Otec a brat náš, páter Jozef je teraz je teraz pracovne vyťažený v USA v Los Angeles, aby ako superior domu, pokračoval v šľapajach svojich predchodcov, – čo preňho znamená, ¬– hľadať zdroje aj pre hmotnú obživu našej misie. Projekt (MPC – PROGRAMMA DE COOPERACIÓN MISIONÉRA) realizovaný s Arcidiecézou v Los Angeles, predstavuje duchovnú pastoráciu spojenú s osvetou našej misie v jednotlivých dopredu určených farnostiach s možnosťou dať tamojším veriacim príležitosť podporiť našu misiu vo farnosti sv. Apoštolov Petra a Pavla v Sangrelaya v Hondurase. Keďže farnosť je rozsiahla, a projektov stále pribúda aj vo výstavbe aj v pastorácii, je potrebné okrem všetkých milodarov domácich i s cudziny, hľadať ďalšie zdroje finančného i duchovného zabezpečenia.
Páter Ján, bol v posledné dni nadmieru zamestnaný putovným maratónom našej Matičky Suyapskej, (len pre orientáciu – Nuestra Señora de Suyapa, patrónka Hondurasu), ktorej putovná kópia v posledných dňoch putovala aj po našej farnosti, tak som sa ujal tejto milej povinnosti informátora ja… Začnime teda od posledných udalostí:
Naša mama – ako to otec Ján často citoval vo svojich príhovoroch – k nám prišla od našich východných susedov z Mosquitie, z farností Puerto Lempíra a Barra Patuca, kde slúžia naši bratia vincentíni, a teda jednoznačne po vode… 🙂 Prijali sme ju v komunite Pueblo Nuevo, kde môžete na priložených fotografiách z uvítacieho ceremoniálu vidieť aj stav našej polo-zrútenej otvorenej kaplnky, ktorá žiaľ už svoju neoceniteľnú službu po strete s hurikánmi Eta a Yota, nechtiac ukončila. Podmoknutý breh lagúny totiž už ťarchu múrov neudržal, základy sa zlomili a múry sa začali pomaly ale isto zosúvať do jazera. Tu sme s malou dušou, no predsa s dôverou v zázračnú pomoc našej mamy po krátkom ceremoniáli a modlitbe, oficiálne prevzali putovnú schránku z miniatúrnou sochou Matičky Suyapskej a pokračovali k prvej zastávke na miestnu obecnú tribúnu, kde nás zakrátko rozohnal riadny lejak. Potom sme pokračovali do kostola sv. Mateja v Batalli, kde nasledovala sv. omša a po nej vyžrebovanie piatich šťastlivcov súťaže o najkrajšie výtvarné práce vyobrazenia národnej patrónky. Na druhý deň skoro ráno sme naložili putovnú schránku so sochou Panny Márie do poľnej sanitky a zamierili v kolóne vozidiel do Iriona Puerto, kde nás už čakali naši farníci zo Sangrelaya. Čo nasledovalo, to Vám už lepšie priblížia priložené fotografie a videá…