Laik a misijné poslanie Cirkvi

Súčasné misijné poslanie Cirkvi nie je možné bez angažovania sa laikov. K tomuto poslaniu je povolaný každý kresťan. Na to, aby sme správne pochopili misijné poslanie laika v Cirkvi, musíme najprv vedieť, kto je laik.

1. Kto je laik

"Pod menom laik sa tu rozumejú všetci veriaci okrem členom duchovenstva a Cirkvou schváleného rehoľného stavu; teda veriaci, ktorí boli krstom privtelení ku Kristovi a stali sa ľudom Božím, majú svojím spôsobom účasť na kňazskom, prorockom a kráľovskom úrade Kristovom, a tak majú svoj podiel na poslaní všetkého kresťanského ľudu v Cirkvi a vo svete." Teda ten, kto je pokrstený, stáva sa laikom a preberá na seba trojaké poslanie. "Vlastným povolaním laikov je hlásať Božie kráľovstvo tým, že sa zapodievajú časnými záležitosťami a usporadujú ich podľa Boha."

V súčasnosti je nemysliteľná evanjelizácia bez prispenia kresťanských laikov. "Iniciatíva kresťanských laikov je osobitne potrebná, keď treba zistiť a vynájsť prostriedky na to, aby požiadavky kresťanského učenia a života prenikli do sociálnych, politických a ekonomických skutočností."

"Už Pius XII. povedal: Veriaci, a ešte presnejšie laici, stoja v prvých líniách života Cirkvi; Cirkev je pre nich životným princípom ľudskej spoločnosti. Preto musia oni - a práve oni - nadobudnúť stále hlbšie vedomie, že nielen patria k Cirkvi, ale že sú Cirkvou, to znamená spoločenstvom veriacich na zemi pod vedením pápeža ako spoločnej hlavy, ktorí sú s ním zjednotení. Oni sú Cirkvou... ."

Je veľmi potrebné, aby takéto povedomie, že oni sú Cirkvou, mali aj súčasní kresťanskí laici. Pretože iba vtedy je možné vzbudiť u nich misionárske povedomie. Teda laik je ten, ktorý je pokrstený a je príslušníkom Cirkvi. Má aktívnu funkciu a zodpovednosť, patrí k svätému Božiemu ľudu, musí svojím životom dosvedčovať milosť Boha v Ježišovi Kristovi ako víťazné vykúpenie sveta a všetkých ľudí. Ako člen Cirkvi zúčastňuje sa na slávení Eucharistie a preberá na seba aj poslanie pri vonkajšom misijnom poslaní Cirkvi.

Tí, ktorí sú pokrstení, preberajú na seba trojaké poslanie: prorocké, kráľovské a kňazské. Teda nielen vysvätení služobníci Cirkvi majú povinnosť ohlasovať radostnú zvesť, ale všetci pokrstení. "Laici majú mať účasť na celom živote Cirkvi a sú povinní nielen preniknúť svet kresťanským duchom, ale aj na to sú povolaní, aby boli vo všetkom svedkami Kristovými uprostred ľudskej spoločnosti."

O povinnosti apoštolátu všetkých veriacich hovorí aj KKP. "Všetci veriaci majú povinnosť a právo vynasnažovať sa, aby sa božské posolstvo spásy stále viac a viac dostávalo k všetkým ľuďom všetkých čias a celého sveta." Keďže nie je možné, aby vysvätení služobníci Cirkvi boli všade, z toho dôvodu úloha laikov pri evanjelizácii je nezastupiteľná. "Keďže laikom, tak ako všetkým veriacim v Krista, je na základe krstu a birmovania od Boha zverený apoštolát, majú povinnosť a právo jednotlivo, ako aj v združeniach pracovať na tom, aby všetci ľudia na celom svete poznali a prijali Božie posolstvo spásy. Táto povinnosť je ešte naliehavejšia vtedy, keď ľudia iba ich prostredníctvom môžu počuť evanjelium a poznať Ježiša Krista. Činnosť laikov v cirkevných spoločenstvách je taká potrebná, že bez nej apoštolát duchových pastierov nemôže vo väčšine prípadov dosiahnuť svoj plný účinok."

Z toho dôvodu je potrebná spolupráca zvlášť na základnom stupni, čo nepochybne je farnosť. "Farnosť je skvelým vzorom vospolného apoštolátu, lebo spája v jedno všetku ľudskú rozmanitosť, ktorá sa tam nachádza, a zapojuje ju do cirkevnej všeobecnosti. Nech si laici navyknú pracovať vo farnosti v dôvernej jednote so svojimi kňazmi."

Keďže laici sú zasvätení Kristovi a pomazaní Duchom Svätým, sú obdivuhodne povolaní a uspôsobení, aby sa v nich rodilo čoraz hojnejšie ovocie Ducha. Lebo všetky ich skutky, modlitby a apoštolské podujatia, manželský a rodinný život, každodenná práca, duchovné a telesné zotavenie, ak sa konajú v Duchu, ba aj životné ťažkosti, ak sa trpezlivo znášajú, stávajú sa duchovnými obetami príjemnými Bohu skrze Ježiša Krista, ktoré sa pri slávení Eucharistie nábožne prinášajú Otcovi spolu s obetou Pánovho tela. Takto aj laici zasväcujú Bohu sám svet tým, že si ako ctitelia Boha všade sväto počínajú. Teda obeta každodenného kresťanského života sa stáva svätou obetou, ktorú kresťanskí laici prinášajú Bohu Otcovi.

"Laici plnia svoje prorocké poslanie aj evanjelizáciu, čiže hlásanie Krista svedectvom života, ako aj slovom. U laikov táto evanjelizácia nadobúda špecifický ráz a osobitnú účinnosť preto, že sa vykonáva v bežných životných podmienkach."

A čo sa týka kráľovského poslania laikov KKC hovorí: "Kristus svojou poslušnosťou až na smrť dal svojim učeníkom dar kráľovskej slobody, aby sebazapieraním a svätým životom premáhali v sebe samých kráľovstvo hriechu."

Z povedaného jasne vidíme, že na to, aby človek získal Božie kráľovstvo je nevyhnutná spolupráca človeka s Bohom. Teda je potrebná neprestajná evanjelizácia seba, ale aj iných. A misijné poslanie laikov sleduje práve tento cieľ, pretože vychádza zo základného misijného poslania Krista, ktoré sleduje dosiahnuť Božie kráľovstvo.

Keď rozprávame o ľudových misiách, musíme vedieť, prečo sa takto nazývajú. Na túto otázku nám odpovie otec Milan Zamkovský, ktorý je zodpovedný za toto dielo v reholi redemptoristov. "Pomenovanie ľudové misie možno skutočne niekoho zaskočia. Slovo ľudové má vyjadrovať, že sú pre našich ľudí a že sú určené celému Božiemu ľudu - deťom mládeži, ženám, mužom, mladým i staršej generácií. Ľudovými sa nazývajú aj preto, lebo kazatelia by mali hovoriť jednoducho o základných veciach kresťanského života tak, aby im každý rozumel. Nemali by to byť vedecké prednášky o jestvovaní Boha ani filozofické úvahy, ale hlásanie evanjelia, veľmi zrozumiteľná katechéza."

A teraz čo majú s tým spoločne laici? Keď si lepšie pozrieme odpoveď otca Milana, tak jasne vidíme, že od laikov sa okrem účasti na ľudových misiách nič zvláštneho nevyžaduje. Tu si treba dobre uvedomiť, že na to, aby misie priniesli svoje ovocie je potrebná dobrá príprava.. "V predmisijnom týždni sme v meste videli mladých s evanjelizačným programom, ktorí pozývali na misie. Mnohým sa to zdalo neobvyklé. Boli to skupiny mladých, spoločenstvá, ktoré vyšli do ulíc, do škôl, internátov, kasární. Bol to predvoj, príprava cesty Pánovi. Ľudia v meste začali vnímať, že sa čosi deje. Ale predovšetkým modlitby mladých mali prebúdzať ducha a usmerniť ľudí ku Kristovi. Myslím si, že je to krok vpred bez ohľadu na to, či sa nám všetko páčilo alebo nie." Teda vidíme, že nie je to len teória.

Taktiež sa to dá povedať o čase po misiách. Ale si musíme uvedomiť, že misiami sa nekončí všetko, pretože práve na konci ľudových misií je začiatok čohosi nového. "Človek pocítil novú silu zmeniť čosi vo vzťahoch, trpezlivejšie znášať chorobu, odpútať sa od hriechu. Ľudia po misiách častejšie pristupujú k sviatostiam, lepšie prežívajú svätú omšu, ľahšie sa im modlí. Misie často prebúdzajú spoločenstvá. Ale misiami sa nič nekončí, naopak, začína sa u mnohých nová etapa života s Bohom."

Teda laik má tu svoje nezastupiteľné miesto. On je ten, ktorý prebúdza svoje okolie k hlbšiemu vzťahu k Bohu práve na základe misijného poslania, ktoré vyrastá z krstného zasvätenia.

P. Stanislav Bindas, CM