Večné sľuby a lektorát našich bohoslovcov

25. apríl bol Pánov deň, v ktorom sa zhromaždil ľud v kostole sv. Vincenta de Paul, aby slávil 4. veľkonočnú nedeľu. Počas sv. omše ľudia ďakujú za dobrodenia prijaté od dobrého Boha a zároveň prosia o potrebnú posilu do ďalších dní života.
Každý človek je pozvaný svätým Bohom k tomu, aby sa aj on posvätil. Aby čerpal zo zdroja pravého života a nedal sa len tak unášať okolnosťami, ktoré by ho mohli priviesť na piesok. Svätosť je to, čo človeka privádza na skalu, na ktorej si stavia svoj dom, čo mu dáva pevný základ pod nohy. Až z tejto skaly útočišťa človek môže uskutočňovať to, čo sa nazýva obrana pred zlým alebo konanie dobra. Ukazovateľom cesty k svätosti je Kristus. Každá životná udalosť môže byť posvätená, ak sa prežíva vo viere v Ježiša Krista a čerpá z milostí veľkonočného tajomstva. Tak bude život človeka k oslave Boha, k radosti Cirkvi a k spáse človeka.
Základom svätosti sú krstné sľuby a z nich plynúci záväzok usilovať sa žiť s Kristom. Tento záväzok však neuväzňuje slobodu človeka, ale naopak, pomáha k tomu, aby človek prežíval svoj život v pravej slobode a zodpovednosti pred Bohom, pred sebou a pred druhými, nech by bol v akomkoľvek životnom stave.
Niekto z pokrstených môže odpovedať aj na osobitné Božie volanie a zložiť tzv. večné sľuby. Je to rozhodnutie na celý život uskutočňovať krstné záväzky osobitným spôsobom. Počas spomenutej sv. omše zložil takéto sľuby seminarista Milan Grossmann. Liturgia bola celebrovaná otcom provinciálom P. Jozefom Nogom, CM, ktorý so súhlasom svojej rady a po porade s moderátormi dovolil po predošlej žiadosti kandidáta skladať tieto sľuby, a tak sa podľa Konštitúcií a štatútov Misijnej spoločnosti sv. Vincenta de Paul do tejto spoločnosti včleniť (inkorporovať). Obrad skladania svätých sľubov pozostával z výziev a odpovedí k pripomenutiu si správneho úmyslu, samotného slovného vyjadrenia sľubu a na záver otec provinciál požehnal a odovzdal veľký kovový kríž, nad ktorým sa predtým modlil, aby bol ochranou a privádzal k spáse, aby upevňoval vieru, aby bol posilou konať dobré skutky, útechou v žiali a štítom i zbraňou proti všetkým nástrahám Zlého.

„Ja, Milan Grossmann, nasledujúc Krista ohlasujúceho evanjelium,
sľubujem Bohu v prítomnosti Preblahoslavenej Panny Márie,
že sa budem v Misijnej spoločnosti po celý život
verne venovať ohlasovaniu evanjelia chudobným.
Preto sľubujem Bohu, s pomocou jeho milosti, čistotu, chudobu a poslušnosť
podľa Konštitúcií a Štatútov našej Spoločnosti.“


Ďakujem všetkým, ktorí vstupovali do môjho života a skrze ktorých som mohol rozpoznať Pánov hlas ukazujúci cestu.
Prosím verného Boha za potrebné milosti, aby sme sa my, spolubratia Misijnej spoločnosti, čím ďalej tým viac mohli nazývať bratmi vo svätom Vincentovi skrze nášho Pána Ježiša Krista.


V tej istej sv. omši bola ešte druhá mimoriadna udalosť. Seminarista Ján Jakubovič prijal z rúk otca provinciála lektorát. Lektorát je služba, ktorou jej prijímateľ venuje zvýšenú starostlivosť o Božie slovo, jeho ohlasovanie v čítaniach, pripravuje komentáre. Preto aj sám má často brať do rúk Sväté písmo a rozjímať o ňom, posväcovať sa Božím slovom a takto slúžiť iným. Udelenie tejto služby sa naznačuje obradným odovzdaním a prijatím knihy Svätého písma.

Milan Grossmann, CM

webmail