Vincent slúžil cez celý svoj život, nerobil tak, že by slúžil len v predpísanom čase a potom by pokračoval v čomsi lepšom. Aj my, ak máme slúžiť cez celý svoj život, musíme sa oslobodiť od ťažkostí priemernosti a od ťažkostí, ktoré plynú zo životných skúseností.
Žijeme obklopení zlom; všade môžeme vidieť deštruktívne účinky chudoby, rasizmu, sociálnej nespravodlivosť atď. Nemôžeme byť naivní a žiť ako keby sa nič nedialo alebo naopak všetko prežívať s krvácajúcim srdcom. Nesmieme márniť čas staraním sa o zlo. Musíme byť odolní voči vplyvu zla na naše srdcia, inak nemôžeme slúžiť v Kristovom mene a v jeho sile. Nie sme povolaní slúžiť v nerozumnosti, sme povolaní slúžiť v láske. To znamená, otvárať cestu láske vždy, aj vtedy, keď nám v srdci skrsne napr. myšlienka na pomstu, na tvrdé a bezcitné jednanie, ako výsledok racionálneho a "spravodlivého" uvažovania. Služba sv. Vincenta na jeho ceste nasledovania Krista bola plná hlbokej viery a činorodej lásky. Aj Vincent videl okolo seba zlo a bol ním znepokojený. Poznal jeho účinky a moc, ale vždy si ako riešenie volil lásku. Vedieť sa zbavovať vplyvu zla dovoľuje správnemu služobníkovi vždy sa postaviť proti zlu v sile, ktorá napokon zlo premôže. Správni služobníci sú ľudia, ktorí stoja za tým, čo je správne a povzbudzujú k tomu aj druhých ľudí. Sú to ľudia, ktorí milujú a dôverujú, znova a znova odpúšťajú, prijímajú drsnú a jednotvárnu pravdu kríža a v tom nachádzajú plnosť života. Takto oživovaní prinášajú svoju službu, ktorá nikdy ľudom v núdzi nepripadne odmeraná alebo nevľúdna.