Kto bola svätá Alžbeta Anna Seton?
Alžbeta Seton pochádzala z New Yorku. Stala sa zakladateľkou kongregácie milosrdných sestier v Spojených štátoch. Pôvodne bola členkou episkopálnej cirkvi. Vydala sa v 19 rokoch, mala päť detí a čoskoro ovdovela. Vo svojich 31 rokoch konvertovala ku katolíckej Cirkvi – za svoje obrátenie vďačila najmä Najsvätejšej Sviatosti.
V New Yorku získala miesto učiteľky, no pretože bola katolíčkou, musela čoskoro toto povolanie opustiť. Na podnet otca Williama Dubourga založila farskú školu v Baltimore. Tam sústredila okolo seba skupinu mladých obetavých učiteliek, s ktorými založila kongregáciu. Pre svoju spoločnosť milosrdných sestier si zvolila za vzor regulu sv. Vincenta de Paul a takmer desať rokov ju viedla ako predstavená. Zomrela vo veku 46 rokov.
Detstvo, rodina a prvé skúšky
Alžbeta, narodená v New Yorku 28. 8. 1774, je prvou svätou rodenou Američankou. Jej otec bol v čase vojny o nezávislosť Spojených štátov vplyvným lekárom. Vychovaná v episkopálnej cirkvi sa v 19 rokoch vydala do rodiny bohatých obchodníkov Setonovcov a privykla si na veľmi vysokú životnú úroveň. Priatelili sa s tými, ktorí patrili medzi zakladateľov Spojených štátov (Washington, Adams, Franklin). S manželom Williamom mali päť detí a zdalo sa, že prežívajú šťastné manželstvo – to však netrvalo dlho.
Obdobie skúšok začalo úmrtím Williamovho otca. William musel prevziať riadenie obchodnej činnosti, v ktorej sa začali množiť neúspechy. Prišlo k bankrotu, ktorý, hoci nebol jeho vinou, niesol veľmi ťažko. Sebaobviňovanie, stres a nedostatok začali poznačovať celú rodinu. William ochorel na tuberkulózu a lekári mu odporučili zmenu klímy. Alžbeta sa teda s ním a s najstaršou dcérou Annou vydala loďou cez Atlantik do Talianska.
Po ťažkej ceste dostali v prístave Livorno správu, že pre epidémiu žltačky šíriacu sa v New Yorku, odkiaľ priplávali, musia zostať v karanténe. Aj napriek Williamovej chorobe museli prebývať v opustenom, chladnom a špinavom väzení. Milujúca Alžbeta sa starala o manžela vykašliavajúceho krv, no svoju bolesť nesmela dať najavo ani pred malou Annou. Zakrátko po skončení karantény William zomrel. Z Alžbety sa stala mladá vdova, ktorá o katolíkoch stále takmer nič nevedela.
Cesta ku katolíckej viere a Eucharistii
Po manželovej smrti zostala s dcérou v rodine Felicciovcov a túžila zájsť do protestantského kostola, tak ako bola zvyknutá. V okolí žiadny nebol a priatelia ju pozvali na svätú omšu do katolíckeho kostola. V úžase porovnávala jeho krásu s prázdnym a chladným protestantským chrámom v Amerike. Keď jej Felicciová hovorila o reálnej prítomnosti Krista v Eucharistii, ktorá jej bola spočiatku nepochopiteľná, Alžbeta si pre samu krásu tejto myšlienky zakryla tvár rukami a rozplakala sa. Tak sa začala jej cesta do katolíckej Cirkvi.
Po návrate k ostatným deťom do New Yorku začala vykonávať rôzne práce, ktoré by v minulosti nikdy nerobila. Keďže z majetku rodiny Setonovcov už nič nezostalo, prenajala si malý domček, v ktorom znovu s deťmi prežívala radosť zo života. Jednému priateľovi napísala, že jej nechýbajú spoločenské stretnutia ani verejná činnosť, pretože ju to všetko vzďaľovalo od rodiny.
Alžbeta nehovorila: „Ako to môže Boh dopustiť?“ – keď začala strácať pohodlie, majetok, zdravie manžela aj istoty, prešla týmto úsekom života v plnom nasadení lásky, tak ako to od nej Boh očakával.
Prejsť k inej viere nebolo jednoduché. Protestantská farnosť jej už nič nehovorila, pastor jej povedal, že „stratila hlavu“ a niektorí priatelia, ktorí ju neopustili pri strate majetku, sa od nej odvrátili teraz, keď sa rozhodovala pre katolícku vieru. V katolíckom kostole nachádzala vnútorný pokoj, no rozum ju ešte trápil pochybnosťami. Keď sa prestala spoliehať len na svoje úvahy „pre a proti“ a všetko odovzdala Bohu, dozvedela sa o múdrom kňazovi Johnovi Cheverusovi z Bostonu, známom svojou svätosťou. V liste mu opísala svoj vnútorný boj. Odpoveď ju upokojila – kňaz jej napísal, že vo svojom srdci je už katolíčkou a že pochybnosti ešte neznamenajú stratu viery.
Po prečítaní listu mala pocit, akoby jej videl priamo do srdca. Dňa 15. 3. 1805 vstúpila do Katolíckej Cirkvi. Svoju radosť vyjadrila slovami: „Stalo sa! Pocítila som ľahkosť, akoby mi padli okovy…“ O Eucharistii neskôr napísala: „Konečne je Boh vo mne a ja v Ňom! Vstúpil do obydlia môjho srdca. Teraz Mu patrím.“
Učiteľka, zakladateľka a matka mnohých
Prijímaním Eucharistie sa cítila bohatšia ako kráľovná a za svoje obrátenie vďačila práve Najsvätejšej Sviatosti. Nič ju nedokázalo odradiť od účasti na svätej omši. Chodila medzi chudobných a nevzdelaných farníkov do kostola sv. Petra na ulici Barclay. Raz ju požiadali, aby začala učiť v malej škole – a ani tu sa nevyhla skúškam, keď sa stretla s fanatizmom rodičov svojich žiakov, ktorí žiadali jej vylúčenie.
Boh ju však znovu povolal k jej obľúbenej učiteľskej službe cez kňaza Williama Dubourga z Baltimore, ktorý ju vyzval, aby tam založila farskú školu. S nadšením sa úlohy ujala a čoskoro okolo seba sústredila skupinu mladých obetavých učiteliek. Spolu s nimi založila kongregáciu milosrdných sestier podľa pravidiel sv. Vincenta de Paul. Takmer desať rokov jej stála na čele ako predstavená.
Vo veku 46 rokov, 4. 1. 1821, odovzdala svoj život Bohu. V roku 1963 ju blahorečil pápež Ján XXIII. a 14. 9. 1975 ju pápež Pavol VI. kanonizoval ako prvú svätú zo Spojených štátov.