Téma hlboko rezonuje s biblickým a cirkevným významom Jubilejného roka, čerpajúc inšpiráciu najmä z encyklík Laudato Si’ a Fratelli tutti, a zdôrazňujúc koncepty Nádeje a Odpustenia, ktoré sú jadrom Jubilea. Ide o výzvu k obráteniu – nie na odsúdenie, ale na zmierenie a pokoj.

V roku 2025 Katolícka cirkev slávi Jubileum, čas na naplnenie sŕdc nádejou. Namiesto zvuku trúby, ktorý tradične označuje začiatok Roku milosti, nás pápež pozýva počuť „zúfalý výkrik o pomoc“, ktorý stúpa z mnohých častí sveta (porov. Gn 4,10) – výkrik, ktorý Boh nikdy neprestáva počúvať. Pápež František nás nabáda čeliť súčasným podmienkam nespravodlivosti a nerovnosti prostredníctvom kultúrnej a štrukturálnej zmeny, uznávajúc, že sme deti toho istého Otca – dlžníci voči sebe navzájom a nevyhnutne potrebujeme jeden druhého.

V modlitbe Otče náš nám Ježiš zanechal náročnú prosbu: „ako aj my odpúšťame svojim vinníkom“, potom čo prosí Otca o odpustenie našich dlhov (porov. Mt 6,12). Aby sme mohli odpúšťať dlhy iných a dávať im nádej, musia byť naše životy naplnené tou istou nádejou, ktorá pramení z Božieho milosrdenstva (č. 10).

Tri konkrétne kroky na ceste nádeje

1. Zníženie alebo úplné odpustenie medzinárodných dlhov.
2. Rešpektovanie dôstojnosti ľudského života, od počatia po prirodzenú smrť.
3. Vytvorenie Globálneho fondu na trvalé odstránenie hladu.

Iba prostredníctvom týchto opatrení sa môžeme priblížiť k cieľu pokoja.

Ruky pre pokoj

400. výročie založenia Misijnej spoločnosti nie je len oslavou pre vincentínskych misionárov, ale aj výzvou pre celú Cirkev a všetkých veriacich, aby prijali pokoj, odzbrojili svoje srdcia a mali ruky pre pokoj.

V tejto úvahe, keď sa približujeme k veľkým oslavám štvrtého storočia Misijnej spoločnosti, vás pozývam kontemplovať obraz Matka s dieťaťom (2024) od bosnianskeho umelca Safeta Zeca, ktorý utiekol zo Sarajeva počas vojny na Balkáne v 90. rokoch.

Obraz zobrazuje ženu na úteku, ktorá nesie svoje dieťa v náručí. Jej tmavohnedé vlasy sú namaľované akoby narýchlo, s nevyhnutnými ťahmi štetca, zatiaľ čo jej pohľad, sklonený smerom nadol, dramaticky pozoruje malé dieťa zabalené v látke. Farby sú jednoduché a základné, odrážajúce naliehavosť úteku: okrová farba ženskej pokožky a plášťa, biela farba odevu a plienky dieťaťa a červená, ktorá zafarbila jej zápästia a šaty, presakujúc do zeme. Jediný modrý odtieň detskej topánky, vykúkajúcej z plienky, evokuje vitalitu a bezstarostnosť, ktorú by malo mať každé dieťa.

Posvätnosť života je sústredená v mohutných rukách, ktoré chránia malé zabalené telo – ruky, ktoré bránia do posledného dychu, ruky, ktoré krvácajú pre život neustále porušovaný brutalitou vojny.

Sme unavení z vojny! Potrebujeme pokoj!

V súčasnosti existuje vo svete 56 aktívnych konfliktov – najvyšší počet zaznamenaný od konca druhej svetovej vojny, podľa Globálneho indexu mieru 2024.

Pokoj je horizontom, kde je ľudstvo povolané žiť v bratskom spoločenstve a vzťahu s Bohom a Jeho Poslom, „Kniežaťom pokoja“ (Iz 9,5). Je to ústredné posolstvo mesiášskej nádeje, ktorú hlásali proroci a ktorá sa napĺňa v pôvodnej harmónii medzi ľudstvom a stvorením: „Vlk bude bývať s baránkom... teľa a lev sa budú spoločne pásť a malé dieťa ich povedie“ (Iz 11,6-9; porov. Iz 65,25).

Túto nádej odzrkadľuje aj premena nástrojov vojny na nástroje pokroku a pokojného spolužitia: „Prekujú svoje meče na pluhy a svoje oštepy na vinárske nože... vojne sa viac nebudú učiť“ (Iz 2,4). To všetko sa napĺňa s príchodom Ježiša z Nazareta, ktorého narodenie znamená úsvit a víťazstvo pokoja: „Pokoj na zemi ľuďom dobrej vôle“ (Lk 2,14).

Túžime po pokoji, ktorý sa rodí z odpustenia

Pamätajme, že „milosrdenstvo je súhrnné slovo Evanjelia; môžeme povedať, že je to ‘tvár’ Krista – tvár, ktorú ukazoval, keď sa stretával s každým, uzdravoval chorých, stoloval s hriešnikmi a, predovšetkým, keď odpúšťal z kríža: tam vidíme tvár Božieho milosrdenstva.“

Je nevyhnutné znovuobjaviť samých seba ako odpustených Bohom v Kristovi, pretože práve toto premieňa akt odpustenia: už to nie je len snaha vôle, ale otvorenosť voči daru Božej milosti. Túžime po pokoji, ktorý nie je len mlčaním zbraní, ale hlbokou harmóniou uskutočnenou v jednotlivcoch, vzťahoch a sociálnych skupinách, keď nasledujú zákony Života a zostávajú v súlade s Božím pôsobením.

Pokoj nemožno len želať – musí sa ohlasovať, budovať a žiť.

Vincent de Paul: posol s „nádhernými nohami“

Rád si predstavujem Vincenta de Paul ako človeka s „nádhernými nohami,“ ktorý robil dobré kroky. Jeho nohy, zodraté od cestovania a možno aj boľavé, boli nástrojom, ktorý mu umožnil ohlasovať pokoj. Preto sú nádherné a vzácne.

Nech nám Pán dá milosť byť tvorcami pokoja, pripravenými začať procesy uzdravenia a zmierenia s tvorivosťou a odvahou (Fratelli tutti, 225).

Rím, 10. december 2024
Liturgická spomienka na blahoslaveného Marka Antonia Duranda