Vincent po niekoľkých mesiacoch zmizol z dohľadu rodiny de Gondi a celkom sa jej odmlčal. Za tým stál opäť kardinál de Bérulle, ktorý mu navrhol prevziať faru v Chatillon-les-Dombes. Táto farnosť neďaleko Lyonu sa stala v posledných rokoch sídlom kňazov, ktorí túžili len po peniazoch. Bolo ich tam šesť a dávali ľuďom veľmi veľké pohoršenie. Najväčšiu a zároveň najvplyvnejšiu časť obyvateľstva tvorili hugenoti. Ľudia žili vo vzájomnej nedôvere a izolácii, ba aj v otvorenom nepriateľstve.Zatiaľ čo madame de Gondi horúčkovito hľadala svojho duchovného vodcu, Vincent horlivo privádzal farníkov Chatillonu na cestu k Pánu Bohu.
Keďže farská budova bola neobývateľná, prenajal si izbu u jedného z popredných hugenotov, ktorý ho rád prijal, dúfajúc, že tým vyvolá škandál u katolíkov, a tak zneváži Cirkev. No čoskoro on a celá jeho rodina boli tak nadšení osobnosťou sv. Vincenta, že sa všetci vrátili späť do Cirkvi. Kameň, ktorý sa týmto obrátením pohol, sa už nedal zadržať. Množili sa konverzie a kostol sa napĺňal.
Pán Boh však mal s Vincentom v Chatillone aj iné plány. Boží služobník o tom sám neskôr napísal: "Raz v nedeľu, keď som sa obliekal na svätú omšu, prišiel mi ktosi oznámiť, že v jednom osamelom dome, vzdialenom od kostola asi na štvrť hodiny, sa nachádza rodina vo veľkej núdzi. Všetci ochoreli a nedokážu si navzájom pomôcť. Bez váhania som o tom hneď kázal a naliehavo odporúčal týchto postihnutých do láskavej pozornosti veriacich. Sám Pán Boh pohol srdcia mojich poslucháčov a prebudil v nich spoluúčasť na utrpení. Po vešperách, keď som sa uberal na to miesto, videl som, ako ženy nesú potraviny do toho domu, kým iní ľudia už odtiaľ odchádzajú. Bola to celá procesia. Povedal som si: To je skutočne veľká láska k blížnym v núdzi, ale nie je dobre usporiadaná. Postihnutí naraz dostanú veľa zásob, niečo sa z toho aj pokazí, ale onedlho budú opäť tam kde boli. Pán Boh mi vnukol myšlienku: Tieto dobré ženy by mohli z lásky k Bohu spoločne, ale organizovane slúžiť chudobným, chorým. Pri jednom zhromaždení som im aj navrhol, že každá nejakým spôsobom môže pomôcť tým, čo sú alebo budú na tom odkázaní, ale nie len jednorázovo. Tak vznikol prvý "charitatívny spolok". Keď sa to všetko v priebehu troch mesiacov zladilo, roku 1617 obdržal nový spolok "Bratstvo kresťanskej lásky" schválenie lyonského arcibiskupa."
Sv. Vincent sa potom na všetkých misiách, ktoré vykonal dôsledne usiloval zakladať charitné spolky podľa vzoru zo Chatillona. (Dnes je to: "Medzinárodné združenie spolkov kresťanskej lásky".)