Sme ochotní dovoliť tým, ktorým slúžime, aby odpovedali na našu lásku spôsobom, ktorého sú schopní?

Na konci vyvstáva ešte jedna otázka. Sme ochotní dovoliť tým, ktorým slúžime, aby odpovedali na našu lásku spôsobom, ktorého sú schopní ? Keď sme zničení, unavení, zaťažení množstvom starostí a zodpovednosti, strápení žiaľom a smútkom, môžeme sa opýtať : " kto poslúži služobníkom ? " Tu musíme konštatovať, že často pribuchneme dvere službe a láske určenej pre nás, pretože si myslíme, že vždy musíme byť len tými, čo sa sami len dávajú druhým. Mnohokrát nedovolíme tým, ktorým slúžime, aby nám aj oni poslúžili. Vybudovali sme štruktúry poskytovania pomoci a účinne držíme možnosť odvďačenia sa v patričných medziach. Väčšinou si predstavujeme chudobných len v stave núdze a ani nás nenapadne, že aj oni majú niekedy mnohoraké spôsoby, ako nám samým možno poslúžiť. Je pravda, nie sú schopní dať nám to, čo my dávame im alebo presnejšie, čo by sme my potrebovali v danej chvíli. Ale ak sme schopní vidieť v chudobnom skutočného Krista, ktorý sa nám dáva, ak sme schopní prijať to, čo nám môže ponúknuť, tak potom sa jeho ponuka, jeho dar pre nás uskutočňuje. Chudobní sú pre nás privilegovaným miestom, na ktorom sa zjavuje Boh, ktorý nás vo viere pozýva k novému nazeraniu.  

webmail