15. a 16. mája 2010 sa konala na Starých Horách púť Vincentínskej rodiny pri príležitosti jubilejného roku sv. Vincenta a sv. Lujzy, od smrti ktorých uplynulo 350 rokov. Na púti sa zúčastnilo veľa pútnikov z rôznych vetiev Vincentínskej rodiny: kňazi a bratia z Misijnej spoločnosti, sestričky Vincentky, Satmárky, ženy zo Spolkov kresťanskej lásky, členovia Konferencií sv. Vincenta, mládež zo Združenia mariánskej mládeže a prezentovala sa aj nová vetva Združenie Zázračnej medaily i Depaul Slovensko.
www.vincentini.sk
Púť Vincentskej rodiny na Slovensku
 |  |  |
 |  |  |
 |  |  |
 |  |  |
Niekoľko myšlienok z homílie provinciála Misijnej spoločnosti P. Jozefa Nogu CM.
Pri čítaní Svätého písma oslovil ma príbeh, keď Boh povoláva Elizea skrze proroka Eliáša.
Eliáš na Boží rozkaz šiel a našiel Elizea, Safatovho syna, ako práve oral. Dvanásť záprahov volov mal pred sebou, on bol pri dvanástom. Eliáš prešiel popri ňom a hodil naň svoj plášť. On zanechal voly, bežal za Eliášom a povedal: „Dovoľ, aby som pobozkal svojho otca a matku, potom pôjdem s tebou!“ Odvetil mu: „Choď, vráť sa, veď čože som ti urobil? Vrátil sa od neho, vzal záprah volov, zabil ich, na nástroji volov uvaril mäso a dal ľuďom jesť. Potom vstal, išiel za Eliášom a posluhoval mu.“(1 Kr 19, 19-21)
Keď ho Eliáš povolal, vstúpil do jeho života Boh novým spôsobom. Hneď opustil všetko kvôli Bohu, no nestal sa hneď veľkým služobníkom, ale obyčajným Eliášovým sluhom. Viac rokov s ním chodil a posluhoval mu v jednoduchých službách (porov. 1 Kráľ 19,19-21). Pravdepodobne by bol dnes pokúšaný opustiť svoje miesto kvôli niečomu lukratívnejšiemu. Možno by si myslel, že Eliášovi pomáhal už dosť, že má svoje vlastné povolanie. Ale Elizeus to neurobil a všetok čas pod Eliášovým vedením nebol zbytočný, lebo vďaka svojej vernosti a ochote nechať sa formovať, bol pripravený Eliáša nahradiť a od Boha dostal dvojnásobok moci Ducha. A tak Elizeus odpovedal na Božie volanie a prijal službu, ktorú mu Boh pripravil. On opustil svojho otca i matku, celú svoju rodinu a šiel za Eliášom. Bolo to radikálne rozhodnutie, ktoré bolo počiatkom jeho nového života s Bohom.
Eliáš na Boží rozkaz šiel a našiel Elizea, Safatovho syna, ako práve oral. Dvanásť záprahov volov mal pred sebou, on bol pri dvanástom. Eliáš prešiel popri ňom a hodil naň svoj plášť. On zanechal voly, bežal za Eliášom a povedal: „Dovoľ, aby som pobozkal svojho otca a matku, potom pôjdem s tebou!“ Odvetil mu: „Choď, vráť sa, veď čože som ti urobil? Vrátil sa od neho, vzal záprah volov, zabil ich, na nástroji volov uvaril mäso a dal ľuďom jesť. Potom vstal, išiel za Eliášom a posluhoval mu.“(1 Kr 19, 19-21)
Keď ho Eliáš povolal, vstúpil do jeho života Boh novým spôsobom. Hneď opustil všetko kvôli Bohu, no nestal sa hneď veľkým služobníkom, ale obyčajným Eliášovým sluhom. Viac rokov s ním chodil a posluhoval mu v jednoduchých službách (porov. 1 Kráľ 19,19-21). Pravdepodobne by bol dnes pokúšaný opustiť svoje miesto kvôli niečomu lukratívnejšiemu. Možno by si myslel, že Eliášovi pomáhal už dosť, že má svoje vlastné povolanie. Ale Elizeus to neurobil a všetok čas pod Eliášovým vedením nebol zbytočný, lebo vďaka svojej vernosti a ochote nechať sa formovať, bol pripravený Eliáša nahradiť a od Boha dostal dvojnásobok moci Ducha. A tak Elizeus odpovedal na Božie volanie a prijal službu, ktorú mu Boh pripravil. On opustil svojho otca i matku, celú svoju rodinu a šiel za Eliášom. Bolo to radikálne rozhodnutie, ktoré bolo počiatkom jeho nového života s Bohom.
 |  |  |
 |  |  |
 |  |  |
 |  |  |
Niečo podobné vo svojom povolaní zažil aj sv. Vincent. Aj jeho si Boh viedol svojou vlastnou cestou.
- Narodil sa 24. apríla 1581 v dedinke Pouy pri meste Dax v juhozápadnom Francúzsku v chudobnej vidieckej rodiny. Bol tretím dieťaťom Jána a Bertrandy, ktorí žili ako nájomníci farmy Ranquinovcov. Ako trinásť ročný vstúpil do františkánskeho kolégia meste Dax.
- 23.septembra 1600 v devätnástom roku života, prijal od slepého biskupa kňazské svätenie.
- Roku 1606 bol zajatý pirátmi a odvezený do Tunisu, odkiaľ sa mu po roku podarilo utiecť späť do Francúzska.
- Roku 1612 bol farárom v Clichy pri Paríži.
- Roku 1613 stal sa vychovávateľom detí v rodine Gondiovcov.
- V roku 1617 sa na pol roka stal farárom v Châtillon-les-Dombes. Vidiac biedu
jeho farníkov, založil prvé charitatívne spoločenstvo, ktoré sa plánovite staralo o chudobných vo farnosti - Spolok kresťanskej lásky.
- V tom istom roku na sviatok Obrátenia sv. Pavla, Vincent konal ľudové misie
vo Folleville, kde mal prvú misijnú kázeň – zrod Misijnej spoločnosti.
- roku 1625 založil Misijnú spoločnosť.
- Roku 1633 spoločne so sv. Lujzou de Marillac založil spoločnosť Dcér kresťanskej lásky, aby sa starali o chudobných, chorých a starých, o nájdené deti, siroty a väzňov.
- Od roku 1636 podľa inštrukcií Tridentského koncilu, stará sa o výchovou nových kňazov.
- Roku 1660 zomiera vo veku 79 rokov.
- roku 1729 Pápež Benedikt XIII. ho vyhlásil za blahoslaveného a o osem rokov neskôr pápež Klement XII. za svätého. Napokon na žiadosť mnohých biskupov pápež Lev XIII. ho v roku 1885 vyhlásil za patróna všetkých charitatívnych diel.
Vincent odpovedal na Božie volanie a Boh ho požehnal. Po svojej osobnej konverzii, keď zmenil svoj pohľad na kňazstvo, mohutnie v ňom Božia milosť. A tak sa stáva Božím nástrojom pri odstraňovaní chudoby ako materiálnej tak i duchovnej.
Smrťou sv. Vincenta sa jeho dielo nekončí. Jeho odkazom sa inšpirovali viaceré osobnosti, ktoré umožnili zrod Vincentsej rodine vo svete.
- Narodil sa 24. apríla 1581 v dedinke Pouy pri meste Dax v juhozápadnom Francúzsku v chudobnej vidieckej rodiny. Bol tretím dieťaťom Jána a Bertrandy, ktorí žili ako nájomníci farmy Ranquinovcov. Ako trinásť ročný vstúpil do františkánskeho kolégia meste Dax.
- 23.septembra 1600 v devätnástom roku života, prijal od slepého biskupa kňazské svätenie.
- Roku 1606 bol zajatý pirátmi a odvezený do Tunisu, odkiaľ sa mu po roku podarilo utiecť späť do Francúzska.
- Roku 1612 bol farárom v Clichy pri Paríži.
- Roku 1613 stal sa vychovávateľom detí v rodine Gondiovcov.
- V roku 1617 sa na pol roka stal farárom v Châtillon-les-Dombes. Vidiac biedu
jeho farníkov, založil prvé charitatívne spoločenstvo, ktoré sa plánovite staralo o chudobných vo farnosti - Spolok kresťanskej lásky.
- V tom istom roku na sviatok Obrátenia sv. Pavla, Vincent konal ľudové misie
vo Folleville, kde mal prvú misijnú kázeň – zrod Misijnej spoločnosti.
- roku 1625 založil Misijnú spoločnosť.
- Roku 1633 spoločne so sv. Lujzou de Marillac založil spoločnosť Dcér kresťanskej lásky, aby sa starali o chudobných, chorých a starých, o nájdené deti, siroty a väzňov.
- Od roku 1636 podľa inštrukcií Tridentského koncilu, stará sa o výchovou nových kňazov.
- Roku 1660 zomiera vo veku 79 rokov.
- roku 1729 Pápež Benedikt XIII. ho vyhlásil za blahoslaveného a o osem rokov neskôr pápež Klement XII. za svätého. Napokon na žiadosť mnohých biskupov pápež Lev XIII. ho v roku 1885 vyhlásil za patróna všetkých charitatívnych diel.
Vincent odpovedal na Božie volanie a Boh ho požehnal. Po svojej osobnej konverzii, keď zmenil svoj pohľad na kňazstvo, mohutnie v ňom Božia milosť. A tak sa stáva Božím nástrojom pri odstraňovaní chudoby ako materiálnej tak i duchovnej.
Smrťou sv. Vincenta sa jeho dielo nekončí. Jeho odkazom sa inšpirovali viaceré osobnosti, ktoré umožnili zrod Vincentsej rodine vo svete.
 |  |  |
 |  |  |
 |  |  |
 |  |  |
V úvode som použil udalosť zo Svätého písma o povolania Elizea, ktorého si Boh povolal do svojej služby. Aj dnes si Boh povoláva nových spolupracovníkov pre službu chudobným. A týmito spolupracovníkmi sme my, ako členovia veľkej vincentskej rodiny.
Je potrebné spoločne posilňovať všetky putá vzájomnej spolupráce Vincentskej rodiny, aby sa tak pospájala naša energia pri službe evanjelizácie chudobných.
Prv než zakončím, chcem pripomenúť myšlienku sv. Vincenta, ktorú adresoval Dcéram kresťanskej lásky a takisto je adresovaná dnes aj nám: „máme milovať a rešpektovať všetkých tých, ktorých náš Pán spojil a zjednotil vo svojej láske“ (SVP X, 702).
Spracoval P. Ondrej Skočík CM
Je potrebné spoločne posilňovať všetky putá vzájomnej spolupráce Vincentskej rodiny, aby sa tak pospájala naša energia pri službe evanjelizácie chudobných.
Prv než zakončím, chcem pripomenúť myšlienku sv. Vincenta, ktorú adresoval Dcéram kresťanskej lásky a takisto je adresovaná dnes aj nám: „máme milovať a rešpektovať všetkých tých, ktorých náš Pán spojil a zjednotil vo svojej láske“ (SVP X, 702).
Spracoval P. Ondrej Skočík CM
webmail