Kázne P. Ľubomíra Stančeka, CM

Bdejte

Dáte mi za pravdu, že advent v nás vzbudzuje pocity a nádeje plné radosti na blížiace sa Sviatky narodenia Pána. Advent však znamená budúcnosť. Niečo je pred nami a my na to chceme byť pripravení. Preto musíme byť bdelí. Vieme, že niekedy je to ťažké, ale zároveň je to radostné, keď ide o osobu, ktorá sa dnes znovuzrodí v krste z vody a z Ducha Svätého.

Pán Ježiš nám v dnešnú prvú adventnú nedeľu hovorí priamo a konkrétne: „Bdejte“ (Mk 13,33).

V pôvodnom význame «bdiaci» je ten, ktorý nocuje na otvorenom priestranstve. Uprostred zvukov noci ale aj ten, ktorý nedrieme, nespí, nepovaľuje sa, ale každodenne si plní svoje povinnosti voči Bohu a voči ľudskej spoločnosti. Každý na svojom mieste, na ktorom sa práve nachádza a má pritom na mysli Pána, s ktorým sa má stretnúť.
Bedliť ale neznamená stáť v kŕčovitom napätí pred niečím hrôzostrašným, ale ani zotrvávať v nečinnosti. Ježiš nám v tomto podobenstve hovorí o Pánovi domu, ktorý je už dlho preč. A keďže je už dlho preč, nájomníci sa cítia ako na svojom, ako doma. Ani na rozum im nepríde Pán domu. Už ani nechcú veriť, že je a žeby mohol prísť. Dnešný človek sa tiež cíti niekedy podobne. V Boha, ako Pána tohto domu – sveta, neverí. Myslí, že skladať účty nebude raz nikomu. Advent nám pomáha upevniť sa v nádeji na príchod Pána. Pretože človek tu na zemi nemôže výpočtom určiť čas jeho príchodu, je bdelosť dvojnásobne potrebná. Bdejme teda všetci bez rozdielu.
Drahí, advent má dvojakú povahu. Je to doba prípravy na oslavu narodenia Božieho Syna, kedy oslavujeme jeho príchod k ľuďom a zároveň je to doba, keď v myšlienkach smerujeme k očakávaniu druhého Kristovho príchodu na konci vekov.
Milí rodičia, aj vy ste túžobne očakávali narodenie svojho syna. Z vašej lásky vznikol nový život. Vy ste mu dali život pozemský. Teraz ste prišli do tohto chrámu spolu s krstnými rodičmi a s celým farským spoločenstvom, aby ste zaistili vo sviatosti krstu nové zrodenie pre život, ktorý telesnou smrťou nekončí. Skúsme sa teraz spolu zamyslieť nad tým, čo krst je. Krst je sviatosť, ktorá je základom celého kresťanského života, vstupnou bránou do života v duchu, ako aj bránou, ktorá otvára prístup k ostatným sviatostiam. Krstom bude toto dieťa o chvíľu oslobodené od hriechu a znovuzrodené ako Božie dieťa, stane sa Kristovým údom, začlení sa do Cirkvi a dostane účasť na jej poslaní. Čiže z toho všetkého vyplýva, že krst je sviatosť znovuzrodenia skrze vodu v slove.
Krst zmýva dedičný hriech. Nejde tu o žiadny osobný hriech dieťaťa. Podľa biblického obrazu o prvotnom hriechu sa chce tým povedať, že vaše dieťa sa narodilo do hriešneho ľudstva. Aj toto dieťa bude mať v sebe sklon – pokušenie robiť zlé veci. Bude musieť nad tým pokušením bdieť a proti nemu bojovať. Krstné znovuzrodenie je znamením, že Kristus nad ním i nad smrťou zvíťazil a my všetci, čo sme tu, keď budeme nad pokušením bdieť a proti nemu bojovať, zvíťazíme nad ním i nad smrťou. Pokrstený človek, teda aj vaše dieťa, zažije vo svojom živote ťažké chvíle, starosti, úzkosti, hriech, chorobu a smrť ako každý iný človek. Ale pokrstený nikdy na to nie je sám. Kresťan vie, že pri ňom bdie Boh, ktorý ho chráni a ktorý ho sprevádza svojou otcovskou priazňou. Pri krstných obradoch kňaz neoslovuje krstené dieťa, ale vás, rodičia a krstní rodičia. Vyznanie viery nebudete hovoriť za nemluvňa, ale vy, rodičia a krstní rodičia, vyznáte svoju vieru, súhlas, aby dieťa bolo pokrstené a zároveň beriete záväzok, že budete bdieť nad tým, aby tento Boží syn vyrastal ako opravdivý kresťan katolík.
O malú chvíľku medzi seba prijmeme do Kristovho tajomného tela Cirkvi nového člena, z ktorého sa všetci tešíme. Všetci sme povinní chrániť a bdieť nad týmto Božím dieťaťom. Pán Ježiš nám v dnešnom evanjeliu jasne povedal: „A čo hovorím vám, hovorím všetkým, bdejte“ (Mk 13,37). Toto bdieť sa v prvom rade vzťahuje na vás, rodičia a krstní rodičia, ale v neposlednom rade i na nás všetkých. Všetci musíme bdieť, aby toto dieťa bolo uchránené od všetkého, čo by mohlo byť prekážkou stretnutia sa s Nebeským Otcom.

Počas vojny bola jedna matka so svojimi dvoma dievčatkami v úkryte. Zo začiatku boli dievčatká statočné. Keď však začali padať bomby, zmocnil sa ich strach. A dali sa do plaču. Tu im matka povedala: „Ale, deti, čo to máte za pohanský strach?“ Deti ihneď prestali plakať. Matka im už skôr vysvetľovala, že krstom sme sa stali Božími deťmi a že Boh o každom z nás vie a nad každým z nás bdie. On nás nikdy neopustí. Preto nesmieme mať strach ako pohania, ktorí Boha nepoznajú a sú odkázaní sami na seba. My sme Božími synmi a dcérami.

Tento krátky príbeh nám ukazuje, ako je veľmi potrebné, aby sme deťom vysvetľovali pravdy viery ako táto matka. Pretože, keď im správne vysvetlíme veci, deti budú mať radosť z toho, že sú Božie deti a budú bedlivé voči všetkému, čo by im prekážalo ísť cestou za Pánom Ježišom.

Sľúbme teraz spoločne Nebeskému Otcovi, že my dospelí chceme s krstnou milosťou spolupracovať a zároveň budeme bedliť nad tým, aby v tomto novopokrstenom dieťati bola táto milosť chránená a mohla sa rozvíjať.
Amen.