Vincentíni

Misijná spoločnosť sv. Vincenta de Paul

PODPORA

Vincentíni

Misijná spoločnosť sv. Vincenta de Paul

POMÔŽ ZREKONŠTRUOVAŤ DOM JANKA HAVLÍKA

Vitajte na našom novom webe!

Milí priatelia,  svätý Vincent de Paul počas svojho života napísal tisíce listov a odkazov, aby tak udržiaval potrebný kontakt so spolubratmi, sestrami, či inými inštitúciami.  Aj takto chcel svoje okolie inšpirovať ku konaniu dobra,  k službe bratom a sestrám v núdzi, ktorá má byť efektívna a organizovaná. Som veľmi rád, že dnes môžeme aktualizovať posolstvo sv. Vincenta, našich svätých a blahoslavených, ale aj toľkých nadšených a zapálených laikov, ktorí sa rozhodli pokračovať v ich diele.  Robíme to v roku 400. výročia založenia Misijnej spoločnosti, v jubilejnom roku 2025,  kde ako pútnici nádeje chceme túto nádej prinášať ľuďom okolo nás. Prajem Vám, aby ste na našej stránke našli nielen informácie, ale aj povzbudenie. Aby ste si po jej návšteve povedali, že o niečo hodnotné sa dnes snažiť, s radosťou pomôcť, či vliať niekomu nádej sa naozaj oplatí.  Nech je tento komunikačný nástroj pre nás všetkých aktuálnou výzvou, ako môžeme v našej dobe, v ktorej nás Boh potrebuje a počíta s nami, ohlasovať evanjelium chudobným. 
P. Tomáš Brezáni, CM
Provinciálny predstavený

O nás

Vincentíni

Misijná spoločnosť (Congregatio Missionis) je spoločnosť apoštolského života, ktorú založil svätý Vincent de Paul v roku 1625 vo Francúzsku. Jej hlavným cieľom je evanjelizácia chudobných, konanie ľudových misií vo farnostiach a formácia budúcich kňazov – teda služba duchovná aj praktická, zameraná na najzraniteľnejších členov spoločnosti.

Vedieť viac
rokov od založenia
0 +
členov
0 +
krajín
0 +
vetiev vincentskej rodiny
0 +

NOVINKY

29. novembra 2025Dnes slávime založenie Spoločnosti dcér kresťanskej lásky Dnešný deň je pre sestry vincentky výnimočný. Pripomínajú si založenie Spoločnosti dcér kresťanskej lásky, ktoré sv. Vincent de Paul a sv. Lujza de Marillac začali s jediným cieľom: aby láska k Bohu mala ruky, ktoré objímajú, a srdce, ktoré slúži tým najchudobnejším. Z tejto malej iskry sa zrodilo poslanie, ktoré už takmer 400 rokov prináša nádej chorým, starým, opusteným, rodinám v núdzi i deťom, ktoré potrebujú blízkosť a ľudskosť. Sestry vincentky aj dnes žijú tú istú charizmu: byť pri tých, ktorých sa svet často nevšíma, prinášať útechu, povzbudenie a konkrétnu pomoc, učiť nás vidieť Krista v tých najzraniteľnejších. S vďačnosťou myslíme na ich každodennú, tichú a vernú službu. A prosíme — nech ich život naďalej ukazuje, že to, čo sv. Vincent tak miloval hovoriť, je pravda: „Láska je nekonečne vynaliezavá.“ Klikni tu [...] Read more...
27. novembra 2025Mariánska úcta Panna Mária Zázračnej medaily – Matka, ktorá prichádza blízko Jednoduchý oválny kov a za ním veľký príbeh Božej blízkosti, ktorý sa začal v roku 1830 v Paríži a pokračuje v životoch miliónov ľudí po celom svete. Zázračná medaila patrí k najrozšírenejším mariánskym darom v dejinách Cirkvi. V roku 1830 sa v Paríži mladej novicke svätej Kataríne Labouré zjavila Panna Mária. Neprišla v sláve a majestáte – prišla ako Matka, ktorá vidí svet, jeho bolesti a úzkosti, a chce ich niesť spolu s nami. „Príď k nohám tohto oltára. Tu sa budú vylievať milosti na všetkých, ktorí o ne budú prosiť.“ (Panna Mária sv. Kataríne Labouré) Katarína videla Máriu stáť na zemeguli, šliapať po hadovi a z jej rúk vychádzali lúče svetla – symbol milostí, ktoré Boh dáva svetu skrze jej materinskú modlitbu. Na Máriinu žiadosť bola vyrazená medaila. Odvtedy sprevádza milióny ľudí, ktorí ju nosia ako znak dôvery a zverenia. Symboly, ktoré hovoria Zázračná medaila nie je talizman. Je to znak viery, malá „evanjeliová pripomienka“, ktorú nosíme pri sebe. Mária stojí na zemeguli – Boh ju daroval svetu ako Matku všetkých ľudí. Had pod jej nohami – víťazstvo Krista a Márie nad zlom. Lúče z jej rúk – milosti, ktoré vyprosuje pre tých, čo prosia. Nápis „Bez hriechu počatá Panna Mária, oroduj za nás…“ – modlitba dôvery a ochrany. M s krížom a dve srdcia – spojenie Márie s Kristom a Cirkvou, Ježišovo prebodnuté a Máriino preniknuté mečom. Nosíme ju nie preto, že by bola magická, ale preto, že nám pripomína, komu patríme a kto nás sprevádza na ceste viery. Svedectvo: keď Mária otvorí srdce Medzi mnohými príbehmi obrátenia vďaka Zázračnej medaile vyniká svedectvo mladého muža menom Alfonz Ratisbonne. V roku 1842 bol presvedčeným neveriacim a kritikom Cirkvi. Keď mu priateľ daroval medailu, Alfonz ju prijal skôr zo žartu a zavesil si ju na krk len preto, aby mal pokoj. O niekoľko dní vošiel do rímskeho kostola San Andrea delle Fratte. V tichu chrámu sa mu zjavila Panna Mária, žiariaca svetlom, presne tak, ako je znázornená na medaile. Alfonz padol na kolená a po dlhých minútach ticha dokázal povedať iba: „Zrazu som poznal pravdu. Mária mi ukázala Krista.“ Po tejto skúsenosti sa dal pokrstiť, stal sa kňazom a neskôr sa zasvätil službe deťom a chudobným. Jeho život sa od základu zmenil – a všetko sa začalo jednou „malou“ medailou nosenou na krku. Prečo je Zázračná medaila aktuálna aj dnes? Svet sa mení, ale ľudské srdce zostáva rovnaké – hľadá istotu, odpustenie a pokoj. Zázračná medaila nám pripomína, že Mária je s nami: keď zápasíme s vierou, keď sa cítime zranení a opustení, keď potrebujeme ochranu a sprevádzanie, keď túžime po hlbšom vzťahu s Bohom. Medaila je jednoduché „áno“, ktoré nosíme na srdci: znak toho, že sa nechávame viesť a veríme v Božie milosrdenstvo. Zverenie sa Panne Márii Zázračnej medaily „Bez hriechu počatá Panna Mária, oroduj za nás, ktorí sa k tebe utiekame.“ Keď nosíme Zázračnú medailu, nehovorí o našej dokonalosti, ale o dôvere. O tom, že sa chceme nechať viesť. Nech Máriina prítomnosť žiari aj v každodenných drobnostiach nášho života. „Nikto, kto sa k nej utiekal, nezostal bez útechy.“ [...] Read more...
26. novembra 2025Ľudové misie u Augustiniánov v Košiciach – farnosť sv. Rity, 4. – 12.10.2025 Na pozvanie košickej komunity augustiniánov zavítal misijný tím Misíjnej spoločnosti sv. Vincenta de Paul v zložení P. Pavol Noga, CM a P. Peter Majerčík, CM do farnosti sv. Rity v Košiciach, aby tu vykonal ľudové misie, v termíne 4.-12. októbra 2025. Po srdečnom prijatí miestnou komunitou a liturgiou odovzdania farnosti miestným farárom – P. Andrejoim Kovaľákom, OSB  začali misie úvodnou sv. omšou v sobotu 4.10. o 18.00 hod. Páter Pavol všetkých prítomných požiadal o veľkodušnú odpoveď na Božie volanie venovať tento čas zmiereniu s Bohom a odpovedať na Božiu otázku z Knihy Genezis, Adam, kde si? V nasledujúcu nedeľu pátri misionári rozvíjali tému generálnej svätej spovede, vychádzajuc z duchovnej skúsenosti sv. Vincenta de Paul pri celkom troch svätých omšiach, vrátane sv., omše za účasti detí. Popoludní sa uskutočnilo stretnutie s asi dvadsiatkou mladých ľudí v priestoroch kláštora a podvečer stavovská náuka pre ženy, ktoré prišli v hojnom počte a trpezlivo vytrvali až do záveru. V nasledujúci deň čakala stavovská náuka aj mužov, aby sa od utorka mohli rozbehnúť generálne sväté spovede, pri ktorých misijný tím posilnmili ďalší dvaja misionári. Na jeden deň k nám zavítal P. Ondrej Skočík, CM a na celý ostávajúci čas P. František Honíšek, CM (obaja z neďalekej komunity – Bijacovce). Milostivý čas misií pohol mnohých k rozhodnutiu vykonať si generálnu svätú spoveď. Misionári trpezlivo spovedali vo vyhlásených časoch a v prípade potreby i mimo nich až do sobotného večera. Každé ráno deň začínal modlitbou ranných chvál vo farskom kostole sv. Rity a krátkou adoráciou za celú farnosť. V piatok ráno bola možnosť prijať sviatosť pomazania chorých a prijať dar z neba – červený škapuliar. Nasledovalo spovedanie a návštevy chorých. V sobotu 11.10.2025 ráno bola svätá omša po ktorej sme si uctili relikvie bl. Jána Havlíka, ktorý je vzorom vernosti v povolaní a sám túžil byť misionárom. Popoludní k nám zavítali mladí zo Združenia Zázračnej medaily a ich priatelia, aby prostredníctvom muzikálu Predobraz priblížili posolstvo starozákonných žien ako predobrazov Panny Márie – novej Evy. V túto istú sobotu večer pred svätou omšou nám miestne deti priblížili posolstvo Zázračnej medaily prostredníctvom krátkeho divadielka, ktoré nacvičili s miestnymi sestrami Vincentkami – sr. Simonou a sr. Gabikou. Ďalšie sestry Vincentky z neďalekej komunity boli do programu misií zapojené aj tým, že prišli predstaviť zelený škapuliar a angažovali sa tiež pri organizácií putovania podomovej kaplnky Panny Márie Zázračnej medaily, ktorá vo farnosti zostala, ako konkrétne ovocie týchto misií. V nedeľu 12. novembra misie vyvrcholili záverečnými svätými omšami celebrovanými misionármi a o 14.00 sa celá farnosť i s miestnou komunitou augustiniánov stretli na záverečnej pobožnosti o 14.00 pri ktorej misionári odovzdali kľúče od farnosti späť do rúk miestneho pána farára a požehnali nový misijný kríž i kríže, ktoré si jednotliví veriaci zakúpili, aby im tak pripomínali milostivý čas misií. Misionári pripomenuli, že misijný kríž je obdarený čiastočnými odpustkami za jeho nábožné uctenie počas roka, ale vo výročný deň posviacky (12. októbra), tiež na sviatok Nájdenia Svätého kríža (2. mája) a na sviatok Povýšenia Sv. kríža (14. septembra), je možné za obvyklých podmienok pri jeho nábožnom uctení získať úplne odpustky.  P. Peter Majerčík, CM [...] Read more...
25. novembra 2025Vincentíni predstavili nový web – priestor pre evanjelizáciu a službu núdznym Misijná spoločnosť sv. Vincenta de Paul (vincentíni) predstavila verejnosti novú podobu svojej webovej stránky www.vincentini.sk / https://www.vincentini.sk. Redizajn prináša modernejší vzhľad, jednoduchšiu orientáciu a jasné posolstvo, ktoré vystihuje charizmu spoločnosti podľa jej hesla: „Poslal ma hlásať evanjelium chudobným.“ Stránka vznikla pri príležitosti 400. výročia založenia Misijnej spoločnosti sv. Vincenta de Paul.  Nový web vznikol ako odpoveď na potrebu prehľadnej a dostupnejšej komunikácie so širšou verejnosťou. Pracoval na nej tím zložený z ľudí, ktorí pomáhali počas príprav slávnosti blahorečenia Jána Havlíka.  Vincentíni prostredníctvom stránky ponúkajú ucelený prehľad o svojom poslaní, histórii a aktivitách, pričom dôraz kladú na duchovné aj praktické služby pre najzraniteľnejších. Web obsahuje aj sekciu o projekte rekonštrukcie Domu bl. Jána Havlíka v Banskej Bystrici, ktorého cieľom je vytvoriť priestor pre formáciu a stretnutia členov celej Vincentskej rodiny, ale aj ostatných veriacich.   „Naším cieľom bolo, aby stránka odrážala ducha sv. Vincenta de Paul – jednoduchosť, blízkosť a službu,“ uviedol provinciál Slovenskej provincie Misijnej spoločnosti P. Tomáš Brezáni, CM. „Veríme, že nový web osloví nielen tých, ktorí nás už poznajú, ale aj ľudí, ktorí hľadajú zmysluplné zapojenie sa do pomoci iným,“ dodal.  Okrem moderného dizajnu prináša stránka aj prepojenie na ďalšie vetvy Vincentskej rodiny – spoločenstvá zasvätených (vincentky, satmárky, Máriine sestry), ale aj laické spoločenstvá ako napríklad Združenie mariánskej mládeže, Združenie Zázračnej medaily, či DEPAUL Slovensko n.o.. Návštevníci tu nájdu aj novinky z misijnej činnosti, duchovné texty a informácie o aktivitách na Slovensku, v Česku, na Ukrajine či v Hondurase. Nový web vincentínov je výsledkom snahy zjednotiť vizuálnu identitu a komunikáciu spoločnosti. Jeho cieľom je nielen informovať, ale aj inšpirovať k službe a solidarite.    Viac informácií možno nájsť na adrese www.vincentini.sk / https://www.vincentini.sk.  [...] Read more...
24. novembra 2025Seminaristi prijali ministérium akolytátu v Lučenci V nedeľu 23. novembra prežila farnosť Krista Kráľa v Lučenci výnimočný deň. Veriaci si pripomenuli patrocínium chrámu slávnostnou hodovou svätou omšou, ktorá bola naplnená radosťou, vďačnosťou a hlbokým prežívaním viery. Slávnosť zároveň obohatilo prijatie ministéria akolytátu dvoma seminaristami Misijnej spoločnosti sv. Vincenta de Paul – Jánom Kollom a Martinom Zajícom. Ministérium akolytátu patrí medzi stabilné služby v Cirkvi. Akolyta má osobitnú úlohu pri slávení Eucharistie – pomáha pri príprave oltára, môže rozdávať sväté prijímanie a prinášať Eucharistiu chorým. Nie je to iba vonkajšia liturgická služba. Akolyta je povolaný žiť z Eucharistie, byť človekom adorácie a služby, ktorý svoj život formuje pri Kristovom stole. Eucharistia sa stáva nielen úlohou, ale aj štýlom života – darovaním sa Bohu a ľuďom. Seminaristom udelil akolytát provinciál Misijnej spoločnosti sv. Vincenta de Paul, páter Tomáš Brezáni, CM. Pozvaní boli miestni diecézni kňazi, sestry vincentky z Banskej Bystrice, rodičia, súrodenci a priatelia našich seminaristov, ale aj spolubratia a novici z Poľskej provincie, kde sa práve formujú aj dvaja slovenskí kandidáti. Medzinárodnú účasť ocenili aj farníci z Lučenca, ktorí sa mohli s našimi poľskými spolubratmi porozprávať pri agape vo farských priestoroch. Seminaristi Martin a Ján vyjadrili hlbokú radosť a vďačnosť, že tento krok svojej formácie mohli prijať práve vo farnosti, ktorá je miestom živého spoločenstva a misijnej otvorenosti. „Je to pre nás veľký dar a povzbudenie,“ povedal Ján. „Prijať akolytát počas hodovej slávnosti patróna farnosti nás ešte viac pripája k oltáru, ku ktorému nás Pán pozýva,“ doplnil Martin. Obaja zdôraznili túžbu nielen slúžiť pri Eucharistii, ale dovoliť, aby Eucharistia formovala ich srdcia a budúcu kňazskú a bratskú službu. Slávnosť bola poznačená vďačnosťou celej farnosti. Spoločenstvo veriacich sa modlilo za nových akolytov, aby ich Kristus posilňoval v povolaní a aby ich služba prinášala duchovné ovocie tam, kam ich pošle. Spev, modlitba a radostná atmosféra vytvorili nádhernú atmosféru pre tento významný moment. Nech Eucharistický Kristus, Kráľ a Pastier, vedie Jána a Martina na ich ceste povolania a nech ich služba pri oltári stále viac premieňa na mužov daru, služby a lásky. Martin Zajíc [...] Read more...
23. novembra 2025Život v noviciáte – vnútorný seminár CM (PL) Po roku kandidatúry a spoznávania komunít Slovenskej provincie sme sa rozhodli pokračovať v ďalšej formácii, čiže v Seminarium Internum (noviciáte) v Krakove. V našom prípade sme toto dobrodružstvo začali 28.9.2025 v Poľsku, počas slávnostnej svätej omše, pri ktorej sme verejne vyjadrili svoju túžbu ďalej spoznávať a osvojovať si ducha Misijnej Spoločnosti sv. Vincenta de Paul. Prostredníctvom každodennej svätej omše, modlitby, čítania a rozjímania Svätého písma, duchovnej literatúry a adorácie Najsvätejšej sviatosti máme možnosť spriateliť sa s Bohom, prehĺbiť si s ním vzťah. Svätý Vincent hovoril, že najdôležitejším cieľom nášho zotrvania v Kongregácii je vlastné posvätenie, pretože až keď sme posvätení, môžeme budovať spoločenstvo a ísť tam, kam nás Boh pošle. Času je dosť a duchovný otec, duchovný vodca či spovedník sú tu na to, aby ti pomohli urobiť prvé kroky na tejto ceste. V Seminarium Internum preberáme rôzne povinnosti, aj tie bežné, poriadkové, ale tiež sa pomaly začíname angažovať v službe chudobným podľa našej charizmy. Dôležitým aspektom života v noviciáte je tiež práca – napríklad v záhrade, vo vydavateľstve či v domovej knižnici. Michal Kodada a Michal Židek [...] Read more...
18. novembra 2025Sociálna smrť a terapeutické spojenectvo Už je tomu rok, čo ma ako pracujúceho v špecifickej oblasti zdravotníctva zaujali dva pojmy, ktoré sa snažia vystihnúť niečo z reality týkajúcej sa zraniteľných chorých a ich okolia. Sú nimi „sociálna smrť“ a „terapeutické spojenectvo“. Sociálna smrť a terapeutické spojenectvo V jednej reportáži RTVS spred roka sa hovorilo, že takmer 660 tisíc obyvateľov Slovenska, teda každý ôsmy, je ohrozený chudobou. V dokumente bol zachytený príbeh jedného z nich – pána Ladislava. Zdravotné problémy ho priviedli do nemocnice, kde hľadal pomoc. Prežil tam niekoľko dní. Bolo mu poskytnuté základné ošetrenie, nie však nemocničné lôžko. Ležal vo vestibule zdravotníckeho zariadenia, kde zakrátko zomrel. Sociologička Zuzana Kusá v tejto súvislosti povedala, že v jednom výskume „sociológovia pozorovali starostlivosť lekárov o ľudí s rôznym spoločenským statusom, zvlášť, keď bolo potrebné tých ľudí oživovať. A zistili, že ak ide o človeka, ktorý nemá rodinu a ktorého takzvane nikto nečaká, tak dĺžka úsilia o oživovanie bola výrazne kratšia. Sociológovia nazvali tento jav sociálna smrť.“ Verejný ochranca práv Róbert Dobrovodský, v reportáži okrem iného dodal, že „veľkým problémom na Slovensku je, že nemáme zákon o sociálno-zdravotnej starostlivosti, ktorý by jasne rozdelil kompetenciu medzi poskytovateľa zdravotnej starostlivosti a poskytovateľa sociálnych služieb. Často je to ping-pong medzi dvomi systémami.“ Terapeutické spojenectvo Zhodou okolností v podobnom čase bolo uverejnené Posolstvo pápeža Františka k 32. Svetovému dňu chorých, v ktorom zaznel aj pojem „terapeutické spojenectvo“. V posolstve sa hovorí, že: „aj v krajinách, ktoré sa tešia pokoju a väčším zdrojom, sa čas staroby a choroby často prežíva v samote a niekedy až opustenosti. Táto smutná realita je predovšetkým dôsledkom kultúry individualizmu, ktorý vyzdvihuje výkon za každú cenu a pestuje mýtus efektívnosti, stáva sa ľahostajným a dokonca nemilosrdným, keď už ľudia nemajú potrebnú silu držať krok. Potom sa stáva kultúrou na zahodenie, v ktorej „ľudia už nie sú vnímaní ako primárna hodnota, ktorú treba rešpektovať a chrániť, najmä ak sú chudobní alebo postihnutí, ak „ešte nie sú užitoční“ – ako nenarodení – alebo „už nie sú užitoční“ – ako starší ľudia“ (encyklika Fratelli tutti, 18). Žiaľ, táto logika preniká aj do určitých politických rozhodnutí, ktoré nestavajú do centra dôstojnosť ľudskej osoby a jej potreby a nie vždy uprednostňujú stratégie a zdroje potrebné na to, aby každej ľudskej bytosti zaručili základné právo na zdravie a prístup k starostlivosti. Opustenie krehkých a ich osamelosť je zároveň podporovaná aj redukciou starostlivosti len na zdravotnícke služby bez toho, aby ich múdro sprevádzalo „terapeutické spojenectvo“ medzi lekárom, pacientom a jeho rodinným príslušníkom.“ Pán Ladislav nemal šťastie na rodinných blízkych, ale tí boli svojím spôsobom nahradení dobrovoľníkmi z Komunity sv. Egídia, ktorí sa o neho zaujímali a iniciovali aj uvedenú reportáž. Z pohľadu nás vincentínov sa naskytajú otázky: Ako nahliadame na tieto skutočnosti? Ako sa cítime? Prevláda pocit bezmocnosti alebo apatie? Alebo skôr nádej a pocit vnútorného napätia, ktorý nás ženie do aktuálnych výziev? Asi nie sme len výsledkom vlastných sociálnych alebo ľudomilých nastavení. Naša charizma nás viac vedie cestou stotožnenia sa s praxou evanjelia (Mt 25, 31 n.). A táto cesta zahŕňa aj sociálnu rovinu, ktorá je našej charizme blízka, a ktorej ovocím sú aj spomínané vzťahy – s pacientmi, zdravotníkmi i rodinami. Ukazuje sa teda, že je zmysluplné, aby sme ako vincentíni nielen duchovne sprevádzali chorých a zomierajúcich, ale aj nachádzali spôsoby spolupodieľať sa na rozvoji spomínaných odborných prienikových vzťahov so zdravotníkmi i sociálnymi pracovníkmi. V tomto zmysle si vážime vzťahy, ktoré už vznikli: napr. so zdravotnícko-sociálnym občianskym združením Slnečnica Slovensko prevádzkované našimi sestrami – dcérami kresťanskej lásky, s Depaul Slovensko či Simeon centrom. Všimnúť si tieto skutočnosti a súvislosti ako aj ďalej budovať vzájomné spolupráce môže byť jeden zo spôsobov, ako efektívne napĺňať výzvy 400. výročia vzniku našej Misijnej spoločnosti s apelom oživiť našu charizmu v súlade so súčasnými naliehavými výzvami a spoločenskými požiadavkami. Z pohľadu našej špecifickej spirituality sa tento úmysel dá nazvať aj vynaliezavým upevňovaním sietí lásky v prospech chorých či inak zraniteľných a vylúčených žijúcich v existenciálnych perifériách, ktorí sú nám daní do centra Evanjelia. Milan Grossmann, CM [...] Read more...
16. novembra 2025Katolícky kalendár na rok 2026 2026 Katolícky kalendár 2026 Tradičný vreckový sprievodca od Misijnej spoločnosti sv. Vincenta de Paul. Aj v roku 2026 prinášame praktický vreckový Katolícky kalendár – malý formát, ktorý sa zmestí do vrecka, no ponúka veľa povzbudenia pre každý deň. Súradnice liturgických čítaní na každý deň. Myšlienky sv. Vincenta de Paul na duchovné sprevádzanie počas roka. Katolícky aj občiansky kalendár pre jasný prehľad. Objednať e-mailom Objednávky vybavuje Provincialát Misijnej spoločnosti: ekonom@vincentini.sk [...] Read more...
12. novembra 2025Katechézy v jubilejnom roku – Ruky pre pokoj P. Salvatore Farì, CM V ústrety Jubileu 2025/1 Téma hlboko rezonuje s biblickým a cirkevným významom Jubilejného roka, čerpajúc inšpiráciu najmä z encyklík Laudato Si’ a Fratelli tutti, a zdôrazňujúc koncepty Nádeje a Odpustenia, ktoré sú jadrom Jubilea. Ide o výzvu k obráteniu – nie na odsúdenie, ale na zmierenie a pokoj. V roku 2025 Katolícka cirkev slávi Jubileum, čas na naplnenie sŕdc nádejou. Namiesto zvuku trúby, ktorý tradične označuje začiatok Roku milosti, nás pápež pozýva počuť „zúfalý výkrik o pomoc“, ktorý stúpa z mnohých častí sveta (porov. Gn 4,10) – výkrik, ktorý Boh nikdy neprestáva počúvať. Pápež František nás nabáda čeliť súčasným podmienkam nespravodlivosti a nerovnosti prostredníctvom kultúrnej a štrukturálnej zmeny, uznávajúc, že sme deti toho istého Otca – dlžníci voči sebe navzájom a nevyhnutne potrebujeme jeden druhého. V modlitbe Otče náš nám Ježiš zanechal náročnú prosbu: „ako aj my odpúšťame svojim vinníkom“, potom čo prosí Otca o odpustenie našich dlhov (porov. Mt 6,12). Aby sme mohli odpúšťať dlhy iných a dávať im nádej, musia byť naše životy naplnené tou istou nádejou, ktorá pramení z Božieho milosrdenstva (č. 10). Tri konkrétne kroky na ceste nádeje Zníženie alebo úplné odpustenie medzinárodných dlhov. Rešpektovanie dôstojnosti ľudského života, od počatia po prirodzenú smrť. Vytvorenie Globálneho fondu na trvalé odstránenie hladu. Iba prostredníctvom týchto opatrení sa môžeme priblížiť k cieľu pokoja. „Nech je rok 2025 rokom, v ktorom porastie mier. Pravý a trvalý mier, ktorý nie je obmedzený na technickosti zmlúv alebo ľudských vyjednávaní… srdcu, ktoré prekonáva sklamanie z budúcnosti nádejou, že každý človek je zdrojom pre tento svet“ (č. 13). Ruky pre pokoj 400. výročie založenia Misijnej spoločnosti nie je len oslavou pre vincentínskych misionárov, ale aj výzvou pre celú Cirkev a všetkých veriacich, aby prijali pokoj, odzbrojili svoje srdcia a mali ruky pre pokoj. V tejto úvahe, keď sa približujeme k veľkým oslavám štvrtého storočia Misijnej spoločnosti, vás pozývam kontemplovať obraz Matka s dieťaťom (2024) od bosnianskeho umelca Safeta Zeca, ktorý utiekol zo Sarajeva počas vojny na Balkáne v 90. rokoch. Obraz zobrazuje ženu na úteku, ktorá nesie svoje dieťa v náručí. Jej tmavohnedé vlasy sú namaľované akoby narýchlo, s nevyhnutnými ťahmi štetca, zatiaľ čo jej pohľad, sklonený smerom nadol, dramaticky pozoruje malé dieťa zabalené v látke. Farby sú jednoduché a základné, odrážajúce naliehavosť úteku: okrová farba ženskej pokožky a plášťa, biela farba odevu a plienky dieťaťa a červená, ktorá zafarbila jej zápästia a šaty, presakujúc do zeme. Jediný modrý odtieň detskej topánky, vykúkajúcej z plienky, evokuje vitalitu a bezstarostnosť, ktorú by malo mať každé dieťa. Posvätnosť života je sústredená v mohutných rukách, ktoré chránia malé zabalené telo – ruky, ktoré bránia do posledného dychu, ruky, ktoré krvácajú pre život neustále porušovaný brutalitou vojny. Sme unavení z vojny! Potrebujeme pokoj! V súčasnosti existuje vo svete 56 aktívnych konfliktov – najvyšší počet zaznamenaný od konca druhej svetovej vojny, podľa Globálneho indexu mieru 2024. Pokoj je horizontom, kde je ľudstvo povolané žiť v bratskom spoločenstve a vzťahu s Bohom a Jeho Poslom, „Kniežaťom pokoja“ (Iz 9,5). Je to ústredné posolstvo mesiášskej nádeje, ktorú hlásali proroci a ktorá sa napĺňa v pôvodnej harmónii medzi ľudstvom a stvorením: „Vlk bude bývať s baránkom… teľa a lev sa budú spoločne pásť a malé dieťa ich povedie“ (Iz 11,6-9; porov. Iz 65,25). Túto nádej odzrkadľuje aj premena nástrojov vojny na nástroje pokroku a pokojného spolužitia: „Prekujú svoje meče na pluhy a svoje oštepy na vinárske nože… vojne sa viac nebudú učiť“ (Iz 2,4). To všetko sa napĺňa s príchodom Ježiša z Nazareta, ktorého narodenie znamená úsvit a víťazstvo pokoja: „Pokoj na zemi ľuďom dobrej vôle“ (Lk 2,14). Túžime po pokoji, ktorý sa rodí z odpustenia Pamätajme, že „milosrdenstvo je súhrnné slovo Evanjelia; môžeme povedať, že je to ‘tvár’ Krista – tvár, ktorú ukazoval, keď sa stretával s každým, uzdravoval chorých, stoloval s hriešnikmi a, predovšetkým, keď odpúšťal z kríža: tam vidíme tvár Božieho milosrdenstva.“ Je nevyhnutné znovuobjaviť samých seba ako odpustených Bohom v Kristovi, pretože práve toto premieňa akt odpustenia: už to nie je len snaha vôle, ale otvorenosť voči daru Božej milosti. Túžime po pokoji, ktorý nie je len mlčaním zbraní, ale hlbokou harmóniou uskutočnenou v jednotlivcoch, vzťahoch a sociálnych skupinách, keď nasledujú zákony Života a zostávajú v súlade s Božím pôsobením. Pokoj nemožno len želať – musí sa ohlasovať, budovať a žiť. Vincent de Paul: posol s „nádhernými nohami“ „Aké vzácne sú na vrchoch nohy posla, ktorý ohlasuje pokoj!“ (Iz 52,7). Rád si predstavujem Vincenta de Paul ako človeka s „nádhernými nohami,“ ktorý robil dobré kroky. Jeho nohy, zodraté od cestovania a možno aj boľavé, boli nástrojom, ktorý mu umožnil ohlasovať pokoj. Preto sú nádherné a vzácne. Nech nám Pán dá milosť byť tvorcami pokoja, pripravenými začať procesy uzdravenia a zmierenia s tvorivosťou a odvahou (Fratelli tutti, 225). Rím, 10. december 2024Liturgická spomienka na blahoslaveného Marka Antonia Duranda Hore ↑ P. Salvatore Farí, CM [...] Read more...
12. novembra 2025Katechézy v jubilejnom roku – Ruky pre chlieb P. Salvatore Farì, CM V ústrety Jubileu 2025/1 Modlitba chudobných Svetový deň chudobných – počuť modlitbu, učiť sa od chudobných, rásť v láske V roku 2017 pápež František ustanovil Svetový deň chudobných, ktorý mal byť odpoveďou celej Cirkvi na volanie chudobných, trpiacich marginalizáciou, útlakom, násilím, mučením, väzením a vojnami, zbavených slobody a dôstojnosti, nevedomých a negramotných, zasiahnutých zdravotnými problémami a nedostatkom práce, obchodovaných a zotročovaných, žijúcich v exile a biede. Cieľom bolo, aby si chudobní nemysleli, že ich volanie zostáva bez odozvy. Témy jednotlivých ročníkov 2017: Milujme, nie slovami, ale skutkami 2018: Tento chudobný volal a Pán ho vyslyšal 2019: Nádej chudobných nikdy nezahynie 2020: Vystri ruku k chudobnému 2021: Chudobných budete mať vždy medzi sebou 2022: Pre vás sa Kristus stal chudobným 2023: Neodvracaj tvár od nikoho, kto je chudobný „Modlitba chudobných vystupuje k Bohu“ (Sir 21, 5) Dňa 13. júna 2024, na liturgickú spomienku sv. Antona Paduánskeho, patróna chudobných, adresoval pápež František univerzálnej Cirkvi posolstvo k VIII. Svetovému dňu chudobných s názvom: Modlitba chudobných vystupuje k Bohu. Biblický text zdôrazňuje, že chudobní majú v Božom srdci privilegované miesto – natoľko, že tvárou v tvár ich utrpeniu je Boh „netrpezlivý“, kým im neurobí spravodlivosť. Nikto, absolútne nikto, nie je vylúčený z jeho srdca! Svetový deň chudobných pozýva každého, aby načúval modlitbe chudobných, uvedomoval si ich prítomnosť a potreby. Načúvať znamená stať sa ich učeníkmi – áno, môžeme sa učiť od chudobných. V kultúre, ktorá dáva na prvé miesto bohatstvo a často obetuje dôstojnosť človeka na oltár materiálnych statkov, chudobní idú proti prúdu a zdôrazňujú, že podstatné pre život je niečo iné. „Drobnosti lásky“ na ceste k Jubileu 2025 Pápež František pozýva venovať pozornosť drobnostiam lásky v každodennej vernosti: zastaviť sa, priblížiť sa, venovať trochu pozornosti, úsmev, pohladenie, slovo útechy… Prítomnosť, ktorá počúva. Úsmev a slovo, ktoré pozdvihujú. Gestá, ktoré vracajú dôstojnosť. Modliť sa s chudobnými „Musíme si osvojiť modlitbu chudobných a modliť sa spolu s nimi. Najväčšou diskrimináciou, ktorú chudobní trpia, je nedostatok duchovnej starostlivosti… Preferenčná voľba pre chudobných sa musí predovšetkým premietnuť do privilegovanej a prioritnej duchovnej starostlivosti.“ Väčšina chudobných má zvláštnu otvorenosť pre vieru; potrebujú Boha a nemôžeme im odoprieť jeho priateľstvo, požehnanie, jeho Slovo, slávenie sviatostí a cestu rastu vo viere. Ruky pre modlitbu Obraz „Muž v modlitbe“ od bosnianskeho umelca Safeta Zeca zobrazuje človeka, ktorý práve v modlitbe nachádza svetlo a nádej v temnote. Tento vizuálny motív možno doplniť biblickým obrazom uzdravenia hluchonemého muža (Mk 7, 32–37): Ježiš povedal: „Effeta“ – Otvor sa! V Ježišovi, pravom Bohu a pravom človeku, vedie pozornosť voči núdznemu k obráteniu sa na Otca; a spoločenstvo s Otcom podnecuje Ježiša k jedinečnej pozornosti voči konkrétnym situáciám človeka. Vzťah k človeku nás vedie k Bohu a vzťah k Bohu nás vracia k blížnemu. Vincent de Paul: medzi službou a modlitbou Vincent, dotknutý blízkosťou k chudobným, hľadel na nich pohľadom milosrdnej lásky, zjaveným v Ježišovi. Chudobní sa stali najcitlivejším bodom jeho svedomia. „Cítil a veril, že skutočne, bez metafory, bol žobrák, otrhaný človek, jeho bratom… považoval ich za svojich ‘pánov a majstrov’.“ Každý chudobný je tvár plná histórie – tvár, ktorú treba dešifrovať a milovať s nehou a srdečnosťou. Vincent v pravidlách Ženskej charity učil službe, ktorá je zároveň nežná, praktická i modliaca sa. „Neustále oddaný modlitbe… vždy mal Boha prítomného vo svojej mysli… ‘Vždy mám Boha pred očami, lebo je po mojej pravici, aby som sa nezakolísal.’“ Záver Nech nám Pán udelí schopnosť stále intenzívnejšej modlitby, aby sme upevnili náš osobný vzťah s Bohom Otcom, rozšírili srdcia pre potreby tých, ktorí sú okolo nás, a zakúsili krásu byť „bratmi v Synovi“, aby sme budovali bratstvo a sociálne priateľstvo. Rím, 7. október 2024Liturgická spomienka na Preblahoslavenú Pannu Máriu Ružencovú Hore ↑ P. Salvatore Farí, CM [...] Read more...
11. novembra 2025IX. Svetový deň chudobných: Vincentínska rodina – znak nádeje a misie počas Jubilea 2025 (Rím, november 2025)Po intenzívnom období príprav, do ktorého sa zapojila celá Misijná spoločnosť sv. Vincenta de Paul, sa Jubileum pri príležitosti 400. výročia jej založenia predstavuje ako čas hlbokej duchovnej obnovy a záväzku voči najchudobnejším. Spoločnosť, ktorú založil sv. Vincent de Paul, a celá Vincentínska rodina sa pripravujú prežiť mimoriadne významný týždeň v rámci IX. Svetového dňa chudobných. Jedným z najvýraznejších znakov tohto záväzku je jubilejný projekt „13 domov“, ktorý podporuje Aliancia Famvin s ľuďmi bez domova (FHA).Kampaň „13 domov“ už zmenila život 11 030 ľuďom na piatich kontinentoch a vyvrcholí púťou do Ríma v dňoch 9. – 17. novembra 2025, na ktorej sa zúčastnia aj prijímatelia pomoci z ôsmich krajín. Medzi nimi bude aj peruánsky projekt „Villa San Vicente“, ktorý v roku 2019 požehnal dnešný pápež Lev XIV., keď bol ešte biskupom v Chiclayu. Projekt naďalej slúži migrantom a ľuďom bez domova. Dňa 16. novembra 2025, počas IX. Svetového dňa chudobných, sa tieto rodiny stretnú so Svätým Otcom Lev XIV., ktorý im odovzdá 13 bronzových kľúčov, predtým požehnaných pápežom Františkom. Kľúče, vysoké 30 cm, vytvoril kanadský umelec Timothy Schmalz a symbolizujú otvorenie sa dôstojnému budúcnu. Predstavujú viac než 130 projektov v 79 krajinách, v rámci ktorých bolo od roku 2018 postavených 2 786 domov a pomoc získalo viac ako 11 000 ľudí. Jubileum pretavené do skutkov lásky: obed s chudobnými Medzi iniciatívami, ktoré Misijná spoločnosť a Vincentínska rodina uskutočňujú v duchu služby chudobným, vyniká aj jubilejný obed. Generálny predstavený Misijnej spoločnosti p. Tomaž Mavrič, v mene všetkých vincentínskych misionárov sveta, ponúkne obed pre 1 300 chudobných, ktorých pozval pápež Lev XIV.. Uskutoční sa v Aule Pavla VI. ako konkrétny prejav lásky v rámci 400. jubilea. Obed pripraví spoločnosť L. Perrotta Catering & Events Napoli-Londra a pri stoloch bude obsluhovať 70 vincentínskych misionárov z Talianska, Španielska, Írska, USA, Panamy, Ukrajiny, Slovinska, Slovenska, Eritrey, Madagaskaru, Blízkeho východu, Portugalska a Poľska, spolu so 130 členmi Vincentínskej rodiny z Talianska, Španielska, Libanonu, Ukrajiny, Írska, Chorvátska a Slovinska. Na organizácii obeda sa podieľajú viaceré subjekty: James Ross Collection z Piacenzy zabezpečí mikiny a tričká, spoločnosť Tecnomeeting dodá stoly, skupina Iani poskytne obrusy, sieť Supermercati Piccolo zo Sant’Anastasie (NA) daruje dezerty, a spoločnosť Cherubini sa postará o technickú podporu pri inštalácii kuchýň. Vďaka Nadácii Nova Opera ETS bude obed sprevádzať hudobný program s klasickými dielami neapolskej tradície v podaní 100 mladých ľudí z neapolského predmestia Rione Sanità. Sú účastníkmi projektov Sanitansamble a Tornà a Cantà, ktoré mladým ponúkajú bezplatné umelecké a sociálne vzdelávanie prostredníctvom hudby – ako cestu rastu, prekonania prekážok a profesijného začlenenia. Na záver obeda rozdá Vincentínska rodina z Talianska všetkým hosťom „Batoh svätého Vincenta“, ktorý bude obsahovať potraviny a hygienické potreby. Pri príležitosti Svetového dňa chudobných sa misionári a členovia Vincentínskej rodiny pripravia aj modlitbovým stretnutím, ktoré povedie p. Tomaž Mavrič v provinciálnom dome vincentínskych misionárov v Taliansku. Jubileum aktívnej nádeje IX. Svetový deň chudobných, v srdci Jubilejného roku 2025, chce byť pre vincentínsku charitu živým svedectvom viery, ktorá sa stáva službou a misiou, prinášajúcou nádej tým, ktorí ju najviac potrebujú. Od domov postavených pre bezdomovcov až po chlieb zdieľaný pri stole so Svätým Otcom, Vincentínska rodina obnovuje svoj záväzok kráčať spolu s chudobnými ako „pútnici nádeje“ vo svete – zvlášť počas tohto jubilea. [...] Read more...
10. novembra 2025Ľudové misie vo farnosti Nový Jičín Páter Wons, salvatorián z Poľska, ktorého si veľmi vážim a ktorého duchovné cvičenia vedené formou lectio divina ma už neraz hlboko oslovili, raz povedal: „Našim cieľom nie je vytrhávať staré stromy, ale pomaly sadiť nové.“ Myslím si, že práve tento obraz veľmi dobre vystihuje poslanie ľudových misií. Neprichádzame do farností preto, aby sme ľuďom ukazovali ich chyby, ale aby sme im pomohli uvidieť krásu a novotu, ktorú ponúka Kristus. Lebo s ním sú možné nové začiatky – aj vtedy, keď je náš život akokoľvek zamotaný či zdanlivo stratený. Vždy je to možné. Našim cieľom nie je vytrhávať staré stromy, ale pomaly sadiť nové. Ľudové misie vo farnosti Nový Jičín sme začali pripravovať ešte vo februári, spolu s otcom Alojzom Šeligom CM. Počas príprav však nastala zmena: otec Alojz sa stal farárom v Lošticiach, a tak do misijného tímu v Českej republike pribudol nový spolubrata – otec Miroslav Vaľko CM, ktorý k nám do Loštíc prišiel z Bratislavy, kde pôsobil štyri roky. Farnosť Nový Jičín patrí do Ostravsko-opavskej diecézy a na ľudové misie nás pozval pán farár Vojtěch Janšta. Začali sa 19. septembra a skončili na sviatok svätého Václava – 28. septembra 2025. Pre mňa osobne boli tieto misie veľkým povzbudením. Program bol síce náročný – spovedalo sa už od šiestej ráno – no veľmi silno som cítil, že som nesený modlitbami farníkov. Tí sa totiž schádzali už o piatej ráno spolu s kaplánom, aby pred Sviatosťou oltárnou prosili za požehnanie celého tohto diela.Za tento modlitbový sprievod chcem zo srdca poďakovať – ešte nikdy som sa na misiách nestretol s takou iniciatívou. Ďakujem aj za úprimné sväté spovede. Samozrejme, nemôžem hovoriť o ich obsahu 😊, ale mal som silný dojem, že farníci úprimne hľadajú odpovede pre svoj život a veria, že práve cez misionára môže k nim prehovoriť Boh.Vždy hovorím, že najväčšou odmenou pre kňaza vo spovednici je pohľad na kajúcnika, ktorý odchádza s úsmevom na tvári. K farnosti Nový Jičín patria aj filiálky Šenov a Kunín, kde prebiehal program podľa možností. Nesmie sa zabudnúť ani na časť mesta Žilina – nie slovenskú, ale tú, ktorá patrí k Novému Jičínu. Aj tam sme mali sväté omše ráno i večer, jednu dokonca v miestnom penzióne. Veľmi pekným zážitkom bol večer chvál hudobnej skupiny Adoráre z Valašských Klobouk, ako aj vystúpenie skupiny Alfa Štramberk, ktorá spracovala život svätej Terézie z Lisieux.Na misiách nám s veľkou láskou pomáhali aj sestry vincentky – sestra Gabriela Ostřížová DKL z Mendryky a sestra Magdalena Koscelanská DKL z Hradca Králové. Ďakujem všetkým otcom za pozvanie a za starostlivosť, vďaka ktorej sme na fare mohli načerpať nové sily.Keď sa ma pýtali, čo ma na týchto misiách najviac oslovilo, nevedel som odpovedať jednou vetou. Ale najhlbšie sa ma dotýkalo ticho po kázni. To ticho, ktoré zostalo, mi bolo znakom, že ľudia skutočne načúvali.A práve v tom tichu sa dalo vnímať osobné otvorenie sa Božiemu slovu, ktoré zaznievalo cez naše ústa. Verím, že kto sa naučí načúvať Bohu, ten sa v živote nikdy nestratí.Ďakujem za tento čas, za každé stretnutie i slovo – a dúfam, že sa o rok opäť uvidíme. Nech je Bohu chvála za všetko, čo počas týchto misií vykonal. Za Český misijný tím Misijnej spoločnosti Páter Ján jakubovič, CM Foto [...] Read more...
8. októbra 2025Ján Havlík nás učí vytrvať a deliť sa o život s druhými Uplynul rok od blahorečenia mladého seminaristu Jána Havlíka, ktorý aj v ťažkých podmienkach väzenia zostal verný svojmu povolaniu a dokázal prinášať nádej iným. Pri tejto príležitosti sme sa rozprávali s provinciálom Misijnej spoločnosti sv. Vincenta de Paul na Slovensku P. Tomášom Brezánim CM o radosti i význame tohto jubilea, o odkaze nového blahoslaveného pre dnešnú dobu a o tom, ako jeho svedectvo posilňuje celé spoločenstvo vincentínov aj veriacich na Slovensku. Ako vnímate odkaz Jána Havlíka pre súčasných členov Misijnej spoločnosti a pre veriacich na Slovensku? Pýtali sme sa otca provinciála P. Tomáša Brezániho. „Ako veľmi aktuálny. Misijná spoločnosť v tomto roku prežíva 400 výročie svojho založenia. No a blahorečenie bolo pre nás všetkých neuveriteľnou prípravou aj na toto jubileum. Ani nie tak po tej technickej stránke, ako skôr po obsahovej. Ani sme si nemohli priať a dostať lepší príklad pre povzbudenie v našej každodennej službe, ako príklad oduševnenia, mimoriadneho nasadenia a vernosti mladého seminaristu, nášho spolubrata. Janko je pre nás obrovským príkladom a verím, že aj mocným orodovníkom v nebi.  Cirkev na Slovensku už dostala viacerých blahoslavených, no a každý prišiel na scénu v tom správnom čase, aby nám niečo pripomenul. Janko prišiel ako povzbudenie do našej spoločnosti, ktorá je rozdelená, ktorá hľadá svoju hodnotovú orientáciu, kde sa stráca zmysel pre slušnosť, spravodlivosť, vďačnosť, úctu… Kde žiaľ mnohí myslia len na seba a tí druhí sú im neraz ľahostajní. No aj napriek tomu je okolo nás stále veľa poctivých, radostných, úprimne žijúcich a hlboko veriacich ľudí. Janko ani vo väzení, pri tvrdej fyzickej práci, pri kontakte s toľkou bolesťou, surovosťou a beznádejou nezabudol vidieť dobro ukryté v srdci človeka. Bol ochotný pomáhať, aj keď to bolo nebezpečné. Aj do tmy jáchymovských lágrov prinášal božie svetlo. Nevzdal to, bol nielen verný, ale aj odhodlaný vytrvať. Jeho posolstvo je jasné, len sa ním inšpirovať.“Aký vplyv malo jeho blahorečenie na spoločenstvo vašej kongregácie a na prácu misií? Myslím, že nás ešte viac spojilo. Znova sme si uvedomili, že keď máme snahu pracovať spolu, dokážeme toho viac a vieme zvládnuť aj tie náročnejšie veci. V uplynulom období sa o Misijnej spoločnosti a Jankovi Havlíkovi veľa hovorilo, písalo, vznikli krásne dokumenty aj relácie, fotky, piesne i básne. To nebola akási lacná reklama našej práce, či jeho života, ale výsledok Božieho pôsobenia v nás a cez nás, a to aj napriek našej slabosti, neschopnosti a hriešnosti.  Môžete nám priblížiť, ako sa spoločenstvo pripravovalo na slávnostný obrad pred rokom a aké boli najpamätnejšie momenty? Snažili sme sa do príprav slávnosti angažovať celú vincentskú rodinu. Konkrétne v nejakej zverenej oblasti, ale zvlášť aj v duchovnej príprave. Podarilo sa nám spojiť deväť dní pred slávnosťou blahorečenia v modlitbe deviatnika, ktorý prebiehal na miestach kde pôsobíme, tak  doma ako aj v zahraničí. Tak sme chceli predstaviť prácu mladých i sestier, angažovaných laikov i nás kňazov. Bola to krásna prezentácia charizmy sv. Vincenta, ktorou sa inšpiroval aj Janko Havlík. Silným momentom prípravy bolo pečatenie relikviára v kaplnke provinciálneho domu v Bratislave, ako aj modlitba v katedrále sv. Martina spolu s otcom arcibiskupom. Krásna bola piatková sv. omša s otcom biskupom Jozefom Haľkom, za účasti generálneho otca a delegácie zo zahraničia, s mladými zo Združenia mariánskej mládeže a s programom a adoráciou pre mladých. Deň blahorečenia bol sám o sebe mimoriadny, so silným momentom odhalenia obrazu a prinesením relikvií, ale aj popoludňajším programom a modlitbou ruženca s vincentskou rodinou v bazilike. No a záver v nedeľu v Bratislave spolu s otcom arcibiskupom Stanislavom Zvolenským bol silný tým, že relikviár prišiel do kostola sv. Vincenta, kde Janko našiel pri svojich bratoch svoj „nový domov“ a kde k nemu môžu prísť všetci, ktorých oslovil.   Akú úlohu zohrávajú relikvie Jána Havlíka v duchovnom živote členov spoločnosti a farností, kde pôsobíte?  Relikvie sú vždy určené k verejnej úcte, nie sú súkromným vlastníctvom nikoho z nás. Sú umiestnené v našich kostoloch, či kaplnkách a pozývajú k modlitbe. Nás i tých, ktorí k nám prichádzajú. Sú viditeľným dôkazom božieho pôsobenie v živote človeka. Sú pozvaním, aby sme aj my boli boží, napriek tomu, že sme len pominuteľní ľudia. Sú silnou prítomnosťou blahoslaveného či svätého – fyzickou v tom malom kúsku kosti, či odevu, ale zvlášť duchovnou – v svedectve života, posolstve, blízkosti. Pre mňa osobne je to uvedomenie si, že Janko je tu s nami, zverujem mu mnohé úmysly, aj ťažké veci, ktoré potrebujem riešiť. Stal sa mi starším bratom, ktorého som síce osobne nepoznal, ale viem, že je pri mne a pomáha mi.  Čo by ste odporučili mladým ľuďom, aby nasledovali príklad Jána Havlíka vo svojom každodennom živote a viere? Aby sa nesnažili nikoho, dokonca ani jeho kopírovať, ale boli sami sebou. Aj svätí a blahoslavení majú „len inšpirovať“ k tomu, aby sme žili naplno svoj život, lebo sme boli stvorení ako originál. Každý máme inú cestu k Bohu, aj k svätosti. Je skvelé, že nám oni pomáhajú k niečomu sa nadchnúť. V Jankovom prípade to pre mladých môže byť jeho rozhodnosť vykročiť za svojím povolaním a vytrvať v tomto rozhodnutí. Jeho ochota prijať aj to, čo nemal v pláne a v konkrétnosti každej chvíle dokázať svoju lásku k Bohu aj k ľuďom. Alebo túžba pomôcť tým, ktorí nevládzu ani to, čo vládzem ja, ochota podeliť sa, zdieľať svoj život s druhými. Zvlášť dnes pre mladých aktuálne zdieľanie – ale nie len statusov na sociálnych sieťach, ale zdieľanie skutočnej blízkosti, záujmu, skúseností…    Páter provinciál Tomáš Brezáni, CM [...] Read more...
8. októbra 2025Ľudové misie vo farnosti Vrútky Prvou farnosťou v Jubilejnom roku 2025, kde konali ľudové misie kňazi Misijnej spoločnosti sa stali Vrútky. Misie prebiehali od soboty 22. marca do nedele 30. marca 2025 s výzvou: „Poď prehĺbiť svoju vieru!“  Misijný tím tvoril P. Pavol Noga, CM a P. Peter Majerčík, CM. Pri spovedaní pomáhali spolubratia: P. František Honíšek, CM, P. Alojz Šeliga, CM, a P. Ľuboš Kaščák, CM. Okrem kňazov boli prítomní aj kandidáti Misijnej spoločnosti a na misie prichádzali aj Dcéry kresťanskej lásky z komunity Martin. Ako prebiehali Samotné misie predchádzala aj výborná propagácia, ktorá prebiehala na viacerých úrovniach a zapojili sa do nej farníci rôznych vekových skupín z miestnej farnosti. A tak azda každý Vrútočan si mohol všimnúť niektorí z troch billboardov, či iných propagačných nosičov, ktoré pozývali na misie po celom meste. Mladí sa spolu s miestnym pánom farárom, vdp. Jaroslavom Dekanom a Pátrom Pavlom Nogom, CM zapojili aj do propagácie ľudových misii prostredníctvom farského webu a sociálnych sieti formou krátkych pozývacích videí. Týždeň pred misiami do farnosti zavítali členovia Misijného tímu, aby ľudí pozvali pri sv. omšiach s predmisijnými kázňami. Súčasťou misijného programu vo Vrútkach boli osvedčené aktivity Misijného tímu. Ranné i večerné sväté omše s misijnými kázňami a od pondelka do stredy aj sväté omše za účasti detí. Okrem toho misionári navštívili Katolícku základná škola s materskou školou Antona Bernoláka v Martine, kam dochádza viacero detí z Vrútok, pána primátora mesta Vrutky, Mgr. Branislava Zacharidesa a neobišli ani dva domovy dôchodcov.Sestry Vincentky počas týždňa navštívili starých a chorých farníkov, aby im poonmohli sa pripraviť na generálnu svätú spoveď a návšštevu misionárov počas piatkového predpoludnia. Kandidáti zas vypomáhali pri všetkom, čo bolo potrebné a bolo vidieť, že medzi mladými sa cítia ako ryba vo vode. Misie gradovali obnovou manželských sľubov v piatok, po ktorej nasledovala krížová cesta ulicami mesta. V sobotu ráno bol témou životný príklad bl. Janka Havlíka, misionára vernosti v povolaní a večer téma o Panne Márií, ktorú uviedli miestne deti krátkym divadielkom o zjavení Panny Márie sv. Kataríne Laboure. Ľudové misie vyvrcholili na Štvrtú pôstnu nedeľu – Laetare, kedy po dopoludňajších sv. omšiach nasledoval oficiálny záver misií s ďakovnou adoráciou, spevom Te Deum a „vrátením“ kľúčov od farnosti do rúk vdp. Jaroslava Dekana, po ktorom nasledoval „bonusový“ program v podobe muzikálu Predobraz, ktorý odohrali mladí prevažne zo Združenia mariánskej mládeže na pozvanie Misíjneho tímu a farnosti Vrútky. Za Slovenský misijný tím Misijnej spoločnosti Páter Peter Majerčík, CM Foto [...] Read more...
27. septembra 2025Posolstvo pápeža Františka k 400. výročiu Misijnej spoločnosti [...] Read more...
17. júla 2025Nový dokument o blahoslavenom Jankovi Havlíkovi Drahí priatelia,Misijná spoločnosť sv. Vincenta de Paul na Slovensku prináša výnimočný dokumentárny film o príprave blahorečenia blahoslaveného Jána Havlíka – muža odvahy, viery a obety. Film je dostupný ZDARMA – no ak nás chcete podporiť symbolickým príspevkom (napr. 10 €), pomôžete nám pokryť náklady a šíriť úctu k tomuto výnimočnému svedkovi viery. Vo filme vystupujú významné osobnosti ako: Kardinál Marcello Semeraro Arcibiskup Mons. Stanislav Zvolenský Sestra Jána Havlíka – Mária Tokošová…a mnohí ďalší, ktorí boli súčasťou tejto historickej udalosti. Počas 32 minút uvidíte aj dosiaľ nezverejnené zábery z exhumácie, tvorby relikviára a ďalšie silné momenty príprav blahorečenia. Podporte nás prosíme IBAN: SK07 0900 0000 0052 1257 3655 SWIFT: GIBASKBX Poznámka: dokument HAVLIK https://youtu.be/W8HLikxrNo8 [...] Read more...
29. apríla 202575. výročie Akcie Kláštory – Kostol sv. Vincenta de Paul, Bratislava Konfederácia politických väzňov Slovenska v spolupráci s Misijnou spoločnosťou sv. Vincenta de Paul si 11. apríla 2025 pripomenuli 75. výročie Akcie Kláštory pri pamätnej tabuli väznených vincentínov pred Farským kostolom sv. Vincenta de Paul v Bratislave – Ružinove. Toto miesto bolo zvolené preto, že na kostole je umiestnená pamätná tabuľa vincentínov, ktorí sa stali obeťami Akcie K. Traja z nich prežili záver života v priľahlom provinciálnom dome CM a v kostole sa nachádza aj relikviár blahoslaveného Jána Havlíka, jednej z obetí tejto represívnej akcie. https://youtu.be/1of9K6q5UZ4 Program sa začal zazvonením zvonu vo veži kostola na pamiatku obetí a kladením vencov k pamätnej tabuli za asistencie Čestnej stráže a Vojenskej hudby OS SR. Vence položili štátny tajomník Ministerstva obrany SR Martin Vojtašovič, apoštolský nuncius v SR Mons. Nicola Girasoli, zástupca rakúskeho veľvyslanca Michael Karning, trnavský arcibiskup Mons. Ján Orosch, zástupca Ústavu pamäti národa Patrik Dubovský a členovia Predsedníctva KPVS Peter Sandtner a Branislav Borovský. Po štátnej hymne SR privítal hostí predseda KPVS Peter Sandtner a slávnostný príhovor predniesol štátny tajomník Martin Vojtašovič, ktorý zároveň odovzdal Pamätné medaily ministra obrany SR trom bývalým príslušníkom PTP. Ocenenie získal bývalý klerik Spoločnosti Božieho Slova a dlhoročný organista Štefan Zamiška, in memoriam bývalý študent Spoločnosti Ježišovej Imrich Volek, ktorého medailu prevzal jeho syn Peter Volek, kňaz Banskobystrickej diecézy, a in memoriam bývalý novic Spoločnosti Božieho Slova Marián Kolník, ktorý sa ako 81-ročný vdovec stal kňazom a jeho medailu prevzala dcéra Miriam Kolníková. https://youtu.be/ikpQfj57was Za ocenených sa prihovorili Štefan Zamiška a Peter Volek. Následne P. Sandtner, B. Borovský a M. Vojtašovič zablahoželali k 95. narodeninám dvom prítomným obetiam Akcie K, Štefanovi Zamiškovi a saleziánovi donovi Vojtechovi Zemanovi, SDB. V ďalšej časti programu výkonný sekretár Konferencie biskupov Slovenska Ivan Ružička prečítal vyhlásenie KBS k 75. výročiu Akcie K, po ktorom trnavský arcibiskup Mons. Ján Orosch predniesol svedectvo o vincentínoch – obetiach Akcie K a politických väzňoch, ktorých mená sú uvedené na pamätnej tabuli. Na záver prítomných pozdravil apoštolský nuncius Mons. Nicola Girasoli. Slávnosť vyvrcholila v interiéri kostola sv. Vincenta, kde provinciál Misijnej spoločnosti sv. Vincenta de Paul P. Tomáš Brezáni, CM predstavil symboliku relikviára blahoslaveného Jána Havlíka a Mons. Ján Orosch predniesol modlitbu k tomuto mučeníkovi. [...] Read more...
4. marca 2025Svätý Vincent de Paul a svätý Jozef – Inšpirácie pre náš život Marec je mesiacom svätého Jozefa, ktorý je v kresťanskej tradícii vzorom spravodlivosti, pokory a oddanosti Bohu. Zároveň je vhodné pripomenúť si aj svätého Vincenta de Paul, ktorý svojím životom a dielom ukázal nesmiernu lásku k blížnym a nezištnú službu chudobným. Svätý Vincent de Paul – Apoštol lásky a služby Svätý Vincent de Paul (1581 – 1660) bol francúzsky kňaz, ktorý sa zasvätil službe chudobným, sirotám a chorým. Bol zakladateľom Misijnej spoločnosti (vincentínov) a spolu so sv. Lujzou de Marillac založil aj Spoločnosť dcér kresťanskej lásky. Jeho práca a obetavosť sa stali základom modernej charitatívnej činnosti. Vincent veril, že služba druhým je najvyšším prejavom lásky k Bohu. Učil, že kresťanská láska sa nesmie prejavovať len slovami, ale predovšetkým skutkami. Preto sa staral o chudobných, vzdelával kňazov a povzbudzoval ľudí k súcitu a skutkom milosrdenstva. Jeho dedičstvo žije dodnes prostredníctvom mnohých charitatívnych organizácií po celom svete. Svätý Jozef – Ochranca Cirkvi a rodín Svätý Jozef, pestún Pána Ježiša a ženích Panny Márie, je jedným z najvýznamnejších svätcov v kresťanstve. Bol spravodlivým a pracovitým mužom, ktorý sa v tichosti staral o svoju rodinu a dôveroval Božej prozreteľnosti. Sväté písmo nám neodovzdalo žiadne jeho slová, no jeho činy hovoria jasnou rečou. Bol mužom viery, ktorý bez otázok prijal Boží plán. Chránil Pannu Máriu a Ježiša pred nebezpečenstvami a stal sa vzorom otcovstva, pokory a poslušnosti Bohu. Cirkev si ho uctieva ako patróna rodín, robotníkov a univerzálnej Cirkvi. Svätý Jozef je príkladom pre všetkých mužov, otcov a pracujúcich, aby svoje povolanie žili s dôverou v Boha a láskou k svojim blízkym. Spojenie oboch svätcov – Láska a služba Hoci svätý Vincent de Paul a svätý Jozef žili v rôznych obdobiach, ich životy spája spoločný duch služby a lásky. Svätý Vincent ukázal, že najväčšou službou Bohu je pomoc núdznym, a svätý Jozef nám pripomína, že vernosť, pracovitý život a starostlivosť o rodinu sú tiež formou svätosti. Obaja svätci sú veľkými vzormi pre kresťanov, pretože nám ukazujú dve cesty k svätosti, ktoré sa však vzájomne dopĺňajú – aktívnu charitatívnu službu a tiché, verné plnenie každodenných povinností. Vincent de Paul sa obetoval pre chudobných a svojou prácou budoval Božie kráľovstvo medzi ľuďmi. Svätý Jozef sa zas staral o Svätú rodinu, bol jej ochranným štítom a skrytým sluhom Božieho plánu. Oboch spája hlboká pokora, dôvera v Boha a neochvejná láska k blížnym. V tomto mesiaci svätého Jozefa môžeme čerpať inšpiráciu z oboch svätcov. Nech sú pre nás vzorom v tom, ako žiť vieru skutkami, pomáhať blížnym a dôverovať Božej prozreteľnosti. Každý z nás môže nasledovať ich príklad vo svojom živote – či už starostlivou prácou pre rodinu a komunitu, alebo aktívnou pomocou tým, ktorí to najviac potrebujú. Zároveň sme pozvaní byť otvorení pre chudobných, vedome sa zriekať nadbytku a deliť sa s tými, ktorí sú v núdzi. Pôstne obdobie je výnimočnou príležitosťou očistiť svoje srdce, prehĺbiť svoju vieru a praktizovať skutky lásky, aby sme mohli lepšie nasledovať Krista po vzore týchto dvoch veľkých svätcov. Modlitba k svätému Jozefovi Slávny patriarcha svätý Jozef, ochranca duchovného života, ty si prežil svoj život s Ježišom a pre Ježiša! Teba si Boh vyvolil za otca Svätej rodiny a všetky rehoľné spoločenstvá ťa uctievajú ako svojho ochrancu. Aj my, Dcéry Božskej Lásky prichádzame k tebe a prosíme ťa, aby si nás i naďalej ochraňoval tak ako v čase založenia Kongregácie. Daj, nech kandidátky a postulantky rastú v milosti. Novickám daruj veľkú túžbu po svätosti. Vypros im milosť, aby využívali všetky prostriedky, ktoré k nej vedú a aby odstraňovali prekážky na ceste k dokonalosti. Vypros sestrám, ktoré zložili sväté sľuby a pracujú v apoštoláte čnosti a milosti, aby vedeli správne zaobchádzať s ľuďmi, rovnako ako ty, keď si sa staral o Svätú rodinu v Nazarete. Nakoniec, Svätý Jozef, spravodlivý a verný muž, ťa naliehavo prosíme, aby si ochraňoval našu Kongregáciu Dcér Božskej Lásky rovnako ako dieťa Ježiša, ktorého si zachránil z rúk Herodesa. Ochraňuj nás pred mocnosťami temnoty a nedovoľ, aby v nás vyhasol oheň tvojej lásky. Amen. Modlitba pápeža Leva XIII. k svätému Jozefovi [...] Read more...
24. februára 2025Katechézy v jubilejnom roku – Ruky pre chlieb Pútnici nádeje: Cesta k svätému roku 2025 Po veľkom jubileu roku 2000, ktoré so svätým Jánom Pavlom II. uviedlo Cirkev do tretieho tisícročia jej dejín, sme prežili mimoriadne jubileum milosrdenstva (8. december 2015 – 20. november 2016), ktoré vyhlásil pápež František. Toto jubileum nám umožnilo znovu objaviť moc a nežnosť milosrdnej Otcovej lásky, aby sme sa aj my sami stali jej svedkami. Nedávnejšie, 11. februára 2022, napísal pápež František list monsignorovi Rinovi Fisichellovi, predsedovi Pápežskej rady na podporu novej evanjelizácie, v ktorom mu zveril úlohu „nájsť správny spôsob, ako pripraviť a sláviť svätý rok 2025 s intenzívnou vierou, živou nádejou a aktívnou láskou.“ P. Salvatore Farì, CM V ústrety Jubileu 2025/1 Skúsenosť pandémie Covid-19, ktorá „zmenila náš spôsob života, a v našich dušiach miestami vyvolala pochybnosti, strach a zmätok,“ môže byť podľa Františka prekonaná „do tej miery, do akej konáme s aktívnou solidaritou,“ udržiavajúc horieť pochodeň nádeje. „Nadchádzajúce jubileum,“ píše pápež, „môže veľmi pomôcť obnoviť atmosféru nádeje a dôvery ako znak nového zrodenia, ktoré všetci pociťujeme ako naliehavé.“ Tu prichádza motto: Pútnici nádeje. „Všetko toto bude možné, ak dokážeme znovu objaviť zmysel univerzálneho bratstva, ak nezavrieme oči pred tragédiou rozmáhajúcej sa chudoby, ktorá bráni miliónom mužov, žien, mladých ľudí a detí žiť dôstojným spôsobom života. Myslím najmä na mnohých utečencov, ktorí sú nútení opustiť svoje krajiny. Nech sa počas prípravy na jubileum, ktoré podľa biblického mandátu obnovuje všetkým prístup k plodom zeme, ozývajú hlasy chudobných.“ Po roku 2023, ktorý bol venovaný reflexii nad dokumentmi a ovocím Druhého vatikánskeho koncilu, sa rok 2024 nesie v znamení modlitby – veľkej „symfónie“ modlitby, ktorá sa pretavuje do solidarity a zdieľania každodenného chleba, čím sa modlitba Otče náš stáva programom nášho života. V roku 2025 vincentínski misionári oslávia aj štyristé výročie založenia Misijnej spoločnosti. Na tento cieľ sa pripravujeme modlitbou a oddanosťou misii, aby sme revitalizovali tri dimenzie našej vincentínskej spirituality, ako nám pripomína generálny predstavený, P. Tomaž Mavrič: • Prorocká dimenzia, ktorá vychádza z milosti Božieho Ducha „nad nami“, vedie nás k počúvaniu volania chudobných a k ochote pomáhať;• Synodálna dimenzia, ktorá prekonáva individualizmus a podporuje spoločnú cestu a činnosť;• Misionárska dimenzia, ktorej autenticita pramení z hlbokej spirituality, intenzívneho spoločenstva, blízkosti a priateľstva s Ježišom. Pre všetkých je rok 2025 „rokom Pánovej milosti“, v ktorom budeme Bohu ďakovať za milosti udelené všetkým veriacim prostredníctvom jubilea, a zároveň sa budeme usilovať dobre pripraviť, aby sme ich dokázali prijať. Táto cesta je sprevádzaná etapami smerujúcimi k svätému roku – cestou, ktorú kráčame spoločne, aby sme si znovu uvedomili, že sme všetci sinodoi – spoločníci na ceste, synodálni pútnici. Nádej nesklame „Spes non confundit“ – „nádej nesklame.“ Týmito slovami apoštola Pavla (Rim 5, 5) predstavil pápež František 9. mája 2024 bulu oznamujúcu riadne jubileum roku 2025. Toto jubileum má byť príležitosťou pre všetkých, najmä pre tých, ktorí sú plní skepticizmu a pesimizmu, oživiť nádej, ktorá je podopieraná Božou láskou. Pápež František píše, že nádej sa rodí z lásky a je založená na láske, ktorá pramení zo srdca Ježiša prebodnutého na kríži. Čnosťou úzko spojenou s nádejou je trpezlivosť. V sociálnom kontexte, kde sa ponáhľanie stalo konštantou a kde priestor a čas nahrádza „tu a teraz“, sme povolaní znovuobjaviť trpezlivosť chápanú ako schopnosť čakať s dôverou, pričom nezabúdame na trpezlivosť, ktorú má Boh s nami. Z tohto prepojenia nádeje a trpezlivosti jasne vyplýva, že kresťanský život je cestou hľadania zmyslu života. Nie náhodou je púť základným prvkom každého jubilejného obdobia. Riadne jubileum roku 2025 sa začne 24. decembra 2024 otvorením Svätej brány v Bazilike svätého Petra vo Vatikáne. Skončí sa 6. januára 2026 a pripraví nás na ďalšie dôležité výročie pre všetkých kresťanov – dvetisíce výročie vykúpenia, ktoré sa uskutočnilo skrze utrpenie, smrť a zmŕtvychvstanie Ježiša Krista, ktoré budeme sláviť v roku 2033. Pápež vyzýva všetkých kresťanov, aby boli hmatateľnými znakmi nádeje pre tých, ktorí žijú v ťažkých situáciách: pre väzňov, ktorí denne znášajú nielen tvrdosť väzby, ale aj emocionálnu prázdnotu, obmedzenia a často aj nedostatok úcty; pre chorých, či už doma alebo v nemocnici; pre mladých, ktorí často vidia svoje sny zničené; pre migrantov, ktorí opúšťajú svoje krajiny v snahe o lepší život; pre vyhnancov, utečencov a ľudí na úteku, ktorí sú nútení utiecť pred vojnou, násilím a diskrimináciou; pre starších, ktorí často prežívajú osamelosť a pocit opustenia; a pre miliardy chudobných, ktorým chýbajú základné životné potreby. Pápež František sa už v roku 2019 venoval téme nádeje, keď písal posolstvo na tretí Svetový deň chudobných pod názvom: „Nádej chudobných nikdy nesklame“ (Ž 9, 19). Boh počúva, zasahuje, chráni, bráni, vykupuje, zachraňuje a nezabúda na volanie chudobných, ktorých nádej prekonáva rôzne podmienky smrti, pretože vedia, že sú osobitne milovaní Bohom. Táto láska premáha utrpenie a vylúčenie. Chudobný, pokračuje pápež, je ten, kto „dôveruje Pánovi“, pretože má istotu, že nikdy nebude opustený. Je to človek dôvery! Svätý Vincent de Paul bol o tom presvedčený, keď hovoril Dcéram kresťanskej lásky: „Nádej prináša dôveru… Musíme veriť, že Boh nám chce dať všetky milosti potrebné na našu spásu. Kto neverí, že sa Boh stará o našu spásu spôsobmi, ktoré jeho prozreteľnosť považuje za vhodné, ho uráža. Nebyť pevný v nádeji a neveriť, že sa stará o našu večnú spásu, je nedôvera, ktorá ho zarmucuje. Nádej teda spočíva v očakávaní, že Božia dobrota splní svoje sľuby. Je v tom dôvera v prozreteľnosť. Dôvera a nádej sú takmer to isté. Dôverovať prozreteľnosti znamená dúfať, že Boh sa postará o tých, ktorí mu slúžia, tak ako sa ženích stará o svoju nevestu a otec o svojho syna. Boh sa o nás stará rovnakým spôsobom, ba ešte viac“ (X, 502–503). Ruky pre chlieb Štvrté storočie od založenia Misijnej spoločnosti je nielen pre misionárov, ale pre celú Cirkev príležitosťou, aby si všetci veriaci znovu uvedomili, že sú znakom nádeje pre chudobných. Áno, presne tak! Všetci sme znakom nádeje pre chudobných, sme predĺžením Božieho pôsobenia, sme povolaní konať „božské činy.“ Predstavujem vám maľbu na plátne s názvom „Ruky pre chlieb“ od bosnianskeho umelca Safeta Zeca, ktorý utiekol z obliehaného Sarajeva počas balkánskej vojny v 90. rokoch. Na obraze sú zobrazené ruky a paže zúfalo natiahnuté do bodu vyčerpania, prosia o pomoc, spravodlivosť, slobodu, milosrdenstvo. Práve okolo chleba nachádzame znovu seba ako bratov, ľudstvo, ktoré žije, usiluje sa, dúfa, raduje sa. V týchto rukách vidíme chudobných, ktorí hľadajú chlieb… chlieb spravodlivosti, práce, lásky. Vidíme aj naše vlastné ruky, naše paže, ktorých únava spolu s potom na našej tvári svedčia o našej láske k Bohu (porov. XI, 40).V chlebe zároveň vidíme prácu chudobných: „Žijeme z dedičstva Ježiša Krista a vďaka potu chudobných. Keď ideme do jedálne, musíme si vždy položiť otázku: Zaslúžil som si jedlo, ktoré idem zjesť? Často ma napadne myšlienka, ktorá ma znepokojuje: Úbohý človek, zaslúžil si si chlieb, ktorý ješ? Ten chlieb pochádza z práce chudobných! Ak si ho nezaslúžime tak, ako si ho zaslúžia oni, aspoň sa modlime za ich potreby. Chudobní nás živia. Modlime sa k Bohu za nich a nech neprejde deň, aby sme ich neobetovali Pánovi, aby im dal milosť dobre využívať svoje utrpenia“ (XI, 201). Pravdepodobne nastal čas na kultúrnu revolúciu, ktorá začína zdieľaním toho, kým sme a čo máme, aby sme vytvorili novú bratstvo. Milosrdenstvo – objatie na nový začiatok Pápež František v bule ohlasujúcej Svätý rok 2025 pripomenul dôležitý prvok jubilejných osláv: plnomocné odpustky, ktoré nám umožňujú objaviť nekonečnosť Božieho milosrdenstva. „Práve sviatosť zmierenia predstavuje pre nás všetkých veľkú príležitosť uzdraviť srdce, prijať seba samých, povstať a začať odznova. Ako tí, ktorým bolo odpustené, sme povolaní odpúšťať, aby aj iní mohli zažiť objatie a začať odznova.“ Božie milosrdenstvo je nádherná správa, ktorá je srdcom vincentínskej misie. Podobenstvo o milosrdnom Samaritánovi nám ukazuje, ako olej (elaion), ktorým ošetroval rany, podľa gréckej slovnej hračky obsahuje Božie milosrdenstvo (eleos). V človeku, ktorý padol medzi zbojníkov, vidím roľníka z Gannes, ktorý padol do hriechu a stal sa jeho zajatcom, a v milosrdnom Samaritánovi vidím svätého Vincenta a všetkých veriacich, ktorí na každého muža a ženu vylievajú olej útechy a víno nádeje prostredníctvom starostlivosti a milosrdenstva. Príprava na Jubileum by mala byť preniknutá túžbou s dôverou pristúpiť pred trón milosti, prijať milosrdenstvo a nájsť milosť na pomoc v pravý čas (Hebr 4, 16), aby sme zažili nehu objatia. Nech sú láska a milosrdenstvo pre všetkých cestou, ktorá vedie od srdca k rukám. Rím, 9. júla 2024Liturgická spomienka sv. Františka Regis Cleta [...] Read more...
29. januára 2025Trailer k novému dokumentu o blahorečení Jána Havlíka Misijná spoločnosť sv. Vincenta de Paul na Slovensku predstavila trailer k novému dokumentárnemu filmu o príprave blahorečenia Jána Havlíka. Trailer je k dispozícii na stránke janhavlik.sk a na rovnomennom profile na sociálnej sieti Facebook. Premiéra filmu je naplánovaná na stredu 12. februára 2025, počas prvej liturgickej spomienky blahoslaveného Jána Havlíka.  PREDSTAVUJEME trailer nového filmu 🎥 Misijná spoločnosť sv. Vincenta de Paul na Slovensku predstavuje trailer k novému dokumentárnemu filmu o príprave blahorečenia Jána Havlíka. Premiéra filmu bude o dva týždne – v stredu 12. februára 2025, počas prvej liturgickej spomienky Blahoslavený Ján Havlík. Slávnostná svätá omša, spojená s uvedením filmu, sa uskutoční o 18:00 v Kostole sv. Vincenta de Paul v Bratislave, v ktorom sa nachádza relikviár bl. Jána Havlíka. Hlavným celebrantom bude bratislavský arcibiskup metropolita Mons. Stanislav Zvolenský. Po liturgii bude nasledovať premietanie filmu v priestoroch kostola. Posted by Blahoslavený Ján Havlík on Wednesday, January 29, 2025 Slávnostná svätá omša, spojená s uvedením filmu, sa uskutoční o 18:00 v Kostole sv. Vincenta de Paul v Bratislave, v ktorom sa nachádza relikviár bl. Jána Havlíka. Hlavným celebrantom bude bratislavský arcibiskup metropolita Mons. Stanislav Zvolenský. Po liturgii bude nasledovať premietanie filmu v priestoroch kostola. Vo filme vystupujú významné osobnosti, ktoré boli súčasťou procesu blahorečenia a príprav slávnosti, ako napríklad kardinál Marcello Semeraro, prefekt vatikánskeho Dikastéria pre kauzy svätých, generálny predstavený Misijnej spoločnosti sv. Vincenta de Paul Tomaž Mavrič, CM, arcibiskup Stanislav Zvolenský, či Mária Tokošová, sestra Jána Havlíka.     Ich výpovede spolu s výstupmi organizačného tímu priblížia divákom kľúčové momenty príprav a proces blahorečenia. „Chceme ukázať nielen priebeh samotných príprav, ale aj to, že Jánov príbeh nie je len historickou udalosťou. Jeho vernosť a odvaha zostávajú inšpiráciou aj pre súčasnosť,“ uviedol hlavný koordinátor filmu Peter Novák.    Dokument, ktorý trvá 32 minút, obsahuje aj doteraz nezverejnené zábery, napríklad z exhumácie pozostatkov, tvorby relikviára či zapečatenia relikviára blahoslaveného Jána Havlíka.     Film prináša emocionálne silné svedectvá a vizuálne pôsobivé scény, ktoré reflektujú duchovné posolstvo Jána Havlíka. Okrem zdokumentovania samotnej historickej udalosti zdôrazňuje hodnoty odvahy, viery a obety. „Jánova odvaha a vernosť sú živým svedectvom, ktoré môže inšpirovať celé generácie,“ povedal provinciál Misijnej spoločnosti sv. Vincenta de Paul na Slovensku, P. Tomáš Brezáni, CM.    Na tvorbe filmu sa podieľali režisér Roman Maturkanič, kameraman Róbert Chovanec a námet spoločne s produkciou pripravil Peter Novák. „Film odhaľuje nielen krásu príprav, ale aj to, že viera má silu meniť životy,“ dodal Peter Novák.   [...] Read more...
22. januára 2025Vincentíni oslavujú 400 rokov 400. výročie svojho založenia oslavuje Misijná spoločnosť sv. Vincenta de Paul. Slovenská provincia pri tejto príležitosti začala pondelkovou slávnostnou svätou omšou oslavy tohto jubilejného roka. VINCENTÍNI OSLAVUJÚ 400 ROKOV 400. výročie svojho založenia oslavuje Misijná spoločnosť sv. Vincenta de Paul. Slovenská provincia pri tejto príležitosti začala pondelkovou slávnostnou svätou omšou oslavy tohto jubilejného roka. Posted by TV LUX on Wednesday, January 22, 2025 [...] Read more...
11. decembra 2024Svet pána Vincenta Mária Purcellová [...] Read more...
2. decembra 2024Mariánska spiritualita a vincentská charizma Corpus Delgado, C.M. [...] Read more...
30. novembra 2024List na advent 2024 [...] Read more...
5. novembra 2024Týždeň s … komunitou Vincentínov Banská Bystrica Komunita v Banskej Bystrici patrí medzi najstaršie komunity. Prvým misijným kňazom, ktorý tu v roku 1929 prišiel, aby pripravil zriadenie nového misijného diela /Apoštolskej školy/ bol o. František Kuchař. V roku 1933 sa stal v novozriadenej „Apoštolskej škole“ direktorom a zároveň prevzal aj duchovnú starostlivosť o jej chovancov. Táto škola prijímala predovšetkým chudobných chlapcov, ktorým poskytovala zdarma stravu a ubytovanie a umožnila im tak študovať na banskobystrickom gymnáziu. Nové misijné výzvy / duchovné cvičenia pre študentov, miništrantov, dospelých si vyžiadali v roku 1939 dostavbu misijného domu. Od roku 1949 bol v misijnom dome zriadený aj vnútorný seminár misijnej spoločnosti, ktorý však trval len krátko pretože už v roku 1950 pri štátnej akcii zameranej na likvidáciu rehoľníkov boli kňazi, bohoslovci, novici a študenti apoštolskej školy zatknutí a prevezení do koncentračných táborov. Svoju opätovnú existenciu v misijnom dome v Banskej Bystrici začali kňazi a bratia misijnej spoločnosti až po „Nežnej revolúcii“ v roku 1990. Do svojej duchovnej starostlivosti prevzali kostol sv. Alžbety a služby v nemocniciach a väznici. Od roku 1998 bol v misijnom dome zriadený vnútorný seminár, ktorý bol neskôr v roku 2003 premiestnený do novovybudovaného misijného seminára v Bratislave. V súčasnosti pracujú v Banskobystrickej komunite traja kňazi, ktorí pracujú v týchto hlavných misijných dielach: duchovná správa kostola sv. Alžbety, študijná formácia na teologickom inštitúte v Badíne, duchovná služba v ústave na výkon väzby a v ústave na výkon trestu odňatia slobody v Kráľovej, duchovná starostlivosť v domovoch dôchodcov na „Hornej“ a „Jilemnického“, duchovná starostlivosť o Starú Nemocnicu, duchovná starostlivosť o mládež v útulku sv. Vincenta a v charitnom domove pre bezdomovcov – seniorov. https://www.youtube.com/watch?v=b37ImpFJ4zY Rímskokatolícky kostol sv. Alžbety v Banskej Bystrici – pamiatková obnova Zmluva o dielo Misijný dom J.G. PerboyraHurbanova 8974 01 Banská BystricaTel: +421 48 415 30 94  Členovia komunity – Banská Bystrica P. Pavol Noga, CM – rektor kostola sv. Alžbety, direktor ľudových misiíP. Kristián Libant, CM – výpomocný duchovnýP. Ľubomír Kaščák, CM – väzenský kaplán ÚVV v BBFr. Ľubomír Žemľa, CM – rehoľný brat E-mail: banskabystrica@vincentini.skWeb: www.alzbetkabb.sk [...] Read more...
13. mája 2024Ľudové misie Rudinská 13-21.4.2024 „Našim hlavným cieľom“, hovorí sv. Vincent, „je vyučovanie chudobného vidieckeho ľudu“. Ľudové misie, alebo ako sa im aj často hovorí „Sväté misie“, sú duchovnou obnovou jednotlivých farností, kde prichádzame na pozvanie miestneho kňaza. Je to osobitný Bohom požehnaný čas, na ktorý si mnohí berú dovolenky, náhradné voľno alebo vymieňajú služby tak, aby sa mohli v čo najväčšej miere zúčastniť na misiách. Do Rudinskej príde Misijná spoločnosť sv. Vincenta de Paul so svojim pátrom Pavlom Nogom, CM a jeho spolupracovníkmi. „Snažíme sa osloviť všetkých: deti a mládež, mužov a ženy i chorých a starých, ale aj horlivých i ľahostajných. Cítime však, že to čo sa ľudí dotýka nie je naša múdrosť alebo šikovnosť, ale len a len Božia milosť.“ Sv. Vincent povedal: „Boh je LÁSKA a chce, aby sme išli k nemu prostredníctvom lásky. On aj skrze misie, toto dielo Prozreteľnosti, túži aby všetci zakúsili jeho veľkorysú dobrotu a odpúšťajúcu lásku.“ Je to Boh, ktorý ľudom otvára srdcia v generálnej spovedi, aby ich uzdravil a ponúkol im nový život. Jedine vďaka modlitbám a obetám mnohých ľudí Boh túto milosť zosiela a my sme toho svedkami. A preto s veľkou prosbou aspoň o malú modlitbu sa obraciam na celú vincentínsku rodinu, ale aj na celú farnosť Rudinská. https://youtu.be/Dbd7d2WQPRI [...] Read more...
1. mája 2024Nádej v čase skúšky: Perinatálny hospic ako svetlo v tieni utrpenia Perinatálny hospic predstavuje unikátny prístup k starostlivosti, ktorý transcendentne prekračuje hranice tradičnej medicíny a prináša nádej rodinám čeliacim nepriaznivým prognózam. Páter Milan Grossmann, zakladateľ projektu Plášť Vincenta de Paul, rozpráva o význame šíriť myšlienku paliatívnej starostlivosti už od prenatálneho obdobia. Hovorí o inšpirácii, ktorá ho viedla k založeniu perinatálneho hospicu, a o výzvach, ktorým čelil pri jeho realizácii. Tento rozhovor ponúka hlboký pohľad do srdca služby, ktorá sa stala majákom nádeje pre mnohé rodiny. Páter Milan, stojíte za jedinečným projektom pod názvom Plášť Vincenta de Paul. Môžete našim čitateľom na úvod vysvetliť o čo ide? Projekt Plášť Vincenta de Paul, ktorý úzko súvisí s paliatívnou medicínou, som inicioval na pôde Misijnej spoločnosti na Slovensku s cieľom podieľať sa na rozvoji spirituálnej služby pre nevyliečiteľne chorých a zomierajúcich a ich blízkych v ich domácom prostredí v spolupráci s terénnymi zariadeniami paliatívnej zdravotnej starostlivosti – mobilnými hospicmi. Snahou je napomôcť rozvoju pomerne novej oblasti paliatívnej medicíny na Slovensku, ktorá podľa svojich štandardov nahliada na človeka celostne – v štyroch rovinách – snaží sa identifikovať a napĺňať fyzické, psychické, sociálne a spirituálne potreby nevyliečiteľne chorých a zomierajúcich pacientov a ich rodín. Aktuálne máme nadviazanú odbornú spoluprácu s tromi zariadeniami paliatívnej zdravotnej starostlivosti – mobilnými hospicmi – jedným v Prievidzi a dvomi v Bratislave. Okrem toho, Plášť Vincenta de Paul je aj o šírení myšlienky a praxe špecifickej paliatívnej zdravotnej starostlivosti už aj pre prenatálne alebo perinatálne obdobie života, čo sa niekedy nazýva aj perinatálny hospic. Je to služba pre tých rodičov, ktorým bolo po ultrazvukových či iných tehotenských vyšetreniach oznámené, že vývoj zdravotného stavu ich dieťaťa je nepriaznivý či neistý alebo čelia veľmi skorej strate dieťaťa kedykoľvek počas tehotenstva alebo okolo pôrodu.   Čo vás inšpirovalo a viedlo aj k realizácii práve perinatálneho hospicu? Keď som v roku 2017 čítal, že v Ríme vznikol perinatálny hospic a o súvisiacich veciach som nahlas rozmýšľal, zrazu som bol prekvapený, koľko veľa ľudí v mojom blízkom okolí zažili starosti v období tehotenstva. Hovorili mi napríklad, že počas vyšetrenia sa ukazovala vážna vrodená vývojová chyba, ktorá sa napokon nepotvrdila a narodilo sa zdravé dieťa, čo bolo samozrejme úľavné a radostné. Ale rozprávali mi aj o situáciách, keď sa vážna vrodená chyba potvrdzovala, prognózovalo sa, že plod sa možno prestane vyvíjať, alebo bolo oznámené, že dieťatko v maternici nejaví známky života. A rodičia mi tiež rozprávali, že vtedy okrem bolestnej informácie často trpeli aj nedostatkami informácií, nenašli primeraný vysvetľujúci prístup alebo sa stretli s málo empatickým prostredím.   Aké boli vaše prvé kroky pri rozhodovaní sa, či je možné takýto hospic zriadiť? Významným bol pre mňa prehľadový článok z Ústavu sociálneho lekárstva a lekárskej etiky LF UK v Bratislave, ktorý najprv konštatoval, že u mnohých vrodených vývojových chýb nie je možné dieťaťu účinne pomôcť, a to aj napriek existujúcim moderným liekom, chirurgickým postupom a pokroku medicíny, a že vtedy sa rodičom, často ako jediné možné riešenie, ponúka interrupcia zo zdravotných dôvodov. Článok poukazoval na to, že poskytnúť úplné informácie rodičom o chorobe ich dieťaťa a následnom možnom postupe znamená ponúknuť im, ako rovnocennú možnosť, v tehotenstve pokračovať, a že takéto rozhodnutie rodičov má byť rešpektované, pričom im má byť ponúknutá podpora a poskytnutie perinatálnej paliatívnej starostlivosti. Vďaka nej môžu rodičia maximálne využiť čas so svojím dieťaťom. Tiež bolo zmapované, že zatiaľ čo v zahraničí vidíme rozvoj v tejto oblasti, na Slovensku nevieme o organizácii, ktorá by špecifikovala, ponúkala a realizovala systematicky zabezpečený program prenatálnej a perinatálnej starostlivosti alebo by pôsobila ako perinatálny hospic.   Pre koho je perinatálny hospic určený? Prenatálny/perinatálny hospic je možnosťou pre tých rodičov, ktorí chcú prejaviť starostlivosť a lásku svojmu dieťaťu aj v spomínaných náročných situáciách. Starostlivosť o bábätko u nás zvyčajne začína až po narodení dieťaťa v novorodeneckých centrách, pričom neúspešné tehotenstvá s očakávanou stratou dieťaťa kedykoľvek počas tehotenstva alebo okolo pôrodu sú aj na Slovensku naliehavou, ale nie úplne komplexne riešenou otázkou. Naučil som sa, že ide o citlivú tému, a keď sa ma teraz niekto pýta, čomu sa venujem, hovorím o tom s pokorou a bázňou, pretože v minulosti sa mi viackrát stalo, že aj 70-80 ročná pani si povzdychla a zbadal som jej kotúľať sa slzu z oka. Každý to prežíva inak a niekto aj po desiatkach rokoch nemá vnútorne dostatočne ošetrenú veľmi skorú stratu dieťaťa snáď aj preto, že v danom momente nebol poskytnutý liečivý priestor a čas, čo je jedným z hlavných cieľov perinatálneho hospicu.   Perinatálny hospic je na Slovensku novinkou, aj keď vo vyspelých krajinách je už zrejme súčasťou zdravotnej starostlivosti. Priblížte nám, ako by mal takýto hospic v praxi fungovať? Spomenutý rímsky perinatálny hospic, ktorý založil prof. Giuseppe Noia, o ňom povedal, že nie je natoľko miestom, ako skôr spôsobom starostlivosti o ľudský plod a novorodenca. A že aj pri najzávažnejších chorobných priebehoch je možné dať nádej a úľavu od bolesti sprevádzaním nielen nenarodeného jedinca či novorodenca vedeckým a klinickým prístupom, ale aj jeho rodiny. To je podľa neho skutočný základ lieku nádeje. Z absolvovaného kurzu perinatálnej paliatívnej starostlivosti v Prahe mi napríklad vyplynulo, že paliatíva stojí na troch pilieroch, ktorými sú: diagnóza preukázaná vyšetrením, možnosti medicíny a napokon zrozumiteľné a priebežne doplňované komunikácie s rodičmi. V paliatíve všeobecne je práve správna komunikácia podstatne dôležitá. Podľa výskumu až 90 percent sťažností v zdravotníctve je spojených so zlou komunikáciou.   Čo vás naučila samotná prax? Z mojej praxe sprevádzania som pochopil, aké dôležité je, aby rodičom bola prejavená empatia, aby im bol priznaný štatút smútiacich osôb, aby ľudia z ich okolia nevhodne nezľahčovali ich situáciu alebo aby neutešovali takými vyjadreniami, že nebojte sa, budete mať ďalšie dieťa a pod. Ak chceme rodičom, ktorí prišli o dieťa aj vo veľmi skorých fázach tehotenstva dopriať zdravé odsmútenie, tak im ho musíme na potrebný čas umožniť, pričom tiež nezabúdať spolu s nimi hľadať aj ich vlastné zdroje nádeje a zvládania záťažových situácií.   U nás je perinatálny hospic len v začiatkoch. Ako to funguje v zahraničí? Čo by sme mohli zmeniť na Slovensku? V českom zdravotnícko-sociálnom prostredí som sa stretol aj s návrhmi postupov určených pre rôzne situácie, ako napríklad postup pri už len podozrení na závažnú vývojovú chybu plodu, alebo pri vnútromaternicovom úmrtí plodu, alebo postup pri rozhodnutí pokračovať v tehotenstve aj s preukázanou závažnou vrodenou chybou. Myslím však, že sa to nedá len tak vziať a prekopírovať, lebo asi ako všade, rovnako aj u nás zmeny závisia od aktuálnych podmienok v zdravotníctve a legislatíve, ale aj od doterajších často dlhodobých zvyklostí a naučených vzorcov konania. Tu sa ukazuje jednoznačná výzva a príležitosť paliatívneho prístupu, a to rozvíjať vzájomnú spoluprácu medzi odborníkmi z oblastí medicíny, psychosociálnej pomoci a spirituálnych služieb. Tieto profesie musia zdravo spolupracovať, čo je vlastne požiadavkou paliatívnej medicíny. Len tak sa do praxe vnesie odborný prístup celostného sprevádzania ľudí v spomínaných krehkých a zraniteľných chvíľach života. Verím však, že postupnými krokmi sa dajú robiť systémové zmeny aj u nás.   V dnešnej dobe sa stále vedie diskusia o tom, kedy počaté dieťa je už aj „skutočný“ človek. Ako je vnímané bábätko v perinatálnom hospici? Perinatálny hospic vníma aj nenarodenú ľudskú bytosť ako malého pacienta a jeho rodičov ako partnerov v dialógu. Spoločným menovateľom všetkých by mala byť práve otvorenosť a ochota počúvať rodinu chorého dieťaťa s odbornosťou, pokorou i vynaliezavosťou. Aby sa v súlade so súčasnými poznatkami vedy citlivým, ľudským a etickým spôsobom rešpektovala ľudská dôstojnosť tehotnej matky a jej dieťatka bez ohľadu na to, v ktorej fáze tehotenstva sa objavili spomínané starosti. Samozrejmosťou by malo byť rozpoznávanie spirituálneho distresu, čo je v paliatívnej medicíne založenej na dôkazoch pojem, ktorý vyjadruje napr. úzkosti, pocity viny, strach, neistotu a pod. Toto všetko by malo byť tiež zmierňované a liečené. Práve preto, ako sme hovorili, v interdisciplinárnom paliatívnom tíme má svoje miesto aj odborník na spiritualitu, ktorého pomoc môže byť aj tu rovnako užitočná.   Tehotné ženy, ktoré čakajú dieťatko s vážnym ochorením, sú v mimoriadne ťažkej situácii. Ako prvá im je pravdepodobne ponúknutá možnosť interrupcie zo zdravotných dôvodov. Čo takýmto ženám ponúkate vy? U rodičov, ktorí ma kontaktujú, sa snažím postrehnúť, či u nich prevažuje neistota, smútok, nádej, a/alebo nedostatok informácií a podľa toho s nimi, obrazne povedané, kráčať. Pýtam sa ich, ako im môžem byť nápomocný. Spoločne vychádzame z aktuálnych skutočností, to znamená, o ktorý týždeň tehotenstva ide, akú diagnózu a prognózu im povedali lekári. Ak majú záujem o druhý názor, bezplatne môžem sprostredkovať lekársku konzultáciu so spolupracujúcimi zdravotníkmi. Osvedčilo sa, keď im môžem sprostredkovať gynekológa, alebo iného odborníka, ktorý má pre nich empatický prístup, trpezlivé a pokojné vysvetlenie situácie z medicínskeho hľadiska. Za to sú veľmi vďační.   Ako vaša služba prebieha v praxi? V prípade záujmu poskytujem odbornú službu v oblasti spirituality, pričom rešpektujem kultúrne a náboženské okolnosti a svetonázorové presvedčenie. Môžem sprostredkovať psychologickú či psychoterapeutickú pomoc. Často potrebujú čas na tie otázky, na ktoré doteraz čas nebol. Keď sa v prípade úmrtia plodu, ktorý je klasifikovaný ako potrat, rozhodli prevziať telíčko dieťaťa k pochovaniu, aj tu vykonávam informačnú podporu a uľahčujem komunikáciu so zdravotníckym zariadením či pohrebnou službou. Vykonávam rozlúčkové obrady podľa ich potrieb a možností, čo je podľa mňa významný moment pre smútiacich rodičov, a ktorý často pomôže prispieť k procesu postupného a definitívneho zmierenia sa s bolestnou stratou. Niekoľkokrát som sprevádzal ľudí, ktorí sa ozvali aj po viac desiatkach rokov od straty dieťaťa, pričom sa rozhodli spraviť aj dodatočné rozlúčkové obrady, ktoré ponúkam.   Aké sú vaše osobné skúsenosti so ženami alebo rodinami s chorým nenarodeným dieťatkom, ktoré ste sprevádzali? Skúsenosti sú rozmanité. Každý to prežíva inak. Každý vládze inak. Okolnosti a situácie sú odlišné. Viacerí rodičia sa na mňa obrátili napríklad s tým, že v prvom trimestri prišlo alebo prichádzalo k potrateniu plodu a prežívali neistotu v súvislosti s ďalším postupom. Jednalo sa samozrejme o medicínske otázky a vždy si uvedomujem, že patria do rúk zdravotníkov. Rodičia sa trápili napríklad aj z dôvodu blízkej nutnosti rozhodnúť o ďalšom postupe, aj z hľadiska ich túžby mať s dieťatkom nejaký rozlúčkový kontakt. Totiž z atmosféry zdravotníckeho prostredia ale aj z reakcií vlastnej rodiny často čelili tomu, že ich situácia sa bagatelizovala, a akoby sa nič nestalo, išlo to do stratena, mali pocit, že jeden deň sa na dieťa tešili a hneď na druhý mali na neho zabudnúť, akoby bolo zrazu cudzincom… Rodičom som vtedy ponúkal aj možnosť kontaktovať rodiny, ktoré si podobným už prešli. Videl som, že sa im uľavilo, keď zistili, že v tom nie sú sami a že v blízkosti je ktosi, kto chápe, že to nie je len o voľbe techniky zdravotníckeho výkonu pre prípady “neúspešných tehotností”. Spomenul by som nateraz ešte svedectvo matky, ktorej dieťa malo už počas tehotenstva diagnostikovanú vážnu vrodenú chybu a od pôrodu potom žilo sedem mesiacov. Matka svoje prežívanie počas tehotenstva opísala týmito slovami: „Bolo to ťažké. Nevnímala som rozdiel, že dieťa zomrie teraz, alebo že zomrie potom. Vnímala som, že bolesť bude tak či tak. Potrebovala som, aby mi nejaký lekár vysvetlil diagnózu. A vtedy by som potrebovala aj kňaza, ktorý by mi nedal lacné odpovede. Taký, ktorý chápe, že sa šialene bojím. A že strach je legitímny; že ma neodsúdi ani po aborte. Ale že to nemusí ísť cez abort, ale cez paliatívku. A že táto pomoc bude dostupná. Nebolo nič z toho. Kňazi rozpačití…“   Čo by bolo potrebné, aby takýto hospic mohol aj u nás naplno fungovať? Život sám mi dal stretnúť ľudí, cez ktorých som vstúpil do tejto citlivej problematiky. Sú to rodičia, ktorí mi dovoľujú ich sprevádzať, odborníci z rôznych spomínaných oblastí, ktorí sa so mnou delia o svoje skúsenosti, i ľudia z oblasti akademického výskumu. Dialóg, zdieľanie, poznatky i dôveru všetkých si veľmi vážim. Sú to chvíle náročné i krásne zároveň. Čo sa týka ďalšieho vývoja, ako sme hovorili, ide predovšetkým o prístup. A ten treba študovať i uvádzať do praxe. V tomto zmysle by som odpovedal, že viac než o fungovanie naplno by malo ísť o trpezlivosť naplno. O ochotu vzdelávať sa a postupovať krok za krokom ďalej. A vytrvalo.   Ako sa môžu o vás ľudia dozvedieť? Čo by sme mohli aj my vo Fóre života urobiť na podporu tohto rodiaceho sa projektu? Keď sa ma kdekoľvek pýtajú čomu sa venujem a priblížim iniciatívu Plášť Vincenta de Paul a prenatálnu/perinatálnu paliatívnu starostlivosť, častou reakciou je záujem o danú problematiku. Dotýka sa mnohých rodín. Kontaktujú ma potom tí, ktorým to odporučili aj rodiny, ktoré som už sprevádzal. Ďalší sa o tejto službe dozvedia na základe letákov, ktoré som pripravil aj pre spolupracujúcich lekárov alebo odborníkov z iných nadväzných služieb. Kontaktnou je aj malá webová stránka https://www.pvdp.sk/pre-rodicov/. Čo sa týka osvety, veľa urobia samotní zasiahnutí rodičia. Uvedomil som si, ako je pre nich dôležité, keď ich napríklad uistím v tom, aby sa v zdravotníckom zariadení nebáli a snažili sa komunikovať svoje legitímne priania. Približujem im, na čo sa majú pripraviť v prípade vyžiadania telíčka k pochovaniu a uľahčujem aj komunikáciu s pohrebníctvom. Takto sami zasiahnutí sa pričiňujú o zmenu kultúry tam, kde zatiaľ neboli až také priaznivé podmienky pre rodičov s takýmito túžbami. Rozvíjať myšlienku a prax perinatálneho hospicu napomôžu všetci ľudia z občianskej i odbornej verejnosti, ktorí si uvedomia, že ide o nenápadnú, ale pre mnohých dôležitú službu s významným terapeutickým dopadom. Pomohla by napríklad tematická konferencia, aby sme sa mohli spoločne zamýšľať, vychádzať z doterajších skúseností a tvoriť. Prizvať zdravotníckych i nezdravotníckych odborníkov, ktorí majú k téme blízko. Ponúkam svoje poznatky získané z absolvovaných vzdelávaní a vykonávanej praxe. Tak môžeme inšpirovať ďalších záujemcov, aby táto náročná ale krásna myšlienka a služba mohla byť podľa možností čo najlepšie chápaná i vnesená do života a aby bola dostupná pre všetkých, ktorí ju budú hľadať.   Nebojte sa vyhľadať pomoc. Sme tu pre vás.Mgr. Milan Grossmann CM Tel. číslo: 0910 750366E-mail: milan.grossmann@pvdp.sk Zdroj: https://25marec.sk/ [...] Read more...
16. apríla 2024Nový biskup pre misijnú diecézu v Hondurase Bratia a sestry, prinášame Vám zopár noviniek zo života našej farnosti svätých Petra a Pavla v Sangrelayi, na Hondurase.Vo Farnosti svätých Petra a Pavla pôsobíme my, slovenskí vincentíni, už druhé desaťročie. V diecéze Trujillo tvoríme v podstate tretiu vincentínsku farnosť spolu so španielskými spolubratmi. Keďže diecéza má iba jedenásť farností, je to významný podiel. Z jednej pozície však v poslednom čase vincentín odišiel. Po dlhých rokoch služby v našej diecéze ukončil svoju službu diecézneho biskupa náš spolubrat zo Španielska, otec biskup Luis Solé Fa, CM, ktorý nám pred rokmi aj farnosť predstavil a potom aj odovzdal do správy. Po týchto osemnástich rokoch biskupskej služby zostal slúžiť na Hondurase v komunite našich spolubratov v meste San Pedro Sula ako kaplán. V jeho službe ho nahradil rodák z Hondurasu, Jenry Ruiz. Veľmi milý, otvorený a priateľský človek. A aby spoznal aj našu farnosť, prišiel k nám na šesťdňovú neformálnu návštevu, počas ktorej sme navštívili všetky naše komunity (viac ako 20 dedín) a ľudia ho veľmi srdečne privítali a prijali. Balóny, svetlice, pohostenie, spevy a tance boli skoro v každej dedinke. Ľudia sa veľmi potešili aj jeho bezprostrednému kontaktu s nimi a jeho úprimnému záujmu o nich. Každý deň sme vyrážali z domu skoro ráno a vracali sme sa neskoro v noci, no stálo to za to. Počas tejto prvej pastoračnej návštevy otec biskup vyslúžil pre mladých z niekoľkých komunít aj sviatosť birmovania. Milé bolo keď sme s týmto apoštolským rybárom ľudí išli v sobotu podvečer na farskej kánojke loviť ryby do Karibských vôd. Bezúspešne. Darmo, predsa len už máme viac požehnania na lov do Božích sietí. Ale ako teambuilding s novým pastierom duší to bolo skvelé.Pri záverečnej nedeľnej svätej omši vo farskom kostole okrem gratulácie spolubratovi k narodeninám predniesol otec biskup aj modlitbu za neho a „pokropenie“ svätenou vodou. Celé vedierko na spolubratovu hlavu. Požehnania habadej. Farníci po spontánnych ováciách pritakali, že túto návštevu musíme opätovať. A keďže otec biskup slávil o pár týždňov svoje narodeniny, našli sme vhodnú príležitosť na farskú púť do katedrály svätého Jána Krstiteľa a zároveň pogratulovať nášmu pastierovi a preukázať mu tak našu blízkosť, podporu a modlitbu. Vybrali sme sa teda o 4 ráno s dvomi autobusmi zhruba 150 ľudí spolu na dlhú cestu do Trujilla, kde sa nachádza biskupský úrad. Svätá omša bola na pláne o desiatej, čo sa zhruba stihlo aj napriek našim prašným a nespevneným cestám s množstvom jám. Aj tak tých 120 kilometrov trvalo zhruba 5 hodín. Po príjazde ku katedrále nás už pri vstupe čakal otec biskup a usmernil nás na malé občerstvenie, ktoré pripravili šikovné panie z miestnych komunít. Placka s fazuľou a vajcom (baleada), kávička a koláčik. Až taká lahoda. Potom sme sa presunuli pred hlavný vchod, kde sme z časti zablokovali dopravu, ale na Hondurase to nevadí. Otec biskup prijal prvý dar k narodeninám – ornát s typickým garifunským (afro) motívom, čomu sa náramne potešil. Na oplátku sme si s ním obnovili krstné sľuby a poriadne nás požehnal svätenou vodou. Dobrých 10 litrov jej minul na nás. Ale bolo to treba. Na to sme slávnostne vstúpili do katedrály a slávili svätú omšu, pri ktorej sa monseňor Jenry poďakoval za dar života a poukázal na krásu zasväteného života. Povzbudil aj naše rodiny, aby nemali obavy ani strach darovať svetu dieťa, ktoré by si mohol Boh povolať do svojej služby. Po zakončení svätej omše sme sa presunuli na krásne pobrežie tejto lokality, kde pred piatimi storočiami pristál aj Krištof Kolumbus. Tam nás už čakal chutný obed v jednom zariadení miestnych veriacich. Slnko pálilo a voda lákala, takže viacerí farníci využili túto príležitosť na osvieženie sa vo vode. Iní diskutovali s otcom biskupom o živote, o pastorácii a o povolaniach a najmladší šantili. V poobedných hodinách sme sa vybrali na spiatočnú cestu, ktorú sme zavŕšili príchodom do farnosti v neskorých večerných hodinách.Unavení, ale spokojní a šťastní, že to všetko dobre dopadlo a vrátili sme sa povzbudení aj my, aj otec biskup. Ešte nám aj na druhý deň písal cez whatsapp, ako ho to veľmi potešilo a povzbudilo. Táto bezprostrednosť a blízkosť je tu v podstate samozrejmosťou a otvára srdcia ľudí. [...] Read more...
20. februára 2024List na pôst 2024 Drahí bratia a sestry vo svätom Vincentovi!Milosť a pokoj Ježiša Krista nech je vždy s nami!Vo svojom liste z 27. septembra 2016 som nás všetkých povzbudil, aby sme uvažovali o svätom Vincentovi de Paul ako o „mystikovi lásky“. Od tohto listu sme na základe Všeobecných pravidiel a Konštitúcií Misijnej spoločnosti uvažovali nad tým, čo z neho urobilo mystika lásky… List na pôst, P. Tomaž Mavrič, CM Generálny predstavený [...] Read more...
17. januára 2024V Bratislave bude premiéra nového dokumentárne filmu s názvom Hutyra Bratislava 15. januára (TK KBS) V nedeľu 21. januára 2024 o 16:00 bude v sále Vincentínum pod kostolom sv. Vincenta de Paul v Bratislave premiéra nového dokumentárneho filmu o  P. Jánovi Hutyrovi, CM, po ktorom bude rozhovor s autorom filmu, avizuje Farnosť. Ján Hutyra sa narodil 1. februára 1912 v obci Jablonov v okrese Levoča. Pochádzal z roľníckej rodiny. Študoval v malom seminári v Levoči, po maturite v roku 1931 začal teologické štúdiá v Kňazskom seminári v Spišskej Kapitule. V druhom ročníku ochorel na tuberkulózu. Ako pacient levočskej nemocnice mal možnosť stretnúť sa s rehoľnými sestrami vincentkami (Spoločnosť dcér kresťanskej lásky sv. Vincenta de Paul) a začal sa zaujímať o ich zakladateľa sv. Vincenta de Paul (1576-1660). Po uzdravení vstúpil do Misijnej spoločnosti sv. Vincenta de Paul (lazaristi). Odišiel do ústredného domu rehole v Ladcoch. Tu sa ho ujal vtedajší predstavený lazaristov na Slovensku Jozef Danielik. Odtiaľto ho poslal do noviciátu do Štajerského Hradca 12. novembra 1933. Za kňaza ho vysvätili 19. júla 1936. Prvú misiu dostal v Bratislave v internáte Svoradov, kam sa už presťahoval zo Štajerského Hradca slovenský noviciát lazaristov. Určili ho za duchovného otca vysokoškolskej mládeže. https://youtu.be/LmIyF1WfjA4 Úzko spolupracoval so zakladateľom a riaditeľom Svoradova Eugenom Filkornom. Aktívne sa zapájal do redakčných prác časopisov Nová žena, Rozvoj a Svoradov. Bol odporcom extrémnych prosocialistických a nacionalistických prúdov, okrajovo prítomných aj v Svoradove. Rozhodne sa zasadzoval proti deportáciám Židov a na jeho žiadosť sestry vincentky ukryli niekoľko židovských detí v bratislavskom sirotinci „Mária ochrana“. Osobne intervenoval aj u Vojtecha Tuku, no nepochodil. Sociálny cit mladých rozvíjal na Konferenciách sv. Vincenta de Paul. Ich poslaním bolo hmotne a materiálne podporovať obyvateľov chudobných štvrtí mesta. Neskôr prevzal nad nimi aj duchovný patronát. Svoradovský kostol navštevovali aj viacerí univerzitní profesori a verejní činitelia. Hutyra sa stal obľúbeným kazateľom a vyhľadávaným spovedníkom. Usiloval sa o spoluprácu aj s inými rehoľnými spoločenstvami. Dňa 26. júna 1942 ho vymenovali za vicevizitátora Misijnej spoločnosti sv. Vincenta de Paul, ako aj za riaditeľa Spoločnosti dcér kresťanskej lásky pre celé Slovensko. Presťahoval sa do Ladiec, odkiaľ intenzívne budoval zverené spoločenstvá. Viedol mnoho exercícií, napríklad pre študentky učiteľského ústavu v Nitre, členky Katolíckej jednoty žien, ktorú sám viedol. Pričinil sa o to, aby sa v tlačiarni ústredného domu v Ladcoch rozvinula vydavateľská činnosť (vychádzali tu modlitbové knihy, náboženské brožúry a pod.). Dôsledne sa venoval sestrám vincentkám. Osobitne si dal záležať na duchovnej formácii novicov a noviciek a poskytol im solídny teologický základ. V týchto rozsiahlych a priekopníckych prácach mu pomáhala najmä obdivuhodne obetavá provinciálna predstavená sestra Vincencia Valéria Olšovská (1882 – 1959). NOVÝ DOKUMENTÁRNY FILM O PÁTROVI JÁNOVI HUTYROVI, CM BUDE PREMIETANÝ V NEDEĽU 21.1.2024 O 16.00 V SÁLE VINCENTíNUM V… Posted by Farnosť Bratislava – Prievoz on Monday, January 15, 2024 V januári 1945 sa pokúsil zachrániť 20 mužov v obci Ladce, ktorých mali zastreliť. Nemeckému veliteľovi ponúkol spolu s tridsiatimi sestrami a riaditeľom školy – aj svoj život. Nemci však omilostili len jedného staršieho občana. V lete 1947 sa zúčastnil na generálnom zhromaždení Misijnej spoločnosti sv. Vincenta de Paul v Paríži. Vzápätí navštívil Rím a tu sa stretol aj s Karolom Sidorom. Keď sa 23. septembra 1947 vrátil do Ladiec, polícia ho odviezla do Bratislavy, kde ho vyšetrovali a mučili. Na základe rázneho odvolania ho 27. januára 1948 prepustili. Musel sa liečil v nemocniciach v Bratislave a Martine. Účelovo ho zatiahli do politického procesu Dr. Ivan Murín a spol. a 28. januára 1950 ho odsúdili na osem mesiacov. Ako chorý na trest nenastúpil, ale ostal v nemocnici pod policajným dozorom. Pri násilnej likvidácii kláštorov r. 1950 lazaristov z Ladiec deportovali do koncentračného kláštora v Podolínci. Hutyru odtiaľ zakrátko odviezli do Belušských Slatín (Marianum), kde sústreďovali chorých a starších rehoľníkov. Dňa 16. januára 1951 odtiaľ ušiel a osem rokov sa skrýval na viacerých miestach (Bánovce nad Bebravou, rodisko, Ružomberok ai.), 17. marca 1958 ho polícia zatkla v Liptovskej Štiavnici. Uväznili ho spolu s ďalšími v Prahe-Ruzyni. Po šesťmesačnej vyšetrovacej väzbe ho odsúdili na desať rokov nepodmienečne. Považovali ho za duchovného otca väzňov vo Valdiciach. Na slobodu sa dostal až v auguste 1965, lebo sa naň ako na predstaveného rehole nevzťahovala amnestia z r. 1960. Po zotavení v rodisku sa zamestnal v pražskej nemocnici Na Františku. Ďalej rozvíjal intenzívnu dušpastiersku činnosť najmä medzi pražskou vysokoškolskou slovenskou inteligenciou, ktorá sa už tradične schádzala v Kostole sv. Salvátora. Od r. 1968 dostal aj štátny súhlas na pôsobenie v tomto kostole. Zaviedol tu viaceré reformy a viedol diskusné semináre. Prejavil sa v plnej miere ako kňaz Druhého vatikánskeho koncilu. Bol iniciátorom modlitbových stretnutí v internátoch, prázdninových pobytov na horách a iných apoštolských podujatí. Jeho progresívne metódy práce neskôr na Slovensku prevzali najmä Silvester Krčméry a Vladimír Jukl. Aktívne podporoval práce v Diele koncilovej obnovy. R. 1969 sa zúčastnil na generálnom zhromaždení Misijnej spoločnosti sv. Vincenta de Paul v Ríme. Po návrate sa presťahoval do novozriadeného Ústredného domu Dcér kresťanskej lásky sv. Vincenta de Paul v Mendrike pri Svitavách), kde bol v r. 1969 – 1972 otvorený legálny noviciát. R. 1974 musel z Mendriky odísť a ako „Boží bezdomovec“ sa uchýlil v Brne. Tu pokračoval v duchovnej formácii vincentiek. Navštevoval zdravotné ústavy po celej Morave i Čechách, najviac však v Krásnej Lípe. Postupne získaval pôdu nielen v Česku, ale aj na Slovensku, kde boli podmienky oveľa horšie. V práci sa riadil heslom, ktoré odporúčal aj svojim zverencom: „Musíme druhých šokovať dobrotou!“ Roky väznenia, týrania, nepravidelná životospráva a veľká zodpovednosť za vincentskú rodinu, poznačili jeho zdravie. Koncom januára 1978 ešte prijal mladé sestry a zakrátko v brnianskej nemocnici zomrel. Často si tu opakoval vetu „Večnosť začína dnes“, čo vystihuje jeho život strávený v ustavičnej Božej prítomnosti. Je pochovaný na brnianskom cintoríne. Slovenským veriacim priblížil sv. Vincenta de Paul svojou dizertáciou Svätý Vincent a jeho dielo so zreteľom na územie bývalej Česko-Slovenskej republiky (1943). Prispieval tiež do časopisov Kultúra, Obroda a Verbum. Zdroj životopisu: Letz Ján / Pašteka Július a kol.: Lexikón katolíckych kňazských osobností Slovenska. Bratislava : Lúč, 2000, str. 542 – 544 [...] Read more...
tkkbs-logo
misevi-logo
jh-logo
dp-logo
bph-logo
zzm-logo
zmm-logo
Prejsť na začiatok