Po letnej prestávke sme už po druhýkrát zamierili do podtatranskej obce Žakovce. Obec Žakovce má okolo 800 obyvateľov, takže patrí medzi menšie farnosti. Asi polovica obyvateľov je rímsko-katolíckeho a druhá polovica grécko-katolíckeho vierovyznania. Farnosť spadá do Kežmarského dekanátu Spišskej diecézy a na jej čele je P. Marián Kuffa, ktorý je aj duchovným otcom Inštitútu Krista Veľkňaza, kde sa snažia pomáhať tým, ktorí sa dostali do ťažkých životných situácií, ktoré potom nezvládli a často skončili na ulici. Vo farnosti P. Mariánovi pomáha aj kaplán P. Peter Bujdoš, ktorý je okrem práce v Inštitúte zameraný viac pre prácu vo farnosti. A tak sme práve s ním vo väčšej miere prežívali aj tento misijný týždeň. Naše misie sme prispôsobili miestnym podmienkam. Ranné sv. omše sme slávili v Inštitúte Krista Veľkňaza a to spolu s jeho obyvateľmi. Večer sa tak, ako to býva zvykom, program presunul do farského kostola.

Ako pri každých misiách, tak aj v Žakovciach sme sa stretli so všetkými cieľovými skupinami a povzbudzovali sme ich vo viere. Každé misie, ako to môžem vnímať, sú však predovšetkým Božím dielom. On sám má svoje spôsoby, ktorými preniká do ľudského srdca a získava si ho svojou láskou. A my všetci sme v tejto Jeho misii len nástrojmi.
V Žakovciach sme mohli vidieť i počuť mnoho životných príbehov, ktoré boli svedectvom toho, ako môže človek skončiť, keď je na konci svojich možností. Pripomínalo nám to márnotratného syna, ktorý skončil pri válove, z ktorého sa nasycovali prasatá a on, aby sa aspoň trochu najedol, delil sa s nimi o toto jedlo. Hriech nie je ilúzia, alebo iba taká malá odrobinka zla, či malá chybička krásy, je to skutočné odklonenie sa od Boha. A ak trvá dlho, zanecháva to svoje stopy aj na tvári, či prejave človeka. Božie milosrdenstvo je ale bez konca. Ono nesúdi. Je, naopak, nádejou pre všetkých, ktorí sa obrátili a začali žiť s Bohom nový život.
Pán Boh zaplať za tento milostivý misijný čas!

Za misijný tím P. Ondrej

Pri každých ľudových misiách buď opravia starý, alebo urobia úplne nový misijný kríž. Je to pamiatka na čas ľudových misií, ktorá má ľuďom aj v bežných dňoch pripomenúť Božiu lásku. Je to kríž spojený s možnosťou získať úplné, alebo čiastočné odpustky.