských majetkoch. Pritom pokračoval v organizovaní charitatívnych bratstiev. V Paríži sa stali členkami bratstiev dámy z popredných rodín, nazývali sa Dames de la Charité (Panie kresťanskej lásky). Dámy sa pretekali v horlivosti a urobili cenné služby opusteným deťom, väžňom a hladujúcemu obyvateľstvu, ktoré trpelo vojnami.

Vincenta de Paul netrápila iba hmotná bieda ľudí, videl, že duševná bieda je ešte väčšia. Preto sa usiloval pomáhať všetkými prostriedkami, ktoré ako kňaz mal: vyučovaním, kázňami, udeľovaním sviatostí, modlitbou, príkladným životom. Sám na tieto úlohy ale nestačil. Podarilo sa mu získať niekoľkých horlivých kňazov, s ktorými sa začal venovať ľudovým misiám. Misionári chodili od dediny k dedine a mali veľký úspech. Rodina Gondi venovala týmto kňazom peňažnú základinu a parížsky arcibiskup daroval kolégiu Les Bons Enfants. Takto vznikla „Misijná spoločnosť“.
Sídlo mala v prioráte sv. Lazára, preto členom novej spoločnosti hovorili – lazaristi. Lazaristi žili podobne ako apoštolské rehole, ale bez rehoľných sľubov. Ich trvalou úlohou boli a ostali ľudové misie. Prevzali aj ďalšie úlohy: zámorské misie, duchovné cvičenia, vedenie kňazských seminárov, duchovnú službu väzňom … .
Vincentovi veľmi ležala na srdci výchova dobrých kňazov, preto začal s duchovnými cvičeniami pre kandidátov kňazstva. Na lepšie pochopenie ovocia duchovných cvičení sa od roku 1633 usporadúvali každý utorok osobitné konferencie (tzv. Utorkové konferencie).
Vincent de Paul účinne zasahoval do obnovy mnohých oblastí vtedajšieho cirkevného a spoločenského života. Veľa vykonal pri obrane čistoty viery, zapojil sa do kampane proti jansenistom.
No nepochybne najväčšmi poznačila jeho život a dielo praktická kresťanská láska. Po celý život ju uskutočňoval on sám a ním založené inštitúcie. Najvýznamnejšou z nich je rehoľná spoločnosť Dcér kresťanskej lásky, ktorú založil so sv. Lujzou de Marillac v roku 1633. Dcéry kresťanskej lásky nadväzovali na charitatívny program Panien kresťanskej lásky. Starali sa o chudobných, chorých a starých, o nájdené deti, siroty, väzňov a ranených na bojiskách.
Vincent de Paul chcel, verný duchu evanjelia, aby kresťanská láska neostala iba pri pekných slovách, ale aby sa prejavovala v praktických skutkoch. Preto hovorieval: „Milujme Boha, ale tak, aby to pocítili aj naše ruky a pot našej tváre“.
Vincent de Paul zomrel 27. septembra 1660.

Hrdinský život a významné dielo ľudového misionára, reformátora a pomocníka biednych dosiahli čoskoro uznanie Cirkvi. V roku 1737 bol svätorečený a v roku 1885 vyhlásený za patróna všetkých charitatívnych diel.