Spiritualita vincentínskej rodiny vyrastá zo srdca evanjelia – z pohľadu, ktorý sa učí vidieť Krista v tvári chudobného človeka. Nie je to teória o modlitbe, ale život modlitby pretavenej do služby. Svätý Vincent de Paul veril, že Boha nemožno oddeliť od človeka, a že najistejšou cestou k Nemu je láska, ktorá sa zohýba k trpiacemu.
Vincentínska spiritualita je spojenie kontemplácie a činu. Na jednej strane je zakorenená v modlitbe, v tichu, v Eucharistii a v dôvere v Božiu prozreteľnosť; na druhej strane sa prejavuje v skutkoch milosrdenstva, v jednoduchosti života a v ochote darovať svoj čas, srdce i ruky pre iných.
Je to spiritualita nežnosti a realizmu – neuniká zo sveta, ale kráča uprostred neho, vidí jeho bolesti a odpovedá láskou.
V jej jadre sa stretávajú dve slová: Božia láska a ľudská bieda. Tam, kde sa tieto dve skutočnosti dotknú, zrodí sa vincentínska služba, modlitba i radosť.
Vincentínska rodina dnes spája tisíce ľudí po celom svete – kňazov, sestry, laikov, mladých i starých – ktorí chcú žiť evanjelium v skutkoch. Každý z nich inak, ale všetci s rovnakým duchom:
„Milovať Boha v potu tváre, v úsilí a v konkrétnom dotyku s človekom.“