Najkratšie liturgické obdobie – obdobie vianočné pre mnohých zároveň aj najkrajšie prežívali podľa svojich možností aj odsúdení vo výkone trestu. Mnohé izby odsúdených boli vyzdobené vetvičkami či inými symbolmi Vianoc. Nezostali však iba pri vonkajšom symbole ale v hojnom počte prichádzali aj do ústavnej kaplnky, aby prežili podstatu Vianoc.
Na štedrý deň som prešiel po všetkých oddieloch a izbách, aby som osobne poprial požehnané sviatky. Poväčšine bola reakcia pozitívna, na viacerých miestach ma chlapi ponúkali svojimi výrobkami v podobe torty či kapustnice. Štedrú večeru som slávil s vybranými väzňami. Viacerí sa mi poďakovali a spomenuli, že štedrú večeru slávili pred viacerými rokmi. Na slávnosť Narodenia Pána slávnostnú sv. omšu obohatil spevokol z útulku sv. Vincenta.
Počas celého vianočného obdobia odsúdení prichádzali na sv. omše, katechézy. Špecifickú atmosféru mala slávnosť Zjavenia Pána a trojkráľová koleda. Požehnával som cely – izby odsúdených, teda tých, ktorí o požehnanie stáli. Väčšina túto možnosť požehnať si izbu využila. Záver vianočného obdobia – sviatok Pánovho krstu sme ukončili slávnosťou 1. sv. prijímania. K 1. sv. prijímaniu pristúpili dvaja odsúdení.
Ježiš sa narodil v betlehemskej maštali medzi zvieratami. Prišiel na svet nie v normálnych podmienkach. Odsúdení slávili Vianoce tiež nie v normálnych podmienkach. Tie sú vonku v našich rodinách a spoločenstvách. A tak touto podobnosťou s Božím synom mohli preniknúť do podstaty Vianoc aj keď tú vonkajšiu atmosféru nezažili tak ako ostatní ľudia.

P. Marek Porubčan,CM